Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 19, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204680
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314204680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29
705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., advokátska kancelária, Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. XXXX/XX, Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 1039,01 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/84/2014-43 zo dňa 11.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania.

Žalobca, žalovaný ani vedľajší účastník nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie zastavil v časti o zaplatenie zmenkového
úroku 0,19 % denne, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, náhradu trov konania účastníkom nepriznal,
priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd je povinný aj
v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať zmenku
podľa právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské právo. Uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalším výrokom rozsudku pripustil vstup vedľajšieho účastníka do
konania a uviedol, že podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka v čase vstupu boli splnené.

2. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, v zákonom stanovenej lehote
podal odvolanie žalobca.
- Uviedol, že v danej veci žalovaný nedoručil súdu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 (ďalej aj „Nariadenie“), a teda

súd mal vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto
rozhodnutím prekvapivým, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva
zo skutočnosti, že žalovaný nárok nepoprel, no napriek tomu súd nárok zamietol, ale najmä vyplýva
z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR, na ktorú žalobca v odvolaní
poukazuje a ktorá mala byť prvostupňovému súdu známa.
- Namietal, že súd nariadil a vykonal pojednávanie, pričom pojednávanie možno podľa Nariadenia
nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť

tvrdenia účastníkov na základe predložených dôkazov. O nariadení pojednávania mal súd rozhodnúť
uznesením a ak tak neurobil, jeho výsledky nemôžu byť použité pre rozhodnutie súdu.
- Namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktoré účastníci konania nenavrhli. Uviedol, že
predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálnenáležitosti predpokladané zákonom, a tým dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov

nevyhnutných pre rozhodnutie veci. Uviedol, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorá inkorporuje v listine ako
takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
nariadením.

- Prvostupňový súd vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to,
že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá
je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ. Tieto fakty nie sú nespornými skutočnosťami, neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto
skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy

nevyjadrili, preto neexistuje spôsob akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.
-Poukázalnato,žerozhodnutiejevzhľadomnanesprávnuinterpretáciupríslušnýchprávnychpredpisov
nesprávne. Uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Poukázal na

doterajšiu judikatúru českých a slovenských súdov týkajúcich sa zmeniek. Žalobca je majiteľom zmenky
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný
záväzok, čo je neprípustné.
- Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi,
avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii

nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto iniciatívu na seba
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto
v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného o nich ani upozorniť. V danom
prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením
ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,

prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť.
- prvostupňový súd vyhodnotil zmenku ako neplatnú, vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto
nevzniesol. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Navyše žalobcovi nie je známy
obsah údajného zmluvného záväzku medzi žalovaným a remitentom.
- Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťa, aby na zabezpečenie nárokov zo

spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu
k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov
mohla byť používaná. Zákonodarca aj pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne. Z uvedeného
vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala

používanie blankozmeniek.
- Poukázal na to, že žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený nárok uznal, súd mal teda rozhodnúť
rozsudkom na základe uznania. Rozhodnutie súdu je extrémne prekvapivé, keďže boli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie.
-Niejeprípustné,abysúdnanútilžalovanémuobranu,oktorúžalovanýnestojí,baprezentujestanoviská

v rozpore s touto obranou. Tým je porušená zásada kontradiktórneho súdneho procesu. Súd nie je
nezávislým arbitrom, ale aktívnym účastníkom konania.
- poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný a túto dobrovoľne podpísal. Mal teda vedomosť o sadzbe
zmenkového úroku 0,25 % denne a s takouto sadzbou jednoznačne súhlasil.

3. Odvolanie proti výroku o pripustení vedľajšieho účastníka odôvodnil tým, že konanie je európskym
konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 (ďalej aj „Nariadenie“). Procesný postup súdu a strán v konaní je
upravený označeným Nariadením, a to odlišne od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone 99/1963
Zb.. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepripúšťa vedľajšie účastníctvo. Právna

regulácia označeného Nariadenia obsiahnutá v článkoch 4 a 5, vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa
aplikáciu procesných pravidiel zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len výnimočne, a to vtedy,
ak sa explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným
v členskom štáte. Uviedol, že len samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konanianemôže automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť v konaní, a tak isto neznamená, že
osoba, popri ktorej vstúpil do konania s takýmto úkonom súhlasí. Konajúci súd je povinný zabezpečiť
si vyjadrenie účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník vstúpil. Poukázal na nesúlad ustanovenia

§ 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR, pretože právnické osoby vstupujúce do konania získavajú prístup k
osobným údajom spotrebiteľa. V prípade, že vedľajší účastník do konania vstúpil po 1.1.2015 poukázal
na to, že spolu s oznámením vstupu bol povinný predložiť aj súhlas žalovaného. V prípade, že žalovaný
so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasil, žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetné konanie
nie je konaním kde by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možné pripustiť vstup

vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Upozornil na podobnú úpravu tzv. skráteného konania ustanoveného O.s.p. a európskeho konania s
nízkou hodnotou sporu, ktoré je upravené Nariadením. V rámci skráteného konania konanie nadobudne
atribúty sporového konania až včasným podaním odporu oprávnenou osobou. Podobne aj európske
konanie s nízkou hodnotou sporu nadobudne atribúty sporového konania až po podaní odvolania.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/357/2012 z 30.10.2013, podľa ktorého oznámením

tretiehosubjektu,ževstupujedokonaniaakovedľajšíúčastníknastranežalovanéhovštádiuskráteného
konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.

4. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu
v celom rozsahu vyhovie.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

6. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Argumentácia

žalobcu v odvolaní neobstojí s ohľadom na spoločné stanovisko Najvyššieho súdu SR vo veciach
občianskoprávnych a obchodnoprávnych, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015
na str. 1.

7. Podľa tohto spoločného stanoviska „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží

zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

8. Ďalej zo stanoviska vyplýva, že „Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok
14 smernice 87/102/EHS.

9. Na prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie (pozn. jedná sa o nariadenie č. 861/2007), ktoré
je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie
cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých
podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia

je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré
je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych
a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnotanároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2000 eur v čase doručenia
žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1). Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské
spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane navrhovateľa alebo odporcu. Z článku 4

odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie
sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť
formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady, alebo
vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený

alebo návrh je neprípustný alebo ak navrhovateľ formulár návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo
neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť návrhu sa posudzujú
podľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ
nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

10. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v

konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže
súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní
pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle
uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to

byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením

nijako vylúčená.“

11. K ochrane spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám zo stanoviska vyplýva, že „Ani nariadenie ani OSP
neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky
odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej

zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že
sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi
zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne

zistenéokolnostibolvrozporesdobrýmimravmipodľaust.§3OZ,akoajsoZákonomospotrebiteľských
úveroch v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka
zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust.
§ 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre s ust. § 4 ods. 6, 7 cit.
zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010.

12. Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila

spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať

o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“13. V danom prípade z predloženej zmenky aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že sa
jedná o zabezpečovaciu blankozmenku vystavenú v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., t.j.
spoločnosti, ktorá poskytuje nebankové úvery. Vystaviteľom zmenky je fyzická osoba bez toho, aby bolo

z údajov možné posúdiť, že sa jedná o podnikateľa. Zo zmenky vyplýva zmenkový úrok 0,25 % denne od
určitého dátumu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, dohoda o vyplňovacom práve je neplatná, pretože
umožňovala veriteľovi zo spotrebiteľského úveru bez akejkoľvek kontroly súdu alebo iného orgánu na
ochranu spotrebiteľa podľa vlastnej úvahy vyplniť zmenku zabezpečujúcu spotrebiteľský úver. Úrok vo
výške 0,25 % denne nepochybne je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň indosovaním zmenky došlo ku

skutočnosti, že súčasný žalobca (nadobúdateľ zmenky) tvrdí, že nemá žiadnu vedomosť o pôvodnom
kauzálnom vzťahu medzi vystaviteľom zmenky a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., a teda nie je
možné verifikovať či a aká časť úveru bola uhradená, resp. či žalobca nevymáha aj plnenia založené na
neprijateľných zmluvných podmienkach. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch má obmedzené
použitie a jej použitie môže byť aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody o vyplňovacom práve. Výsledkom použitia neplatnej

dohody o vyplňovacom práce nemôže byť platná zmenka. Ak teda predložená zmenka nie je platná,
nebol možné žalobe vyhovieť.

14. Súd prvého stupňa správne rozhodol o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka. Pri rozhodovaní
bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014.

Predmetné konanie nie je rozkazným konaním, a preto vstup vedľajšieho účastníka je možný, aj s
prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/357/2012 z 30.10.2013. Odvolací súd nie
je toho názoru, že ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je v rozpore s Ústavou SR, a to aj poukazom
na rozhodnutie Ústavného súdu SR PL. ÚS 1/2014 z 29.01.2014. Z činností súdov je všeobecne
známe, že zmenky, ktoré žalobca uplatnil na súdoch Slovenskej republiky, boli použité na zabezpečenie

spotrebiteľských úverov spoločnosti POHOTOVOSŤ vo vzťahu k spotrebiteľom, a preto je vstup
vedľajšieho účastníka do konania je možný, pretože spor sa týka spotrebiteľskej zmluvy.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

aj „CSP“).

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, úspešnému žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi
odvolacom konaní trovy konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žalobca a žalovaný nemajú

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.