Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205847
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714205847.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r.

o., so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 263 20
705, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: M. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T.Š. XX, XXX
XX T., občan SR, o zaplatenie zmenkovej sumy 279,-- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde 17. 04. 2014 návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4,

ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, v ktorom si uplatnil proti žalovanému
právo na zaplatenie zmenkovej sumy 279,-- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
279,-- € od 27.02. 2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 279,-- € od 13.05. 2011 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,93 € a náhradu trov konania za zaplatený
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 13.10.2010 na zmenkovú
sumu 279 -- €, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 27.02. 2011.

Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Žalobca uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek
existujúcich vzťahoch žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú v tomto konaní uplatnil.
Vystavená zmenka predstavovala záväzok pre žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
zmenkového veriteľa uvedenú zmenkovú sumu spolu s príslušným úrokom. Indosant predložil zmenku
k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ uhradil 0,-- € na zmenkovú sumu, keďže zmenková listina
je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie

zistiť verejnou listinou. Žalobca s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č.
861/2007 žiadal, aby súd vydal rozsudok v súlade so žalobným návrhom žalobcu. Návrh žalobcu bol
podaný na vzorovom tlačive „A“, návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, odsek 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako dôkaz pripojil originál zmenky, ktorá bola uložená
do súdnej úschovy a do spisu je založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom. Žalobca uviedol, že
netrvá na nariadení pojednávania.

2. Keďže stranou sporu na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, súd v súlade s nariadením
konštatuje, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2, bod 1 nariadenia,
článok 11 Preambuly, článok 4, bod 1, článok 25, bod 1 písm. a/ nariadenia, je daná príslušnosťtunajšieho súdu. V súlade s Nariadením bol žalovanému zaslaný návrh spolu s prílohami a tlačivom „C“
na odpoveď spolu s poučením, aby uvedené tlačivo riadne vyplnené a podpísané zaslal súdu v lehote
do 30-tich dní v dvoch vyhotoveniach. Žalovaný návrh spolu s tlačivom „C“ prevzal do vlastných rúk

prostredníctvom splnomocnenca dňa 21.05.2014, na výzvu súdu nereagoval. Šetrením polície (čl. 32)
bolo zistené, že žalovaný sa v mieste trvalého bydliska dlhšiu dobu nezdržiava, odišiel pracovne do
zahraničia, miesto jeho pobytu je neznáme. Uznesením zo dňa 01.03.2016 bol žalovanému ustanovený
opatrovník - matka Q. T. C. ochranu jeho procesných práv postupom podľa vtedy platného predpisu § 29
ods. 2, 6 O.s.p. Súd ustanovenému opatrovníkovi opätovne zaslal návrh spolu s prílohami a tlačivom „C“

na odpoveď spolu s poučením, aby uvedené tlačivo riadne vyplnené a podpísané zaslal súdu v lehote
do 30-tich dní v dvoch vyhotoveniach. Opatrovník zaslal súdu späť tlačivo „C“ bez vyplnenia, podpísané
žalovaným dňa 08.05.2016. Od 01.07.2016 vsútpil do platnosti Civilný sporový poriadok, podľa § 470
ods. 1 C.s.p. sa tento použije aj na konania začaté do jeho účinnosti. Uznesením zo dňa 13.09.2016
bol ustanovený opatrovník zrušený, pretože zmenou právnej úpravy nový Civilný sporový poriadok
umožňuje súdu konať v ďalšom so stranou sporu, ktorej pobyt je pre súd neznámy bez potreby ustanoviť

procesného opatrovníka. Preto súd konštatoval, že dôvody pre ustanovenie procesného opatrovníka
odpadli.

3. Dňa 27. 11. 2014 oznámilo Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z. vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa. Súd procesným

stranám oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania a na námietku žalobcu o neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania súd uznesením zo dňa 11. 04. 2016 rozhodol tak, že vedľajšieho
účastníka - Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. pripustil do konania na strane žalovanej. S poukazom
na článok 19 Nariadenia, súd postupoval podľa procesného práva konajúceho súdu, t. j. podľa v tom
čase platného Občianskeho súdneho poriadku. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením č. k. 43Cob/166/2016-62 zo dňa 18 08. 2016 zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie. V
dôvodoch rozhodnutia poukázal druhoinštančný súd na to, že od 01. 07. 2016 vstúpila do účinnosti
nová procesno-právna norma - Civilný sporový poriadok, ktorý na rozdiel od predchádzajúcej procesnej
normy - Občiansky súdny poriadok, inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje. Civilný sporový poriadok
zavádza nový právny inštitút - intervenienta - subjekt, ktorý vystupuje popri sporovej strane a má právny

záujem na víťazstve tejto sporovej strany. Civilný sporový poriadok však neumožňuje, aby právnická
osoba zriadená za účelom ochrany práv spotrebiteľa vystupovala v konaní v pozícii intervenienta, pokiaľ
nemá právny záujem na výsledku sporu. Takýto subjekt v zmysle nového Civilného sporového poriadku
má možnosť vystupovať popri spotrebiteľovi v pozícii zvoleného zástupcu na základe plnomocenstva.
Druhoinštančný súd poukázal na to, že podľa predchádzajúcich platných procesných predpisov -

Občianskeho súdneho poriadku, bol možný vstup vedľajšieho účastníka, predmetom činnosti ktorého
bola ochrana práv podľa osobitného predpisu a to v čase vstupu vedľajšieho účastníka aj bez
udelenia súhlasu spotrebiteľa ( žalovanej ) s jeho vstupom. Preto v čase vydania napadnutého
rozhodnutia okresný súd postupoval správne v súlade s procesnou normou účinnou v čase vydania
tohto rozhodnutia. V súlade s ustanovením § 470 ods.1 C. s. p. sa nový Civilný sporový poriadok

vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred jeho účinnosťou. V dôsledku zmeny právnej úpravy inštitútu
vedľajšiehoúčastníctvapretodruhoinštančnýsúdzrušilrozhodnutieokresnéhosúdustým,žeZdruženie
spotrebiteľov Slovenska o.z. má možnosť predložiť okresnému súdu plnú moc udelenú žalovanou a tak
pôsobiťvkonanívprospechochranyjejprávaakospotrebiteľa.Dňom01.07.2016postavenieZdruženia
ako vedľajšieho účastníka zo zákona zaniklo. Súd preto v ďalšom na účasť občianskeho združenia

neprihliadalastýmtosubjektomďalejnekonal.Vzhľadomnazmenuprávnejúpravysanámietkažalobcu
proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania stala bezpredmetnou.

4. Žalobca písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 22. 12. 2015 vzal čiastočne návrh
späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v časti uplatneného zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňuje v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 %
denne. Žalobca uviedol, že týmto zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril
v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20. 10. 2015 č. 93, čím došlo k odstráneniu označených hmotno-
právnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd
konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 279,-- € od 27.02.2011 do zaplatenia

zastavil, rozhodol tak uznesením zo dňa 11. 04. 2016. Pri doručení rozhodnutia bol žalovaný (vtedy
zastúpený opatrovníkom) súdom upozornený v súlade s vtedy platnou novelou Občianskeho súdneho
poriadku (zákon č. 438/2015 Z. z. účinný od 23. 12. 2015), že v prejednávanej právnej veci má možnosť
uplatniť námietky podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového s tým, že ak vznášatakéto námietky, aby ich oznámil súdu v lehote do 10-.tich dní a tieto špecifikovala. Žalovaný na výzvu
súdu nereagoval.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. 12. 2016. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil včas prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu hospodárnosti konania
a uviedol, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania, podľa jeho názoru ústne
pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Mal zato, že v súlade s
Nariadením bolo povinnosťou konajúceho súdu o nariadení pojednávania rozhodnúť formou uznesenia

a toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby v zmysle článku 5. bod 1 Nariadenia, pre strany bolo
poznateľné, z akých dôvodov súd považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Súd uvedenú
námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. V súlade s článkom 5. odsek 1 Nariadenia, súd nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné (prípadne ak o to požiada niektorá zo strán, v tomto
prípade žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania). Z uvedeného článku 5.
ods.1 Nariadenia preto vyplýva, že je výlučne na úvahe súdu, či považuje za potrebné nariadiť ústne

pojednávanie. Zo žiadneho ustanovenia Nariadenia, prípadne uplatňovaných procesných predpisov
nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania uznesením spolu s uvedením
dôvodovnariadeniaústnehopojednávania.Súdpriprejednanívecipostupujepodľaprocesnýchpravidiel
platných v Slovenskej republike, pričom od 01. 07. 2016 súd postupuje podľa Civilného sporového
poriadkutak,akotobolovtomtokonkrétnomprípade.Základnárokuuplatnenéhožalobcomjeodvodený

z vystavenej zmenky žalovanou, avšak táto zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľským
vzťahom - spotrebiteľským úverom. V súlade s konštantnou judikatúrou slovenských súdov ako aj
Európskeho súdneho dvora, súd poskytuje „ex offo“ ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane,
čomu zodpovedá aj právna úprava § 290 a nasl. C. s. p. V súlade s novými procesnými pravidlami
súd môže vykonávať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo

veci a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Aj žalobcovi je známe
ním uvádzané spoločné stanovisko č. 93 občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v súlade s ktorým súd „ex offo“ je povinný zabezpečiť
prieskum nároku žalobcu v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má jeho nárok
základ, ak z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku. V danom prípade bolo konajúcemu súdu známe z
vlastnej činnosti, že v obdobných veciach nárok uplatnený žalobcom má svoj základ v spotrebiteľskom
vzťahu, uvedená okolnosť musí byť známa žalobcovi z množstva rozhodnutí, ktoré v obdobných veciach
boli vydané súdmi SR. Za účelom prieskumu nároku žalobcu v intenciách vyjadrených v spoločnom
stanovisku občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR súd považoval

za nevyhnutné vykonať na pojednávaní dokazovanie a dať priestor aj samotnému žalobcovi vyjadriť
sa k takémuto prieskumu súdu. Žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania s poukazom
na hospodárnosť súdneho konania a najmä na náklady spojené s jeho účasťou na pojednávaní,
svoju neúčasť ospravedlnil. Súd rešpektoval ospravedlnenie žalobcu a vykonal pojednávanie v jeho
neprítomnosti, pretože boli splnené podmienky § 180 C. s. p.

6. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že požiadal o pôžičku spoločnosť Pohotovosť, kde mu bola
ponúknutá suma, ktorú si môže požičať, s čím súhlasil. Oboznámil sa so zmluvou a túto podpísal. V tom
čase bol študentom vysokej školy. Nebol zamestnaný, mal jedine príjem z brigády a poberal sociálne
štipendium, v tom čase určite nebol zamestnaný. Je pravdou, že pôžičku doposiaľ neuhradil, bližšie

okolnosti k Zmluve o úvere uviesť nevedel. Pamätal si, že mu boli dané na podpis nejaké listiny, ktoré
aj podpísal, či podpisoval nejakú zmenku, na to si nepamätal. Pokiaľ však nahliadol na kópiu zmenky
v spise, potvrdil, že sa jedná o jeho podpis. Na podpis zmenky si nepamätal, všetko to bolo spisované
narýchlo. Určite mu k zmenke nebolo nič vysvetlené, ani on sám sa na nič nepýtal. Podpísal, čo mu
kázali. Následne mu prišli nejaké výzvy od veriteľa, na ktoré nereagoval. Pokiaľ je v zmluve zaznačený

účel úveru - na výkon povolania, toto určite neuvádzal, aby bolo označené, ani to sám neoznačil, pretože
v tom čase určite nebol zamestnaný. Všetky údaje vypisoval sprostredkovateľ úveru, on sám zmluvu
a listiny len podpísal.

7. Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky, podľa obsahu ktorej táto bola vystavená vo Zvolene dňa

13.10.2010, vystaviteľom M. T. - žalovaný. Zmenková suma znela na 279,-- €, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne od 27.02.2011. V zmenke sa vystaviteľ zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení
na rad spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. Bratislava. Ďalej bola dohodnutá doložka „bez protestu“, „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis),ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Na zmenke je uvedené číslo: 601101261 (ktoré je totožné
s číslom úverovej zmluvy, ku ktorej bola zmenka vystavená).

8. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 21Er/583/20112 súd zistil, že dňa 27. 08. 2012 podal na
tunajšom súde súdny exekútor W.. U. I. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, proti povinnému M. T. (tu žalovaný). Podkladom
na exekúciu bol exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 05954/11 zo dňa 14.07.2011, vydaný

na základe žaloby žalobcu - Pohotovosť, s. r. o., ktorou sa domáhal povinnosti zaviazať žalovanú na
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 279,-- € s príslušenstvom. K žalobe bola doložená zmenka tak,
ako je doložená žalobcom v tomto súdnom konaní a Úverová zmluva č. 601101261 zo dňa 13.10.2010.
Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom Pohotovosť, s. r. o.
pre dlžníka - žalovaného vo výške 200,-- €. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o
príslušný poplatok 85,-- €, t. j. celkovo mu zaplatí čiastku 285,-- € v 03. mesačných splátkach po 95,--

€ od 22.11.2010. Uznesením Okresného súdu Zvolen bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá. Na
odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici toto rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby doplniť dokazovanie.

9. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu majúci základ v predloženej zmenke súvisí s citovanou

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Na rubovej strane Zmluvy o úvere sa nachádzajú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (nepodpísané zmluvnými stranami), kde v článku 13 bola dojednaná
Dohoda o vyplnení zmenky Podľa tejto dohody, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil
vystaviteľ dve zmenky, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením
ktorejkoľvek zmenky, pričom zmenkovú sumu vyplní na prvej zmenke remitent najskôr v deň, kedy v
zmyslebodu4/podmienoksastanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j.,keďdlžníkneuhradívčasštyriposebe
idúce splátky, prípadne uhradí časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4/ podmienok stal
splatný celý dlh. Ďalej bolo dojednané, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v
prípade, že zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená tak, že zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú

ku dňu vyplnenia druhej zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zmenke
remitent a bude ním deň, kedy sa v zmysle bodu 4/ podmienok stal splatný celý dlh. Takto vyplnená
zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.

10. Z exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vyplynulo, že pri doručení žaloby,

žalobca spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. uviedol, že v tomto konkrétnom prípade žalobca a žalovaný
zabezpečili svoj záväzkový vzťah - Zmluvu o úvere neúplnou zmenkou (blankozmenka), kde žalovaný
vystupoval ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Keďže si žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo
záväzkového vzťahu riadne neplnil, čím sa dlh stal splatný ku dňu 27.02.2011, žalobca vyplnil dňa
08.05.2011 zmenku v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky a to na sumu 279,-- € s dátumom začatia

úročenia dňa 27.02.2011. Zmenka bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 13.05.2011. Žalovaný
svoj dlh nesplnil. Rozhodcovský súd konštatoval, že na základe predloženej zmenky, ktorú žalobca
vyplnil v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, bol žalovaný povinný plniť v súlade s vystavenou
zmenkouakeďžetútosvojupovinnosťnesplnil,rozhodcovskýsúdpovažovalžalobužalobcuzadôvodnú
a v celom rozsahu jej vyhovel.

11. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

11.1. Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

11.2. Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Podľa ods. 2, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová
"nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami
obyčajného postúpenia (cesie).

11.3. Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo
na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú.

11.4. Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť:

na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.
Podľa ods. 2, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.

11.5. Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ)spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3, dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

11.6. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11.7. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení úč. do 12.06.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

11.8. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11.9. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh

zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa ods. 7, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.11.10. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch úč. od 01.01.2011
do 30.4.2014, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť
jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Podľa ods. 4, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi

porušením odseku 3 veriteľom.

11.11. Podľa § 25 ods. 5 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, na zabezpečenie
nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú
ustanovenia doterajších predpisov.

12. Súd po posúdení návrhu žalobcu a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že
návrhu žalobcu nemožno vyhovieť a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Predmetom sporovej
veci je nárok žalobcu uplatnený zo zmenky. Po preskúmaní predloženej zmenky súd konštatuje, že
táto bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia aj platobné miesto sa nachádza
na území SR. Preto sa vzájomné majetkové vzťahy sporových strán spravujú právnym poriadkom

Slovenskej republiky. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmenka bola vystavená
žalovaným dňa 29.09.2010 ako tzv. blankozmenka a mala povahu zabezpečovacej zmenky vo vzťahu
k spotrebiteľskému úveru.

13. V zmluve o úvere bol vyznačený účel použitia úveru: na povolanie. K tomuto súd uvádza, že účel

použitia úveru je nevyhnutným znakom posúdenia, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah
(§ 2 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. úč.). Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je známe, že v
mnohých prípadoch činnosti veriteľa - Pohotovosť bol zaznačený účel poskytnutia úveru bez vedomia
dlžníka takým spôsobom, aby sa vylúčila právna úprava vzťahujúca sa na spotrebiteľské vzťahy. Veriteľa
úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere to, že v

zmluve o úvere uvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje - na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania úverového dlžníka. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah)
má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a v
tomto prípade žalobca, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne-spôsobomnevzbudzujúcimodôvodnenépochybnosti.Bezpečnýmpreukázanímnemôžebyť

len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aké je povolanie dlžníka a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti
dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že tento bol v čase
uzavretia úverovej zmluvy študentom vysokej školy, stále zamestnanie nevykonával. Na žalovaného
preto bolo treba nazerať ako na spotrebiteľa podľa O. z. a takto sa na neho museli vzťahovať i všetky

ustanovenia občianskeho práva v širšom slova zmysle.

14. Spotrebiteľský úver bol uzavretý medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. ako veriteľom na jednej
strane a žalovaným ako dlžníkom na strane druhej. Na zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníkom spolu
so zmluvou žalovaný podpísal zmenku, pričom z vykonaného dokazovania súd nezistil, či žalovaný si

bol vedomý následkov a právnej povahy inštitútu zmenky. Hoci je pravdou, že vo všeobecnosti platí
zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“, je treba povedať, že používanie zmeniek v bežnom styku v
spotrebiteľských vzťahoch nie je obvyklé a uplatnenie tejto zásady bez zohľadnenia okolností uzavretia
zmluvného vzťahu a podpísania zmenky by znamenalo neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k dlžníkovi -
spotrebiteľovi. Je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu, ako aj zabezpečení zmluvného záväzku

zmenkou,bolopovinnosťouveriteľaoboznámiťdlžníkastakýmtospôsobomzabezpečeniazáväzkového
vzťahu, ako aj s právnymi následkami, ktoré toto zabezpečenie pre dlžníka znamená. Z prejednávanej
veci ako aj z iných obdobných sporov je súdu známe, že veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. takýmto
spôsobom nepostupoval. Práve v dôsledku zneužitia inštitútu zmenky nebankovými subjektmi došlo k
zmene právnej úpravy pri používaní zmeniek v spotrebiteľskom vzťahu, kde s účinnosťou od 01. 01.

2011 došlo k zákazu použitia zmenky či už na splnenie dlhu, či na zabezpečenie plnenia dlhu zmenkou
(zák. č. 129/2010 Z. z.). Predmetná zmenka však bola vystavená v čase, kedy veriteľ bol oprávnený
prijať zmenku vystavenú dlžníkom na zabezpečenie svojho záväzku. Z obsahu listín exekučného spisu
súd zistil, že pôvodný veriteľ v žalobe pred rozhodcovským súdom tvrdil, že žalovaný si neplní svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu, čím sa jeho dlh stal splatným dňa 27.02.2011. Následne veriteľ

vyplnil zmenku na základe Dohody o vyplnení zmenky a predložil ju žalovanému na plnenie. Na zmenke
predloženej súdu v tomto konaní je na rube zmenky vyznačený prevod zmenky na žalobcu. K samotnej
zmenke súd uvádza, že zmenka je cenným papierom vydaný v zákonom stanovenej forme, ktorým sa
zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť mu v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastkuna nej určenú. Ide o záväzok priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. V tomto konkrétnom
prípade došlo k vystaveniu tzv. blankozmenky, ktorá v čase jej vystavenia bola zmenkou neúplnou a
jej vystaveniu predchádzala Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach k

Zmluve o úvere. Veriteľ v súlade s predmetnou dohodou za dojednaných podmienok je oprávnený takúto
zmenku doplniť o dojednané údaje, t. j. o dlžnú sumu a splatnosť. V čase vystavenia blankozmenky
preto nie je možné určiť, aká je skutočná výška dlhu a ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek vystavenú
zmenku na platenie označenej osobe (v tomto prípade vystaviteľ zmenky - žalovaná) predložiť. Po

predložení je potrebné zmenku bez zbytočného omeškania zaplatiť, pretože sa stáva splatnou ihneď
potom ako ju ten, komu je predložená, uvidí (čl. I.§ 34 Zákona zmenkového a šekového). V tomto prípade
sa jedná o zmenku splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového,
t. j. jej splatnosť nastáva v momente jej predloženia, pričom na zmenke bolo dojednané, že zmenku je
možnépredložiťnaplatenievlehote4rokovodjejvystavenia.Zdokladovpripojenéhoexekučnéhospisu
bolo zistené, že veriteľ zmenku predložil dlžníkovi, t. j. žalovanej na zaplatenie v takto dojednanej lehote.

V prípade prevodu zmenky indosamentom nadobúda nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva
sa právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ale len nadobúdateľom práv zo zmenky, to znamená, že
na neho neprechádzajú práva z pôvodného úverového vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala. Keďže
predmetná zmenka slúžila na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, súd neobmedzil posúdenie nároku
žalobcu len podľa Zákona zmenkového a šekového, ale prihliadal aj na právnu úpravu spotrebiteľských

vzťahov za účelom zabezpečenia práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Oblasť spotrebiteľského
práva je špeciálna k všeobecnej úprave zmeniek v Zákone zmenkovom a šekovom. V čase vystavenia
zmenky bolo nevyhnutnosťou rešpektovať najmä citované znenie ustanovenia § 4 ods.6 zákona č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Prispotrebiteľskomúveremohlabyťzmenkapoužitávzmysle
uvedeného zákonného ustanovenia len ako zabezpečovacia zmenka, čo v danom prípade splnené bolo.

Ďalšou podmienkou bolo, že zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z dokladov zabezpečených z exekučného spisu súd zistil, že
výška poskytnutého úveru bola 200,-- €, celkovo mal žalovaný veriteľovi vrátiť sumu 285,-- €. Žalobca
nevyčíslil, z čoho pozostáva vyplnená zmenková suma. Veriteľ pri tom vychádzal zrejme z dojednanej

Dohody o vyplnení zmenky, kde bolo dojednané, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, či už prvej
alebo druhej. Súd po preskúmaní Dohody o vyplnení zmenky potom konštatuje, že táto bola uzavretá
v rozpore so spotrebiteľským právom, najmä nezohľadňovala povinnosť podľa § 4 ods.6 zákona č.
258/2001 Z. z., čím došlo k porušeniu práv žalovaného ako účastníka zmluvného vzťahu - Zmluvy

o úvere, kde vystupoval ako spotrebiteľ. Tak ako Zmluva o úvere vrátane Všeobecných obchodných
podmienok, tak aj samotná zmenka, predstavujú tzv. formulárové listiny, ktorých výlučným tvorcom bol
veriteľ a dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, t.j. nejednalo sa o individuálne
dojednania. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a
VšeobecnépodmienkyvzmysleZmluvyoúveretvorianeoddeliteľnúsúčasťZmluvyoúvere,predstavuje

zmluvnú podmienku, ktorá podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska jej prijateľnosti. Hoci si je súd
vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, nie je možné v spotrebiteľských vzťahoch neprihliadať
na ich špecifické záujmy a postavenie. Súd je povinný „ex offo“ zabrániť zneužívaniu práv, kedy v
dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia strán výlučne
v neprospech niektorého účastníka zmenkového vzťahu, v tomto konkrétnom prípade žalovanej ako

dlžníka - spotrebiteľa. Takýto postup súdu je opodstatnený a v súlade s uvádzaným zjednocujúcim
stanoviskom Najvyššieho súdu SR, z ktorého súd uvádza:

14. I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.14.1. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

14.2. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

15. Tu Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, sp .zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013 a sp. zn. I. ÚS 290/15
zo dňa 16. 9. 2015, ktoré riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa
konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov
a postavenia.

16. Ďalej súd poukazuje aj na ďalšie dôvody, ktoré žalobcovi musia byť známe, a ktoré sú uvádzané v
rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici (napr. rozsudok KS B. Bystrica č. k. 41Cob/28/2016
zo dňa 30. 06. 2016), ktorým bolo takéto hodnotenie Dohody o vyplnení zmenky posúdené zo strany
prvoinštančných súdov ako správne. V ďalšom druhoinštančný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že
obchodná spoločnosť Pohotovosť, ktorá zmenku pripravila ako veriteľ, mohla predkladať na podpis

zmenky„niena rad“tzv.rektazmenky,ktorýmbydošlokvylúčeniuindosáciezmenky,pretožeindosáciou
zmenky sa sťažuje postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, kedy pri uplatnení
námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom musel splniť podmienky podľa § 17 ods.1
Zákona zmenkového a šekového v znení účinnom do 22. 12. 2015 (až novelou Zákona zmenkového
a šekového zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23. 12. 2015 sa zaviedla úradná povinnosť

v príslušných konaniach o nárokoch zo zmenky súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou, prihliadať aj
na námietky, ktoré sú založené na vlastnom vzťahu medzi vystavovateľom zmenky a predošlými
majiteľmi, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Takýto spôsob
vystavenia blankozmenky a vopred pripravená Dohoda o vyplnení zmenky vo Všeobecných obchodných
podmienkach vo vzťahu k spotrebiteľovi možno hodnotiť ako zneužitie práva zo strany veriteľa zo

spotrebiteľskej zmluvy. Preto možno konštatovať, že Dohoda o vyplnení zmenky je dohodou neplatnou
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore so zákonom, a to konkrétne s citovanými
ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože predstavujú zmluvnú podmienky
neprimeranú a teda neplatnú, ktorá spôsobuje výrazný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech dlžníka, ako aj v rozpore s ustanovením § 4 ods.6 zákona č. 258/201 Z. z. Súd

preto konštatuje, že predložená zmenka zjavne nebola vypísaná v súlade so zákonom, preto nemožno
žalobcovi priznať uplatnený nárok z takto predloženej zmenky. Súd preto žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

17. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., kedy súd priznáva náhradu trov

konania podľa pomeru úspechu vo veci. V tomto konkrétnom prípade bol plne úspešný žalovaný, ktorá si
náhradu trov konania nevyčíslil, zo spisu žiadne trovy nevyplynuli, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.