Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. december 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204120
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216204120.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Friendly Finance

Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený Mgr. Henrich Schindler,
advokátska kancelária, ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej Ľ. E., nar. XX.X.XXXX,
Č. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 357,69 Eur s príslušenstvom, dňa 2.12.2016 bez nariadenia ústneho
pojednávania takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 7,69 Eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % p.a. odo dňa 19.6.2015
do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 350,- Eur a úroky z omeškania vo výške 5,05
% p.a. odo dňa 19.6.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanej patrí náhrada trov konania v rozsahu 96 % jeho skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 357,69
Eur a úroky z omeškania vo výške 5,05 % p.a. odo dňa 19.6.2015 do zaplatenia zo sumy 357,09 Eur
a trovy konania.

2. Podľa žalobcu medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom došlo dňa 1.2.2015 k
uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru tým, že žalovaná prijala návrh
RámcovejzmluvyaZmluvyzostranyžalobcuvsúladesčlánkomIII.bod3.Rámcovejzmluvy,nazáklade
ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- Eur.

3. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej

lehote do dňa 18.6.2015.

4. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa
na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským
účtom.

5. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhuzmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.

6. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku.

7. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 357,69 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého
úveru vo výške 350,- Eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 7,69 Eur.

8. Dohoda o odplate za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky je v
súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, pričom výšku odplaty si žalovaná určila sama na
webovom sídle žalobcu, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru.

9. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 18.6.2015, teda v lehote nepresahujúcej tri mesiace, preto

úver poskytnutý žalovanej nie je v zmysle § 1 ods. 3 písm. l/ zákona číslo 129/2010 Z.z. spotrebiteľským
úverom.

10. Žalovaná dlžnú sumu nevrátila v lehote splatnosti, preto v zmysle čl. IV. bod 4 Rámcovej zmluvy
s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. v platnom znení si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je o
5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 357,69 Eur odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti až do zaplatenia.

11. Žalovaná do podania žaloby nezrealizovala žiadnu úhradu.

12. O žalobe žalobcu bolo súdom rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Bardejov zo dňa
22.8.2016 číslo konania 7Csp 23/2016-12.

13. Žalovaná v zákonom stanovenej lehote proti platobnému rozkazu podala odpor s odôvodnením.
V podanom odpore okrem iného uviedla, že zmluva zo dňa 1.2.2005, na základe ktorej sa žalobca
domáha svojho nároku, je v rozpore s občianskym zákonníkom. Podľa zmluvy úver žalobcom poskytnutý
je bezúčelový a bezúročný, no napriek tomu uvádza, že za poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur
musí žalovaná zaplatiť odplatu vo výške 7,69 Eur. Odplata môže byť len vo forme úrokov, inú formu

odplaty zákon neumožňuje. Odplata vo výške 7,69 Eur je neplatný právny úkon a žalobca má nárok
len na istinu. Žalovaná v tomto smere poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 17.2.2016
spisová značka 17C 390/2015, v ktorom sa uvádza: „Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo
forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občiansky zákonník). V zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne

pôžička) je bezúročný. Strany si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda
o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi
právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex
tunc). Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaná nemohla individuálne ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení,

nakoľko tieto boli už vopred predtlačené. Veriteľ v snahe obchádzať zákon určil režim právneho vzťahu
svojvoľne, avšak s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy
na predtlačenom formulári treba zmluvu posudzovať jednoznačne ako spotrebiteľskú.

14. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 20.9.2016 č.k. 7Csp 23/2016-19, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 15.10.2016 bol platobný rozkaz na základe podaného odporu a podľa § 267 ods. 3
C.s.p. zrušený.

15. Podľa § 267 ods. 3 C.s.p. ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 .

16. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, aka) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

17. Písomným podaním zo dňa 11.10.2016, žalobca reagujúc na obsah žalovanou podaný odpor,
oznámil, že svoju žalobu berie čiastočne späť a to v rozsahu 7,69 Eur, t.j. v rozsahu žalovanou
namietanej odplaty za poskytnutie úveru. V rozsahu späťvzatia žaloby navrhol konanie vo veci zastaviť
s tým, že v prevyšujúcej časti na podanej žalobe trvá a navrhuje žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť

žalobcovi 350,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 19.6.2015
do zaplatenia.

18.Hodnotasporuneprevyšuje1.000,-Eur.Skutkovétvrdeniapočiastočnomspäťvzatížalobyžalobcom
nie sú sporné, keď žalovaná nárok žalobcu na zaplatenie 350,- Eur
nespochybnila. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Po
predchádzajúcomoznámenímiestaačasunaúradnejtabulisúduajehowebovejstránkedňa3.11.2016,
rozsudok verejne vyhlásil dňa 2.12.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

19. Pri rozhodovaní o žalobe súd vychádzal z obsahu žaloby žalobcu, obsahu odporu žalovanej proti

platobnému rozkazu a predložených listín.

20. Prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku žalobca dňa 1.2.2015 uzavrel so žalovanou Rámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb

(ďalej iba „Rámcová zmluva“) a dňa 18.5.2015 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej iba
„Zmluva“).

21. Z obsahu Zmluvy vyplýva záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej ako spotrebiteľovi krátkodobý
bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- Eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z

účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení
zmluvy.

22. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 357,69 Eur najneskôr
dňa 18.6.2015.

23. Žalobca tvrdí, že aj keď on svoj záväzok poskytnúť žalovanej úver splnil riadne a včas, na dôkaz
čoho predložil bankový výpis zo dňa 18.5.2015, žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy nesplnila, keď do dňa
podania žaloby (žaloba žalobcom bola podaná dňa 4.8.2016) nezrealizovala žiadnu úhradu.

24. Podľa žalobcu dlh žalovanej po čiastočnom späťvzatí žaloby je vo výške 350,- Eur, ktorý predstavuje
sumu poskytnutého úveru.

25. Vzhľadom na obsah zmlúv, ktorými bol založený právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou a v rámci
ktorého žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 110,- Eur, súd primárne sa zaoberal

otázkou právneho posúdenia vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

26.Zmluvu,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanejpeňažnéprostriedkyvsume350,-Eur,zmluvné
strany označili ako „Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v ďalšej časti konštatujú, že zmluvu
uzatvárajú na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.28. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť
v lehote troch mesiacov.

29. Na základe uvedeného súd konštatuje, že napriek pomenovaniu zmluvy, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky, peňažné prostriedky žalovanej neboli žalobcom poskytnuté ako
spotrebiteľský úver, lebo žalovaná peňažné prostriedky sa zaviazala vrátiť do jedného mesiaca od ich
poskytnutia (§ 1 ods. 3 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z.).

30. Napriek tomu, ale vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, teda spotrebiteľským vzťahom definovaným ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka.
Súd pritom dodáva, že použitie Občianskeho zákonníka na vzťah, ktorého obsahom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov, v prípade ak aj nejde o spotrebiteľský úver, zákon č. 129/2010
Z.z. nevylučuje, ako o tom svedčí ustanovenie § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého:
ustanoveniamitohtozákonaniesúdotknutéustanoveniaObčianskehozákonaaniosobitnýchpredpisov.

Naviac aj na takýto zmluvný vzťah je potrebné aplikovať v zmysle § 24 tohto zákona jeho niektoré
ustanovenia.

31. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 18.5.2015, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy
medzi žalobcom a žalovanou, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Žalobca Friendly Finance Slovakia s.r.o. je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Košice
I, v oddiele Sro, vložka číslo 30985/V ako právnická osoba s predmetom činnosti poskytovanie
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu a tak pri uzatváraní zmluvy a jej plnení mal v zmysle
definície § 52 Občianskeho zákonníka postavenie dodávateľa, lebo konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaná postavenie spotrebiteľa, lebo pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti.

33. Nakoniec vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a
zmluvu, ktorou tento vzťah bol založený, ako spotrebiteľskú zmluvu, definoval aj samotný žalobca v
žalobe.

34. Žalobca ale svoj vzťah so žalovanou právne posudzuje ako vzťah z úverovej zmluvy podľa
ustanovenia § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na obsah zmluvy dňa 18.5.2015 uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou však s takýmto právnym hodnotením, súhlasiť nie je možné.

35. Slovenský právny poriadok rozoznáva dva základné typy zmlúv, na základe ktorých veriteľ poskytuje
dlžníkovi peňažné prostriedky na dočasné užívanie, a to: 1. zmluvu o úvere a 2. zmluvu o pôžičke.

36. Zmluva o úvere je právne upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a násl.) ako tzv. absolútny
obchodnoprávny záväzkový vzťah a zmluva o pôžičke v Občianskom zákonníku (§ 657 a násl.).

37. Napriek rovnakému účelu oboch zmlúv, ktorým je poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
dlžníkovi, na ich dočasné užívanie dlžníkom, existujú medzi oboma zmluvami určité rozdiely. Medzi
základné rozdiely patrí, že úver je vždy poskytovaný za úrok, ktorý je považovaný za odplatu (cenu) pre
veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov a dohoda o úroku je podstatnou časťou zmluvy o úvere

(§ 502 Obchodného zákonníka). Oproti tomu pri peňažnej pôžičke v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, síce úroky možno v zmluve dohodnúť, nie je to však povinnosť a peňažná pôžička, na rozdiel
od úveru, tak môže byť aj bezúročná.38. Zmluvou dňa 12.5.2015 uzavretou medzi žalobcom a žalovanou prostriedkami diaľkovej
komunikácie, sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanej ako spotrebiteľovi poskytnúť krátkodobý
bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- Eur. Žalovaná poskytnutie peňažných prostriedkov v

sume 350,- Eur nepoprela. Žalobca tak žalovanej peňažné prostriedky poskytol bezúročne. Zmluva
o poskytnutí peňažných prostriedkov preto postráda základný znak, ktorým je charakterizované
poskytnutie peňažných prostriedkov v prípade úveru v zmysle úpravy danej Obchodným zákonníkom
v ustanoveniach § 497 a násl.

39. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

40. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo

na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

41. Zmluva dňa 18.5.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou preto nie je zmluvou o úvere, napriek
tomu, že zmluvné strany ju za takúto zmluvu označili.

42. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

43. Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej
pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej

akosti, spravidla toho istého druhu.

44. Zmluva stranami uzavretá dňa 18.5.2015, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej
ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 350,- Eur, je zmluvou o pôžičke, ako ju správne
charakterizuje v odpore proti platobnému rozkazu žalovaná, predmetom ktorej bolo poskytnutie

peňažných prostriedkov v sume 350,- Eur žalobcom žalovanej, oproti záväzku žalovanej túto pôžičku
vrátiť najneskôr dňa 18.6.2015.

45. Žalovaná svoj záväzok vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky v sume 350,- Eur v lehote splatnosti
pôžičky, nenaplnila.

46. S poukazom na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka žalobca okrem vrátenia sumy 350,- Eur
žiadal, aby žalovaná mu zaplatila individuálne dohodnutú odplatu za poskytnutie úveru vo výške 7,69
Eur.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Je treba prisvedčiť žalobcovi, že v prípade poskytnutia úveru, ktorý by bolo možné právne
posudzovať podľa ustanovení § 497 a násl. Obchodného zákonníka, ustanovenie § 499 Obchodného

zákonníka pripúšťa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
dohodnúť odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Žalobca však žalovanej
neposkytol úver ale pôžičku v zmysle § 657 a násl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 657 a násl.
pri poskytnutí peňažnej pôžičky ale nedovoľuje dojednanie odplaty, preto dojednanie odplaty medzi
žalobcom a žalovaným je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 657 a násl. Občianskeho

zákonníka) a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je tak táto časť zmluvy absolútne neplatná.
Žalobcovi preto ním žiadanú odplatu vo výške 7,69 Eur, by nebolo možné priznať.49. Súd pritom dodáva, že vo vzťahu k tej časti žalobného nároku, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia
odplaty vo výške 7,69 Eur, sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovanej prezentovanou v
jej odpore proti platobnému rozkazu.

50.Písomnýmpodanímzodňa11.10.2016,ktorésúdubolodoručenédňa20.10.2016,žalobcanakoniec
svoju žalobu vzal práve v časti o zaplatenie odplaty vo výške 7,69 Eur späť, čím odpadla potreba súdu
o tejto časti žalobcom pôvodne uplatňovaného nároku rozhodovať.

51. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

52. Podľa § 145 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

53. Podľa § 146 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

54. K čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo pred začatím prvého pojednávania, preto súd v
zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie v časti o zaplatenie 7,69 Eur s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % p.a. odo dňa 19.6.2015 do zaplatenia zastavil. Súd pritom dodáva, že konanie v tejto časti
zastavil bez toho, aby žalovanú vyzýval k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom zaujať stanovisko,

lebo ani prípadný nesúhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom by nemohol zvrátiť
zastavenie konania v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby, lebo k čiastočnému späťvzatiu žaloby
žalobcom došlo pred začatím prvého pojednávania.

55. Žalovaná poskytnutie pôžičky žalobcom sume 350,- Eur a ani skutočnosť, že pôžičku nielen v lehote

jej splatnosti, ale ani doposiaľ, nepoprela. Súd preto nemohol mať pochybnosti o dôvodnosti žalobného
návrhu v tejto časti (§ 151 C.s.p.), preto žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 350,- Eur vyhovel.

56. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

58. Žalovaná pôžičku sa zaviazala vrátiť najneskôr do 18.6.2015. Do uvedeného dňa splatnosti však
žalovaná nevrátila ani len časť pôžičky, preto dňom 19.6.2015 sa dostala voči žalobcovi do omeškania
so zaplatením 350,- Eur a v omeškaní so zaplatením tejto sumy je až doposiaľ. Žalovanej tak vznikla
povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 350,- Eur za dobu od 19.6.2015, vo výške

podľa vykonávacieho predpisu, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

59. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 19.6.2015, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB ku dňu počiatku omeškania žalovanej vo výške
0,05 % p.a. žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
350,- Eur od 19.6.2015 až do zaplatenia tejto sumy.

61. Vzhľadom na uvedené, súd uložil žalovanej povinnosť žalobcovi zaplatiť 350,- Eur a úroky z
omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 350,- Eur od 19.6.2015 do zaplatenia.62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa voči
žalovanej domáhal peňažného plnenia v celkovej sume 383,97 Eur (po zarátaní úrokov z omeškania
do rozhodnutia súdu v sume 26,28 Eur) a žaloba žalobcom bola dôvodne podaná (opäť po započítaní

úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu a to v sume 25,71 Eur) v rozsahu 375,71 Eur. Úspech žalobcu
v konaní tak bol v rozsahu 98 % a žalovanej v rozsahu 2 %.

63. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi preto patrí voči žalovanej náhrada trov konania v

rozsahu 96 % jeho skutočných trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.