Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216206662
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216206662.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500
03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska
kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352, konajúc JUDr.
Michalom Gallom, proti žalovanému: I. G., L.. XX.V. XXXX, J. E.Ľ. B. XXX, XXX XX B., o zaplatenie
5841,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.071,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo
sumy 2.071,45 eur od 26.októbra 2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.apríla 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 5841,36 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 28.mája 2010 Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 5500 eur. Žalovaný
sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov od prvého čerpania
do 31.mája 2010 v sume 11,71 eur a od 20.júna 2010 sume 139,53 eur. Úver bol poskytnutý žalovanému

jednorazovo bezhotovostne. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý
úver, resp. jednotlivé povinné splátky úveru riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a všeobecnými
obchodnýmipodmienkami,právnypredchodcanavrhovateľapopredchádzajúcejvýzvežalovanémudňa
6.októbra 2014 písomne oznámil vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a žiadal o okamžité splatenie
úveru. Žalobca listom zo dňa 30.marca 2016 vyzval pred podaním žaloby žalovaného k úhrade celej
dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania
žaloby je vo výške 5841,36 eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu pozostávajúcu

z istiny vo výške 4081,56 eur, úroku vo výške 1395,27 eur, úroku z omeškania vo výške 275,4 eur a
z poplatkov vo výške 89,13 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania od 26.októbra 2014
do zaplatenia.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil 12.septembra 2016 v sume 350 eur.
3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk
2.septembra 2016 (č.l. 25) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný však ostal pasívny, k
žalobe sa nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť
neospravedlnil a ani nežiadal odročiť pojednávanie.
5. Je potrebné uviesť, že povinnosťou strán sporu v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné
skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaníje potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“
skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť strán sporu. Súd preto pri rozhodovaní
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o splátkovom
úvereč.XXXXXXXXXz28.mája2010,výzvouz8.septembra2014,oznámenímovyhlásenímimoriadnej
splatnosti zo 6.októbra 2014, všeobecnými obchodnými podmienkami, stanoviskom žalobcu z 5.októbra
2016, výpisom z úverového účtu (č.l. 37 - 42), sadzobníkom poplatkov (č.l. 43 - 44), výzvou z 26.mája
2010, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru 5500 eur, s 15,9%
úrokom ročne, so spracovateľským poplatkom 122,78 eur, s poplatkom za správu úveru 1,99 eur
mesačne, s výškou splátky od prvého čerpania úveru do 31.mája 2010 vo výške 11,71 eur mesačne,
k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov) od 20.júna 2010 vo
výške 139,53 eur mesačne, k 20.dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z
omeškania, poplatkov, nákladov Banky spojených s Úverom), s počtom splátok 60 od 20.júna 2010, s

konečnou splatnosťou 20.mája 2015, RPMN 19,42%, priemernou hodnotou RPMN 20,72%, s celkovými
nákladmi spojenými s úverom 2761,70 eur. Podľa čl.II bodu 4. všetky právne vzťahy neupravené v
úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, VOP, obchodným
zákonníka a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. V bode 5.tohto článku zmluvné strany sa
dohodli, že ich vzájomné právne vzťahu sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa

príslušných ustanovení obchodného zákonníka.
8. Z výzvy z 26.mája 2010 (č.l. 49) je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný bankou k zaplateniu omeškaných
splátok vyčíslených k 31.máju 2012 vo výške 601,22 eur, a to v lehote do 10 dní od doručenia výzvy.
Z výzvy z 8.septembra 2014 (č.l. 8) je zrejmé, že právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval k
zaplateniu omeškaných splátok, ktoré k 7.septembru 2014 činia vo výške 3786,75 eur. Z oznámenia

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 6.októbra 2014 (č.l. 9) je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný k
zaplateniu zosplatneného úveru vo výške 5777,27 eur, pričom mimoriadna splatnosť úveru nastala k
3.októbru 2014. Uvedené žalovaný prevzal 10.októbra 2014 (č.l. 10).
9. Pokiaľ sa týka obchodných podmienok, doručených na dôkaz žalobcom súd z nich zistil, že sú vydané
Slovenskousporiteľnoua.s.Bratislava.Podľabodu19.18.nadobúdajúúčinnosť1.augusta2002avšetky

zmluvné vzťahy uzatvorené medzi klientom a bankou odo dňa účinnosti VOP sa riadia VOP, pokiaľ v nich
niejeuvedenéinak.Zmluvnévzťahy,ktorésariadiliktorýmikoľvekpôvodnýmiobchodnýmipodmienkami
sa odo dňa účinnosti VOP riadia výlučne VOP. Klient súhlasí s tým, aby VOP nahradili v plnom rozsahu
pôvodné obchodné podmienky a obdobné dokumenty banky a že takéto zmluvné vzťahy sa budú riadiť
výlučne VOP, pokiaľ vo VOP nie je určené inak. Predložené obchodné podmienky nie sú žalovaným

podpísané.
10. Z predloženého sadzobníka poplatkov je zrejmé že platia od 1.decembra 2012 a obdobne nie sú
žalovaným podpísané.
11. Z výpisu úverového účtu, ako aj z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 5500 eur, pričom na splátkach zaplatil celkom 3428,55, z toho mu boli započítané na istinu

1418 eur, na úroky 1812,49 eur, na poplatky 79,72 eur a na poistení 117,9 eur.
12. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

15. Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného ku dňu podpisu zmluvy (od 01.01.2010 do 10.06.2010; ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“),
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16.Podľa§2písm.a)ab)zákonač.258/2001Z.z.,Naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úverezmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí6) musí obsahovať
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
21.Podľa§52ods.1až4zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomvčasepodpísania

zmluvy (1.3.2010 do 31.5.2010; ďalej len „zákona č. 40/1964 Zb.“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 zákona č. 40/1964 Zb., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
20. Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb., Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2)

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 559 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený
riadne a včas.
23. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

24. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobcovi patrí
právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky len v časti a žalobe možno vyhovieť len čiastočne.
25. Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného zo zmluvy o úvere. V zmysle §
489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenejškody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479
Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým
právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi

vzniká povinnosť splniť záväzok, za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník
niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ).
26. Súd preskúmal zmluvu úvere a vyvodil, že v nej vystupovala na strane veriteľa banka, na strane
dlžníka žalovaný ako spotrebiteľ. Súd spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere vyvodzuje z ustanovení
§ 52 Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, žeby žalovaný požadovala poskytnúť

spotrebiteľský úver, sporné tvrdenia o charaktere spotrebiteľského úveru medzi účastníkmi nebol. Ide
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., platného
a účinného v čase jej uzavretia.
27. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere

o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
28. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť len určením počtu splátok. V zmluve musia byť rozlíšené splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy
je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského
úveru. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok splátok úveru má byť prehľadným
vymedzením povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo

možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od
začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z
jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok, poplatky a odmena veriteľa. Je potrebné zdôrazniť,
že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka

záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia
spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.augusta
2013. Spotrebiteľ má právo v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ešte pred podpisom zmluvy
vedieť, akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v
tej ktorej mesačnej splátke) a v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových

zmluvných podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému
najneskôr pred podpisom zmluvy, aby sa s nimi mohol oboznámiť. Teda takto absentuje táto náležitosť
zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Takistovzmluvechýbaúdajoadresepredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu,
nikde však nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu

alebo sťažnosť. Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa
predajcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak
v zmluve chýba.
29. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z
nich, spôsobuje dôsledok uvedený v § 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spočívajúci v tom, že

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo
na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru,
prípadne iné sankcie.30. Z uvedených dôvodov, a vzhľadom na vyššie uvedené, že na úver sa hľadí ako na bezúročný a
bezpoplatkov, súd ustálil, že žaloba je dôvodná vo výške nesplatenej istiny. V časti spočívajúcich v
nezaplatenom úroku a poplatku žaloba nie je dôvodná.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
32. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v stave účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
33. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol na
základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovanému úver vo výške 5500 eur, pričom na
splátkach zaplatil celkom sumu vo výške 3428,55 eur. Nakoľko úver prestal splácať, zaviazal žalovanú

na zaplatenie sumy 2071,45 eur. Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, súd
priznal žalobcovi taktiež právo na uplatnený úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, a to úrok z omeškania 8,05% z nesplatenej istiny vo výške 2071,45 od 26.októbra 2014
do zaplatenia.
34. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §

232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
35. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na to, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania.
36. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z

prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
37. Ďalej súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať

a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.

38. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku
dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho
na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie

obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto
rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie
peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo

zosplatnenej pohľadávky (úveru).
39. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným

mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

40. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyšesúd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto

konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
41. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a

počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru.
42. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní
s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym

stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak

by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj
v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu
žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku III právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd

má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným
spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím.
V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu

trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných
princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v
obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).