Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204315
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116204315.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci navrhovateľky: N. N., narodená

XX.XX.XXXX, bytom Z. I. G. XXX proti otcovi: V. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. I. G. XXX, o
výživné na dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 eur mesačne vždy do 15 dňa každého
mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 26.02.2016.

II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 26.02.2016 do 30.11.2016 vo výške 455,37
eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 13 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty

výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že
v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 23.02.2016 doručeným súdu dňa 26.02.2016 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil otcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne od

podania návrhu. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že pokračuje v štúdiu na vysokej škole,
od 01.09.2014 navštevuje denné štúdium J.. Začatím štúdia na vysokej škole sa navrhovateľke zvýšili
výdavky na školné, učebné pomôcky a stravovanie. Navrhovateľka žije s rodičmi po ich rozvode v
spoločnej domácnosti a otec neprejavuje záujem dobrovoľne zabezpečovať potreby svojmu dieťaťu,
navrhovateľke. Otcovi doposiaľ nebola určená vyživovacia povinnosť k navrhovateľke.

2. Otcovi bol návrh s prílohami doručený dňa 27.10.2016, k návrhu sa nevyjadril.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k mesačným výdavkom doručeným súdu dňa 19.10.2016 uviedla, že
aj napriek tomu, že ako študentka býva s rozvedenými rodičmi v jednej domácnosti a tým sa jej z
veľkej časti krátia výdavky na bývanie a stravu, jej mesačné výdavky predstavujú približne 200 eur.
Strava mimo domu predstavuje asi 115 eur, cestovné do školy, zo školy a na brigády je 10 eur, telefón
10 eur, hygienické potreby 15 eur, oblečenie 30 eur, internet 20 eur. Do pravidelných a základných
výdavkov navrhovateľka nezapočítala iné výdavky spojené so sociálnym životom vo výške približne

35 eur, jednorazový školný poplatok 20 eur, školské potreby a tlač alebo kúpa študijných materiálov,
členský poplatok v knižnici a elektroniku potrebnú k štúdiu. A samozrejme ako člen domácnosti by
sa navrhovateľka mala podieľať tretinou poplatkov za domácnosť, čo predstavuje zhruba 110 eur,
ale od študentky a nezaopatreného dieťaťa to rodičia, resp. matka od nej nevyžaduje. Navrhovateľkaabsolvovala výmenný zahraničný pobyt S., na ktorý dostala finančný príspevok od školy/EÚ, ale ktorý
nepokrýval všetky základné náklady spojené s pobytom v zahraničí ako ubytovanie, strava a cestovanie.
Otec neprejavil ani minimálny záujem o to, či jej bol tento pobyt v nejakej miere hradený alebo nie.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením s návrhom zo dňa
23.02.2016,potvrdenímU.zodňa02.09.2015,rozsudkom OkresnéhosúduTrnavač.k.22C/28/2014-15
zo dňa 26.09.2014, rodným listom zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov
SR zo dňa 02.09.2016, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 02.09.2016, potvrdením

U. zo dňa 01.09.2016, s výplatnými páskami za obdobie 6-8/2016, Zmluvou o poskytnutí finančnej
podpory na štúdium zo dňa 18.01.2016, rozhodnutím o priznaní sociálneho štipendia zo dňa 13.11.2015,
potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2016, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 18.03.2016,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 18.03.2016, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby
zo dňa 16.01.2016 a 13.06.2016, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa
11.10.2016, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 14.10.2016, potvrdením Sociálnej poisťovne zo

dňa 12.10.2016, vyjadrením navrhovateľky k mesačným výdavkom doručeným súdu dňa 19.10.2016,
potvrdením o zamestnaní zo dňa 30.09.2016, potvrdením o príjmoch zo dňa 06.10.2016, odpoveďou
Daňového úradu zo dňa 14.10.2016, fotokópiami poštových poukazov a dokladom SIPO č.l. 36, ako aj
ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti otca v súlade s ustanovením § 31 Civilného
mimosporového poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že svojím návrhom sa domáha určenia výživného
na plnoleté dieťa od otca vo výške 100 eur mesačne. Rodičia sú rozvedení, ale žijú v spoločnej
domácnosti, jedná sa o rodinný dom, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
ešte nie je vyporiadané. Navrhovateľka je študentkou tretieho ročníka na vysokej škole, chodí dva -

tri krát do týždňa na brigády, pracuje v hosteli v Z. na dohodu s priemerným mesačným príjmom 200
eur. Navrhovateľka poberá aj sociálne štipendium vo výške 70 eur mesačne. Prídavky na dieťa sú
vyplácané na účet matky vo výške 23,52 eur mesačne. Navrhovateľka rodičom na bývanie neprispieva,
výdavky spojené s bývaním sú 140,05 eur za plyn, 42,89 eur za elektriku 37,60 eur za vodu, 4,64 eur
RTVS. Priemerné mesačné výdavky navrhovateľky na stravu mimo domu sú asi 115 eur, zvyšok ju

doma stravuje matka. Cestovné do školy hradí vo výške 10 eur mesačne, poplatok za mobil 10 eur,
hygienické potreby 15 eur, oblečenie 30 eur, internet 20 eur, školský poplatok 20 eur ročne. Ďalšie
výdavky má navrhovateľka s nákupom učebníc, kopírovaním študijných materiálov v priemere mesačne
vo výške 6 eur. Navrhovateľka je zdravá, nemá zvýšené výdavky so zdravotným stavom. Otec jej
na výživu neprispieva žiadnou sumou. Otec možno dva - tri krát do roka prispeje matke na úhradu

výdavkov spojených s bývaním, nie je to pravidelne ani dobrovoľné, matka to musí od neho vymáhať.
Otec okrem starobného dôchodku chodieva nepravidelne brigádovať. Navrhovateľka nevie, koľko otec v
priemere zarobí, nakoľko je to pravdepodobne na čierno. Do minulého roku prevádzkoval živnosť, zrušil
ju a požiadal si o starobný dôchodok. Otec sa s navrhovateľkou nerozpráva, preto sa s ním nemohla
dohodnúť ani o výške výživného. Matka je zamestnaná na dohodu v Z., mesačne zarobí okolo 70-80

eur, okrem toho poberá starobný dôchodok.

6. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22C/28/2014-15 zo dňa 26.09.2014 vyplýva, že súd
manželstvo rodičov navrhovateľky rozviedol.

7. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 výživné má prednosť pred

inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného.

9.Podľaustanovenia§76ods.1Zákonaorodinevýživnésaplatívpravidelnýchopakujúcichsasumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.10. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.

11. V konaní bolo zistené, že navrhovateľka v školskom roku 2015/2016 bola študentkou 2. ročníka
dennej formy štúdia na fakulte sociálnych vied U. v školskom roku 2016/2017 je študentkou 3. ročníka
dennej formy štúdia na fakulte sociálnych vied U.. Navrhovateľke bolo v školskom roku 2015/2016
priznané sociálne štipendium vo výške 100 eur mesačne, v školskom roku 2016/2017 poberá sociálne

štipendium vo výške 70 eur mesačne. Navrhovateľka je na dohodu zamestnaná u zamestnávateľa RR
Consulting, s.r.o. a jej čistá mzda za jún 2016 bola 111,75 eur, za júl 2016 bola 203,03 eur, za august
2016 bola 238,60 eur. Navrhovateľka v školskom roku 2015/2016 absolvovala výmenný zahraničný
pobyt S. s finančnou podporou zo zdrojov EÚ pre študenta poberajúceho sociálne štipendium. Výdavky
navrhovateľky sú na stravu mimo domu vo výške 115 eur mesačne, cestovné do školy, zo školy a na
brigády vo výške 10 eur, telefón 10 eur, hygienické potreby 15 eur, oblečenie 30 eur, internet 20 eur,

školské potreby vo výške 6 eur mesačne, jednorazový poplatok za školné 20 eur, výdavky na sociálny
život 35 eur mesačne. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou a otcom v ich rodinnom
dome, rodičia sú rozvedení. V domácnosti sú výdavky na bývanie vo výške 146,05 eur za plyn, 42,89
eur za elektriku 37,60 eur za vodu, 4,64 eur za RTVS, ktoré výdavky uhrádza matka, navrhovateľka na
bývanie neprispieva žiadnou sumou, otec prispieva dva - tri krát do roka. Matka navrhovateľky poberá

starobný dôchodok, v roku 2015 vo výške 413 eur mesačne, v roku 2016 vo výške 415,50 eur mesačne.
Za obdobie 1-5/2015 bol príjem matky z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
spolu vo výške 481,60 eur, čiastkový základ dane 462,35 eur, za obdobie 6-12/2015 bol príjem matky z
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru spolu vo výške 599,64 eur, čiastkový základ
dane 575,70 eur. Matkin priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 06/2015-08/2016 u zamestnávateľa

H. bol vo výške 70,28 eur. Matka poberá prídavok na dieťa - na navrhovateľku vo výške 23,52 eur
mesačne. Otec je poberateľom starobného dôchodku od 29.05.2015, t.č. vo výške 178,20 eur mesačne.
Podľa navrhovateľky otec chodieva nepravidelne brigádovať, výšku jeho príjmu z brigád nepozná. Otec
neprispieva navrhovateľke na výživu žiadnou sumou. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd
zistil, že otec aj matka navrhovateľky majú vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľke.

12. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu navrhovateľky je možné čiastočne
vyhovieť, keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka
je síce plnoletá, avšak pokračuje v štúdiu na vysokej škole dennou formou a stále sa pripravuje na svoje
budúce povolanie. Navrhovateľka je teda naďalej odkázaná na výživné od svojich rodičov, teda aj od

otca, keďže nie je schopná sama sa živiť. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe
súdov ohľadom určenia výživného z príjmu povinného rodiča v rozsahu cca 25 % až 30 %. Otec bol
povinný preukázať súdu výšku jeho priemerného čistého mesačného príjmu, čo však neurobil, preto súd
vychádzal z potvrdenia Sociálnej poisťovne, podľa ktorej je otec poberateľom starobného dôchodku vo
výške 178,20 eur mesačne a z tejto sumy súd určil výživné vo výške 50 eur mesačne s účinnosťou

od podania návrhu, ktorá suma predstavuje 28 % z príjmu povinného rodiča, keď súd vzal do úvahy,
že navrhovateľka je plnoletá, je študentkou vysokej školy, jej výdavky sú priemerne vo výške 200 eur
mesačne a otec má vyživovaciu povinnosť už len k navrhovateľke, pričom svoje výdavky rovnako ako
príjmy otec nepreukázal. Z uvedeného má súd za to, že situácia otca a jeho majetkové pomery sú také,
že mu umožňujú platiť na výživu navrhovateľky súdom určenou sumou 50 eur, ktorá spolu s výživným

zo strany matky, sociálnym štipendiom a prídavkami na dieťa - navrhovateľku, pokryje nevyhnutné
potreby navrhovateľky spojené s jej výživou. Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil najmä skutočnosti,
že navrhovateľka je už dospelá, t. j. výživné zo strany matky ale aj otca s ohľadom na vek navrhovateľky
možno obmedziť nie na osobnú starostlivosť, ale vo forme financií, z ktorých by si navrhovateľka mohla
uhrádzať svoje náklady na bývanie, ošatenie, stravovanie, výdavky súvisiace so štúdiom na vysokej

škole.

13. Súd mal za to, že určené výživné je primerané a vo zvyšnej časti výživné v sume 50 eur mesačne,
teda v rozdiele požadovaného výživného 100 eur mesačne a určeného výživného 50 eur ako nedôvodný
zamietol, keď mal za to, že určené výživné je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky a

zodpovedá schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom otca po zohľadnení vyživovacej
povinnosti matky, ktorá je povinná taktiež prispievať na výživu navrhovateľky.14. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

15.Určenímvýživnéhoodpodanianávrhuvznikolotcovinedoplatoknazročnomvýživnomzaobdobieod
26.02.2016 do 30.11.2016 vo výške 455,37 eur (od 26.02.2016 do 28.02.2016 výživné v sume 5,37 eura,
t. j. 50 eur : 28 dní x 3 dni á 1,79 eur, od 01.03.2016 do 30.11.2016 výživné v sume 450 eur, t. j. 50 eur x

7 mesiacov). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd v zmysle § 232 ods. 4 Civilného sporového
poriadku povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 13 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám
navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď súd zohľadnil
výšku určeného bežného výživného, zročného výživého, zistené osobné a majetkové pomery otca a tiež
skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.

16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento zákon neustanovoval inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.