Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/321/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201866
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616201866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Barbora
Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: M. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. XXX, právne zastúpená: JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka, so sídlom

T. XXX, G. U., o zaplatenie 175,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/50/2016-39 zo dňa 28.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobca je povinný uhradiť žalovanej trovy konania v celkovej výške 53,68 eur do

troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu 175,32 eur. Žalobca odôvodnil žalobu tak, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 500300758 zo dňa 27.05.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver vo výške 350 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné plnenie vrátiť a
zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 184,97 eur a úrok spojený
so spotrebiteľským úverom vo výške 137,03 eur, t. j. zaplatiť celkom 672,- eur do 18.05.2014.

Spotrebiteľ zobral na vedomie výšku ročnej percentuálnej miery nákladov 92 % a výšku priemernej
hodnoty RPMN 39,27 %. Dňa 27.05.2013 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou aj Dohodu o plnení
v splátkach, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť celkovú čiastku 672,- eur v 12-tich pravidelných
mesačných splátkach vo výške 56 eur, vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci. Spotrebiteľ zobral
na vedomie výšku ročnej percentuálnej miery nákladov 281,64 % a výšku priemernej hodnoty RPMN
39,20 %. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na vzťahy účastníkov sa použijú primárne
predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. Konštatuje, že zmluva o úvere neobsahovala výšku, počet,

termíny splátok (iba konečnú splatnosť), čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Zmluvu o úvere aj dohodu o plnení v splátkach považuje za jednu zmluvu o úvere a v
takom prípade obsahuje RPMN v dvoch odlišných hodnotách (92 % a 281,64 %). Takéto dojednanie
neumožňuje spotrebiteľovi ustáliť výšku RPMN a jedná sa o neplatné dojednanie ročnej percentuálnej
miery nákladov. Dojednané úroky vo výške 39,15 % ročne súd považuje za rozporné s dobrými mravmi
a vzhľadom na to považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Obdobné platí aj na

„administratívne náklady“ vo výške 184,97 eur (52,85 % z poskytnutej sumy 350,- eur), ktoré sú nielen v
rozpore s dobrými mravmi, ale jedná sa aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Žalobca
poskytol žalovanej finančné prostriedky spolu vo výške 350,- eur, pričom žalobcovi splatila 442,29 eura nakoľko sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nebol zistený žiaden dlh žalovanej voči
žalobcovi. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VOP“), ktoré neboli
individuálne dojednané, taktiež považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto nebol dôvod na

priznaniezmluvnejpokuty33,-eurapoplatkuzaupomienky10,-eur,ktorýchnárokžalobcaodôvodňoval
bodom 07 VOP. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu zamietol.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odôvodnení uvádza, že so
žalovanou uzatvorili dňa 27.05.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa žalovaná zaviazala

uhradiť istinu vo výške 350,- eur s nákladmi spojenými so spotrebiteľským
úverom 322,- eur. Podľa názoru žalobcu nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko dlžník sa zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672,-
eur s termínom splatnosti dňa 18.05.2014. Následne však dlžník v ten istý deň požiadal o možnosť
využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. S dohodou sa oboznámil a podpísal ju,
preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť

celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,- eur, vždy k 18. kalendárnemu
dňu v mesiaci, počnúc dňom 18.06.2013 do 18.05.2014. V prípade dvojakého označenia RPMN žalobca
uvádza, že nenastal prípad, ktorý zákon vyžaduje, a teda že v zmluve je uvedená nesprávna, resp. nie
je uvedená vôbec RPMN. Vo vzťahu k výške odplaty žalobca uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty a obmedzenie výšky odplaty sa

tu nebude aplikovať. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne, ktorý bol
dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu,
ako aj zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom
období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty v obdobných prípadoch pri poskytovaní
úverov inými nebankovými subjektmi. Poplatok vo výške 184,97 eur predstavuje administratívne náklady

na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Ohľadne formulárového predkladania zmluvných dokumentov, predovšetkým VOP, žalobca
uvádza, že v obchodnom styku je možnosť využitia zmluvných formulárov, ktoré využívajú tak bankové,
ako i nebankové inštitúcie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere plní funkciu návrhu na uzavretie zmluvy,
pričom návrh môže obsahovať dodatky, výhrady či iné zmeny ako ich dlžník navrhne, avšak tento

nenamietal obsahovú stránku zmluvy. Dodatok k zmluve bol spísaný v ten istý deň, a to prostredníctvom
Dohody o plnení v splátkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy na žiadosť dlžníka. Žalobca sa
nestotožňuje ani s druhým výrokom, ktorým priznal súd náhradu trov konania, nakoľko v zmysle § 262
ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Predmetné rozhodnutie nenadobudlo k dnešnému

dňu právoplatnosť, a preto považuje výrok za vydaný predčasne. Na základe uvedeného
žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa

19.08.2016, v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne, vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu, preskúmateľné, zrozumiteľné a
má riadne, výstižné a presvedčivé odôvodnenie. Nesúhlasí ani s jednou zo skutočností uvádzaných
žalobcom v odvolaní. Žalovaná ďalej uvádza, že zmluva je bezúročná, bez poplatkov a úver žalobcovi
splatila. Zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu s dohodou o plnení v splátkach boli podpísané v jeden

deň a ani jedna z uvedených listín nebola predmetom individuálneho dojednania, pričom ak chcela
získať úver, musela podpísať obe listiny, a preto je argumentácia žalobcu len účelovou obranou, na
ktorú nemožno prihliadať. Žalovaná sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vo
vzťahu k RPMN, ktorý poukázal na to, že zmluva obsahovala RPMN v dvoch diametrálne rozličných
hodnotách a také dojednanie neumožňuje spotrebiteľovi jednoznačne ustáliť celkové náklady spojené

so spotrebiteľským úverom. Úrok 39,15 % je neprimerane vysoký a je v rozpore s dobrými mravmi.
Celá zmluva, ako aj podmienky zakotvené v zmluvných dokumentoch sú postavené na podmienkach,
ktoré značným spôsobom spôsobujú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná ďalej uvádza,
že nie je pravda, že dodatok bol spísaný v ten istý deň na jej žiadosť. Peniaze si požičala s tým, že ich
bude mesačne splácať a nikoho nežiadala o splátkový kalendár. O skutočnosti, že má zaplatiť poplatok

10,- eur za zaslanú upomienku, poučená nebola, a pokiaľ ide o zmluvnú pokutu 33,- eur, poukazuje
na to, že táto nebola dojednaná písomne, nakoľko ustanovenie o zmluvnej pokute bolo zakotvené
do neprehľadných ustanovení všeobecných podmienok, ktorých obsah nemohla žiadnym spôsobomovplyvniť. Výrok o trovách považuje za správny. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a súčasne jej priznal trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné
podať odvolanie, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a bez nariadenia pojednávania toto rozhodnutie
podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

5. Dňa 01.07.2016 došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ktorý okrem iného zrušil
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). Súd prvej inštancie vydal rozsudok
dňa 28.06.2016 za účinnosti O. s. p., a preto je námietka, vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania,
o ktorých podľa C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, neopodstatnená.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovanou má spotrebiteľský charakter. Úverová zmluva bola uzatvorená v podobe štandardnej
formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch

a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač
vrátanevšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru.Spotrebiteľtedabuďprijmezmluvu,ktorúdodávateľ
dopredu pripravil a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne.
V takomto prípade je spotrebiteľ - žalovaná slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti
i vyjednávacej pozície.

7. Odvolateľ namieta záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Jedným z dôvodov, pre ktorý
okresný súd došiel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, bol nedostatok uvedenia RPMN,
ktorá bola uvedená v zmluve o úvere a dohode v diametrálne rozličných hodnotách (92 % a 281,64
%), pričom takéto dojednanie neumožnilo spotrebiteľovi jednoznačne ustáliť výšku RPMN, teda celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Samotný tento záver súdu postačuje na
vecnú správnosť rozsudku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

8. Niet pochybností, a to nespochybňuje ani žalobca, že uvedenie RPMN je obligatórnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku

dňu 27.05.2013 (ďalej len „ZSÚ“). Odvolateľ však namieta, že RPMN bola uvedená v zmluve riadne,
v súlade so zákonom.

9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na postup žalobcu ako veriteľa, ktorý je neakceptovateľný
a javí známky úmyselného obchádzania zákona a konania v rozpore s povinnosťami veriteľa a úctou

k právam spotrebiteľa. Žalobca v ten istý deň v časovej súvislosti a pri tom istom rokovaní uzatvoril so
žalovanou ako spotrebiteľom nielen základnú zmluvu o úvere, ale aj dohodu o plnení v splátkach, ktorú
ako to vyplýva zo skutkového stavu správne zisteného prvostupňovým súdom, si žalovaná
nevyžiadala, ale v takejto predformulovanej forme jej spolu so zmluvou o úvere bola predložená na
podpis. Veriteľ tak formálne vyhotovil zmluvu o úvere a súčasne ju pozmenil prijatím dohody o splátkach

spôsobom, ktorým ovplyvňoval obsah záväzku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvu o úvere a dohodu o
splátkach, ktoré boli uzatvorené pri tom istom rokovaní, nemožno posudzovať oddelene, pretože podľa
názoru odvolacieho súdu dôvodom takéhoto postupu bolo obchádzať zákon, poškodiť spotrebiteľa a
získať neprimeraný prospech. Nebolo rozumného dôvodu nedohodnúť so spotrebiteľom všetky práva a
povinnosti v uzatvorenej úverovej zmluve tak, aby spotrebiteľovi bol jasný obsah záväzku, teda práva a

povinnosti, ktoré pre obidve zmluvné strany z uzatvorenej zmluvy vyplývajú. Podpísaním dohody veriteľ
ako dodávateľ dosiahol úplné pozmenenie obsahu práv a povinností účastníkov dohodnutých v úverovej
zmluve.Takétokonanievočispotrebiteľovimožnopovažovaťzaúmyselnéobchádzaniezákonaanekalú
obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať ochranu súdu.

10. Za naplnenie podmienky, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedená hodnota RPMN pre
úver, sa považuje, keď zmluva obsahuje správny údaj o tejto hodnote. Pri uzatvorení zmluvy o
úvere sa tak nestalo, nakoľko v zmluve je hodnota RPMN 92 % a v dohode o splátkach je hodnota RPMN
pre úver 281,64 %, pričom samotná skutočnosť, že v dvoch listinách týkajúcich sa úveru sú uvedenérozdielne hodnoty RPMN, má za následok uvádzanie spotrebiteľa do omylu. V neposlednom rade
odvolací súd poznamenáva, že RPMN v zmluve o úvere je 92 %, a tak spotrebiteľ v priebehu roka podľa
zmluvy má preplatiť poskytnutú istinu o takmer celú jej výšku. Samotná táto skutočnosť, uvedenie údaju

RPMN v dvoch diametrálne rozličných výškach vo vzťahu k tomu istému úveru spôsobuje jej neurčitosť
a nezrozumiteľnosť pre spotrebiteľa, čo má za následok, akoby tento údaj ani uvedený nebol. Záver
okresného súdu o nedostatku náležitostí RPMN je preto vecne správny, ktorý nedostatok sám osebe je
dostatočným dôvodom na vyhlásenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

11. Okresný súd považoval viaceré podmienky zmluvy za neprijateľné podmienky pre ich rozpor s
dobrými mravmi.

12. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

15. Možno súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že zmluvne dojednaný úrok za
poskytnutý úver 39,15 % ročne je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je niekoľkonásobne
vyšší než priemerné úrokové sadzby pri úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia

zmluvy. Pri úvere je možné dohodnúť si aj odplatu za poskytnutie úveru, resp. poplatok, avšak tento by
mal pokrývať maximálne náklady spojené s poskytnutím úveru a pod. Poplatok nie je odmena a nesmie
slúžiť na tvorbu zisku z poskytnutia úveru, nakoľko je tvorený práve výškou úrokov. Žalobcom určený
poplatok vo výške 184,97 eur (52,85 % z poskytnutej sumy 350,- eur) odvolací súd považuje taktiež za
rozporný s dobrými mravmi.

16. Na základe uvedeného je vecne správny záver okresného súdu, že z dôvodu chýbajúcej RPMN, ako
aj neplatnosti viacerých zmluvných podmienok je poskytnutý úver možné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Z uvedeného dôvodu, keďže žalovaná už v priebehu postupných plnení zaplatila žalobcovi
442,29 eur, teda vrátila žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350,- eur, nebol zistený

žiaden dlh žalovanej voči žalobcovi, ktorý by vyplýval zo zmluvného vzťahu, o ktorý opieral žalobca svoj
nárok.

17. Aj keď uvedený záver prvostupňového súdu je postačujúci pre potvrdenie napadnutého rozsudku,
odvolací súd na doplnenie vecnej správnosti udáva, že dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere a

dohody o splátkach ako takých pre početné neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný pri uzatváraní
zmluvy a dohody postupoval voči žalovanej nečestne, v rozpore s dobrými mravmi, jeho konanie javí
známky úmyselného obchádzania zákona a ako celok je neakceptovateľné.

18. Vzhľadom na uvedené nemožno hodnotiť všetky úkony samostatne a pokladať ich za

čiastočne neplatné a nachádzať platnosť úkonu v ostatnom znení zmluvy, keď všetky úkony boli prijaté s
cieľom obchádzať zákon, poškodiť spotrebiteľa a získať neprimeraný prospech. Súd nemôže konať tak,
že nebude prihliadať na dohodu o splátkach pre jej rozpor s dobrými mravmi a zákonom, ale bude sa
snažiť udržať v platnosti zmluvu o úvere a vyčíslovať nároky splácaním istiny a počítaním úrokov,
neprihliadať na neprimeranú odplatu, len aby zachoval práva veriteľa, ktorý od počiatku konal

vedome v úmysle obchádzať zákon. Takýto výklad by nebol v prospech účastníkov, ale len v
prospech veriteľa - žalobcu. Odvolací súd preto konštatuje, že pokiaľ je celé konanie žalobcu v rozpore
s dobrými mravmi a javí známky úmyselného obchádzania zákona, je potrebné ho ako celok považovať
za neplatné. Iný postup súdu by žalobcu utvrdil v tom, že k zmluve o úvere môže uzavrieť rôzne dodatkya doložky, ktorými úplne pozmení pôvodný obsah a v prípade preskúmania nárokov súdom nič nestratí,
pretože by v platnosti zostala pôvodná zmluva, hoci dlžník bol nútený splácať ďaleko viac.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 C. s. p. a nárok na ich náhradu priznal úspešnej žalovanej.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)