Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16Pc/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416213056
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4416213056.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa: J.. C. E., N..

XX.XX.XXXX, A. Š.-N. S., C. XXXX/XX, zastúpený V.. T. F., P. B. B. M. Š., S. X, proti odporkyni: J.. Q.
E., N.. XX.XX.XXXX, A. Š.-N. S., C. XXXX/XX, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I.Súd manželstvo navrhovateľa J.. C. E., N.. XX.XX.XXXX P. Y. J.. Q. E., T.. R., N.. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, v W., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

II.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.07.2016 domáhal voči odporkyni rozvodu

manželstva z toho dôvodu, že ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel od októbra 2013,
kedy sa ich vzájomná komunikácia obmedzila len na pozdrav a výčitky odporkyne. Účastníci spoločne
nehospodária a intímne sa nestýkajú a navrhovateľ sa dňa 21.06.2016 odsťahoval zo spoločnej
domácnosti a býva v prenajatom byte v A..
Odporkyňa s rozvodom nesúhlasila.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov:

sobášny list, rodné listy detí, správa z Referátu poradensko-psychologických služieb a zistil tento
skutkový a právny stav:

Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Posledné spoločné
bydlisko mali manželia na adrese Š. - N. S., C. XXXX/XX.

3.Navrhovateľ vo svojej výpovedi upresnil, že manželstvo začalo haprovať asi pred 3 a pol rokmi, keď sa

vrátil z vážnej operácie, kde si upratal priority a uprednostnil svoje zdravie, o čom informoval i odporkyňu
so záverom, že bude robiť len tie veci, ktoré sa mu chcú a ktoré ho bavia. Počas posledných 3 rokov
spolu skoro vôbec nekomunikovali, pretože komunikácia viazla, nakoľko navrhovateľ sa vyhýbal tomu,
aby sa s odporkyňou stretával, keďže nechcel vyvolávať konflikty. Nepoprel, že asi rok potom, ako
už spolu nekomunikovali, nadviazal mimomanželskú známosť. Zo začiatku to boli určité sympatie a
postupne vzťah prerástol do priateľského, intímneho vzťahu a asi jedenkrát boli spolu i na spoločenskej
udalosti, ktorá vyplývala z jeho pracovných povinností a kde mu robila spoločnosť. Postupom času medzi

účastníkmi tak, ako zlyhala komunikácia, zlyhalo i manželstvo účastníkov a navrhovateľ jednoznačne
zdôraznil,ževžiadnomprípadeniejeochotnýtolerovaťarogantnésprávanieodporkynevočijehoosobe.
Danú situáciu nebolo možné riešiť, pretože nie je normálne, ak ľudia spolu nekomunikujú 3 roky a došlo
počas tohto obdobia i k citovému odcudzeniu, aby nastalo obnovenie manželského spolužitia. Z týchtodôvodov mal za to, že je zarážajúce, že odporkyňa s rozvodom nesúhlasí. S poukazom na povahové
vlastnosti odporkyne sa navrhovateľ snažil vyhýbať situáciám, aby dochádzalo medzi nimi k hádkam
a konfliktom. Navrhovateľ upresnil, že odišiel zo spoločnej domácnosti potom, ako ho na to odporkyňa

vyzvala. V závere však jednoznačne uznal, že odporkyňa si plnila všetky povinnosti voči rodine a deťom
a váži si ju ako nositeľku rodiny. V žiadnom prípade sa však nebol ochotný stotožniť so správaním
odporkyne voči nemu. Z týchto dôvodov na návrhu trval.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Nepoprela, že ich manželstvo sa zmenilo pred 3 rokmi, vzhľadom

na vyjadrenie navrhovateľa, po návrate z operácie. Odporkyňa mala záujem tráviť čas s navrhovateľom,
čo jej však navrhovateľ neumožnil. Nepoprela, že keď sa dozvedela o mimomanželskej známosti
navrhovateľa a mala k dispozícii i dôkazy o tejto skutočnosti navrhovateľa o tom informovala a vyzvala
ho, aby sa rozhodol, či je ochotný zachovať zvyšky toho, čomu sa hovorí rodina alebo do hodiny odíde.
Navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť. I napriek tomu viackrát telefonovala a písala navrhovateľovi
za tým účelom, aby sa stretli a riešili danú situáciu, avšak navrhovateľ sa nikdy neozval, hoci zo začiatku

tvrdil, že potom ako si urovná svoje zdravotné problémy. Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že
vzhľadom na postoj navrhovateľa a vzniknutú situáciu sa prispôsobí požiadavkám navrhovateľa, ale i
napriek tomu s rozvodom nesúhlasila.

4.Zo správy ÚPSVaR N. D., Referátu poradensko-psychologických služieb mal súd preukázané, že

konzultácie sa zúčastnila iba odporkyňa, ktorá verbalizovala negatívny postoj k rozvodu manželstva,
a túžbu uchovania funkčnej rodiny. Podľa jej vyjadrenia absentovala možnosť ujasnenia si motívov
zo strany manžela a vzájomnej otvorenej komunikácie. Privítala by možnosť diadického sedenia za
prítomnosti psychológa alebo mediátora. Napriek súčasnej situácii vnímala vzťah s manželom ako blízky
a podľa jej vyjadrenia obnovenie vzájomného spolužitia v budúcnosti nevylučovala. Navrhovateľ sa

konzultácie nezúčastnil.

5.Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6.Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

7.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

8.Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou

je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť
plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského
spolužitia.Existenciavážnehoatrvaléhorozvratuvzťahovmedzimanželmimusíbyťvpríčinnejsúvislosti
s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu
vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.

Objektívnyrozvratvzťahovznamená,žemedzimanželmijeskutočnýstavnasvedčujúcinemožnostiplniť
účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný.
Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť
ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského
spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj

pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat
vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou
obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat
vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, čirozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov
alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu
bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.

9.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd
mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko, vážne a trvale narušené, nie je
tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia z dôvodu úplného citového odcudzenia navrhovateľa
a z dôvodu rozdielnych povahových vlastností a názorov. Navrhovateľ vo svojej výpovedi jednoznačne

zdôraznil, že sa zmenili jeho citové vzťahy voči odporkyni ako manželke, čo mal súd preukázané
a potvrdené i tým, že navrhovateľ asi rok potom, ako prestali komunikovať s odporkyňou nadviazal
mimomanželskú známosť, ktorá bola intímneho charakteru a súd má za to, že za danej situácie
vzhľadom na postoj navrhovateľa nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd bližšie
neskúmal, či došlo k ukončeniu uvedeného vzťahu, pretože mal za to, že navrhovateľ jednoznačne
verbalizoval svoj postoj k odporkyni a k manželstvu tak, že v žiadnom prípade nie je ochotný zotrvať

v tomto vzťahu, čoho dôkazom je i tá skutočnosť, že sa nezúčastnil ani pohovoru na referáte
poradensko-psychologických služieb a nevyvíjal žiadnu snahu o obnovenie manželstva. Odsťahoval
sa zo spoločnej domácnosti s tým, že nemá záujem zotrvať vo vzťahu s odporkyňou. Súd zistil, že
príčinou rozvratu manželstva boli i rozdielne povahové vlastnosti účastníkov a uvedené skutočnosti
sa prejavovali vo vzájomnej komunikácii, kedy dochádzalo k hádkam a nedorozumeniam a preto

postupom času prestali spolu komunikovať, aby predišli takýmto situáciám. Navrhovateľ v žiadnom
prípade nebol ochotný obnoviť manželské spolužitie, uvedomujúc si svoje priority, i vzhľadom na svoj
zdravotný stav. Manželstvo malo negatívny vplyv i na zdravotný stav oboch účastníkov, čo potvrdili vo
svojich výpovediach, pretože im boli diagnostikované choroby, ktorých pôvodom bol stres. Manželstvo
účastníkov neplní funkcie stanovené v Zákone o rodine, pretože účastníci spoločne nehospodária,

intímne sa nestýkajú 3 roky, medzi sebou nekomunikujú a navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti. Súd mal za to, že nie je možné zistené príčiny rozvratu manželstva a to úplné citové
odcudzenie navrhovateľa voči odporkyni, ako aj rozdielne povahové vlastnosti odstrániť a nie je tu
žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a zákonné ustanovenia a po zistení objektívnych príčin rozvratu manželstva, ktoré nie sú

len prechodného charakteru súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovel.

10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže dôvod pre iné rozhodnutie o náhrade trov nezistil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.