Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206183
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116206183.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Ferratum Bank Ltd., so sídlom

level 6, 14 High Street, Sliema, Sliema SLM 1551, Tagliaferro Business Cen, zastúpený: slc partners
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, p r o t i žalovanému:
R. Š., W.. XX.X.XXXX, F. T., T. X, o zaplatenie 125,38 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9,78 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne od
20.6.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.3.2016 domáhal zaplatenia sumy 126,38 Eur s úrokmi z omeškania
5,5% ročne od 20.6.2013 do zaplatenia a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.5.2013, ktorou
poskytol žalovanému pôžičku vo výške 150 Eur. Žalovaný sa zaviazal na úhradu poplatku za správu
pôžičky 57 Eur a konzultačného poplatku za každý konzultačný úkon 15 Eur. Celková dlžná suma
predstavovala 267 Eur, pričom jej splatnosť bola stanovená 19.6.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že
uplatňuje si len zaplatenie istiny pôžičky spolu s úrokom z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená do vlastných rúk ešte dňa 13.5.2016.

3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v spotrebiteľskom spore, ak ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

5. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

6. V tomto prípade žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, to znamená, že je daná
fikcia o ich nespornosti a nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur a je splnená tiež podmienka
jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.7. Súd vykonal dokazovanie rámcovou zmluvou o pôžičke s prílohou, výpisom z účtu, elektronickou
komunikáciou strán, písomnými vyjadreniami žalobcu a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca je zahraničná obchodná spoločnosť, ktorá bola oprávnená na poskytovanie pôžičiek,
pričom mala zverejnenú rámcovú zmluvu o pôžičke a štandardné podmienky týkajúce sa zákazníkov
na Slovensku tvoriace prílohu k zmluve o pôžičke, ktoré pripojila aj k žalobe. V týchto dokumentoch
je identifikovaný žalobca ako veriteľ s pobočkou v Bratislave. Z tejto rámcovej zmluvy vyplýva to, že

zmluva o pôžičke nadobúda platnosť v momente jej podpísania alebo elektronického uzatvorenia (bod
4.1). Žiadne konkrétne údaje týkajúce sa poskytnutia pôžičky a identifikácie dlžníka, neobsahuje.

9. Prílohou zmluvy sú Štandardné podmienky, ktoré sú všeobecnými podmienkami pre zmluvy o pôžičke
uzatvorené medzi žalobcom a zákazníkmi s bydliskom na území Slovenskej republiky. V nich v bode 3 je
rozpísaný proces uzatvorenia zmluvy o pôžičke a to aj elektronicky. Elektronická zmluva sa považuje za

uzatvorenú po prijatí zákazníkovho výslovného elektronického súhlasu, že si praje byť viazaný zmluvou
o pôžičke týmito štandardnými podmienkami a informačným hárkom. Poskytnutie pôžičky je potom
považované za schválenie zmluvy o pôžičke.

10. Z potvrdenia o poskytnutí pôžičky (č.l. 10) vyplýva, že pôžička bola uzatvorená pod č. 371296 medzi

žalobcom a žalovaným a to na sumu 150 Eur, ktorej splatnosť bola dohodnutá na 30 dní. Dohodnutý bol
tiež poplatok za správu pôžičky vo výške 57 Eur. Dátum splatnosti pôžičky bol stanovený na 20.6.2013.

11. V spomínaných štandardných podmienkach v bode 5.5 je obsiahnutý záväzok žalobcu poskytovať aj
poradenské služby a konzultácie ohľadne úverov, zasielať zákazníkovi upomienky s tým, že z vlastného

podnetu uskutoční aspoň 8 konzultačných telefonických hovorov. Konzultácie podliehajú týždennému
poplatku v závislosti od dlžnej čiastky pôžičky, pričom nasleduje tabuľka podľa výšky pôžičky a doby
jej splatnosti, v ktorej konzultačný poplatok sa odvíja od výšky pôžičky ako aj doby splatnosti a pri 30
dňovej pôžičke vo výške 150 Eur je stanovený sumou 15 Eur.

12. Žalobca pripojil k žalobe aj výpis zo svojho účtu, z ktorého vyplýva, že suma 150 Eur bola dňa
20.5.2013 pripísaná na konkrétny účet.

13. Na výzvu súdu o preukázanie písomnej formy zmluvy podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka
žalobca reagoval tak, že strany uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého sa nevyžaduje pre zmluvu písomná forma, tá môže byť uzatvorená ústne alebo len
konkludentne. Na požiadavku súdu o predloženie prehľadu o úhradách žalovaného uviedol, že nemá
takúto povinnosť, lebo si uplatňuje nižšiu pohľadávku než bola poskytnutá pôžička, z ktorej žalovaný
uhradil 23,62 Eur (vyjadrenie z 15.4.2016).

14. Na opätovnú urgenciu súdu o zaslanie prehľadu o úhradách žalovaného právny zástupca žalobcu
listom zo dňa 20.7.2016 už uviedol, že žalovaný uhradil celkovo 140,62 Eur. Z toho suma 117 Eur bola
započítaná na poplatky. Dodal tiež, že nemá k dispozícii platobnú históriu žalovaného.

15. Súd sa predovšetkým musel vysporiadať s otázkou právomoci súdu a použitia práva, keďže žalobca

je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Malte. Nakoľko ide o členský štát EÚ súd vychádzal pri
posúdení právomoci slovenského súdu z čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov o občianskych a obchodných veciach. Aplikácia slovenskej
právnej úpravy je zrejmá z čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z
17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.).

16. Vec teda patrí do právomoci slovenského súdu a aplikuje sa slovenský právny poriadok.

17. Aj keď je pravdou, že zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomnú
formu, právny zástupca žalobcu napriek upozorneniu súdu na konkrétne ustanovenia zákona č.

129/2010 Z.z., nesprávne vyhodnotil daný právny stav.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade
v znení účinnom od 1.1.2013 do 9.6.2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

20. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. c/ citovaného zákona iným veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň
jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c/, f/ a l/, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú
žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a/, b/, d/, e/, g/ až k/ a m/ až r/; za iného veriteľa sa
nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá

má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

22. Pokiaľ teda ide či už o úver alebo o pôžičku medzi veriteľom a spotrebiteľom a nejedná sa o niektorý
z prípadov vylúčenia spotrebiteľského úveru uvedených v § 1 ods. 3 citovaného zákona, je potrebné
aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. aj keby išlo o pôžičku.

23. V tomto prípade je však potrebné vychádzať z § 1 ods. 3 písm. l/ citovaného zákona, keďže pôžička
bola splatná o jeden mesiac a preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie, ktoré vylučuje
spotrebiteľský úver pri úvere, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace je potrebné
vychádzať zo záveru, že nejedná sa o spotrebiteľský úver.

24. Zároveň však aj v prípade, že nejde o spotrebiteľský úver, ale ide o prípad uvedený v § 24 ods.
1 citovaného zákona, potom je potrebné aplikovať tam vymenované konkrétne ustanovenia zákona aj
pre daný prípad.

25. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľskom úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto §.

26. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia teda aj keď poskytnutie pôžičky alebo úveru na dobu kratšiu

než 3 mesiace nie je spotrebiteľským úverom, napriek tomu, keďže žalobcu je potrebné považovať za
iného veriteľa, nakoľko spĺňa všetky podmienky v zmysle § 2 písm. c/ bolo potrebné zmluvu o pôžičke
posúdiť podľa § 9 a jej náležitosti podľa ods. 2 citovaného ustanovenia.

27.Zadanýmúčelomsúdopakovanežiadalprávnehozástupcužalobcuopredloženiebankovejlicencie,

na čo odpovedal tak, že v súčasnosti žalobca neposkytuje pôžičky, v čase uzatvorenia zmluvy bol
však na to oprávnený. Súd preto listom zo 3.8.2006 jasne vysvetlil právnemu zástupcovi žalobcu účel
požadovanej informácie spočívajúci v potrebe vyhodnotiť, či žalobca mal postavenie tzv. iného veriteľa
podľa § 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z., pričom v takom prípade je potrebné predložiť súdu bankovú
licenciu teda povolenie NBS a zároveň upozornil právneho zástupcu, že pokiaľ v lehote 10 dní nebude

súdu predložený žiadaný dôkaz, súd bude vychádzať z domnienky, že žalobcu je potrebné považovať
(v čase uzavretia zmluvy) za iného veriteľa podľa § 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. Právny zástupca
žalobcu na túto výzvu, ktorá mu bola doručená ešte 8.8.2016, doposiaľ nereagoval.

28. Súd preto vyvodil záver, že sú splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 2 písm. c/ zákona

č. 129/2010 Z.z. a preto s poukazom na § 24 ods. 1 citovaného zákona je potrebné pre posúdenie
predmetnej zmluvy o pôžičke aplikovať § 9 ods. 1, 2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu

b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až k /, /.30. Právny zástupca žalobcu sám potvrdil, že sporná zmluva nemá písomnú formu. Je pritom nesporné,
že zmluva bola uzatvorená elektronicky. Aj v takom prípade môže mať formu písomnej zmluvy, ak spĺňa
podmienky podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným je podpísaný zaručeným

elektronickým podpisom.

32. Písomná forma zmluvy o pôžičke by bola zachovaná, ak by v zmluve bol identifikovaný aj žalovaný
ako dlžník a zmluva by obsahovala konkrétne údaje, či už ohľadom výšky pôžičky, dobe vrátenia a
dohodnutej odplate. V danom prípade žalobca predložil len rámcovú zmluvu o pôžičke neobsahujúcu
žiadne konkrétne údaje zmluvy o pôžičke ako dvojstranného právneho úkonu, to je napokon nesporné,

a teda zmluva nemá písomnú formu. Aj z toho dôvodu potom nastáva dôsledok podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ citovaného zákona o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

33. Navyše však predmetná zmluva nespĺňa ani povinné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. (písm. d/, f/, g/, j/, y/).

34. Podľa § 9 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať meno,
priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa.
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru
g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie

j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.

35. Absencia vyššie uvedených povinných náležitostí zmluvy spôsobuje taktiež bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. Žalobca teda nemá nárok na žiadne poplatky, len na vrátenie istiny pôžičky 150
Eur. Keďže žalovaný zaplatil 140,62 Eur a žalobca si neoprávnene započítal prevažnú časť tejto sumy
na poplatky, na ktoré nemá nárok, dlh žalovaného tak predstavuje len sumu 9,38 Eur a vo zvyšku je
nárok neopodstatnený.

36. Súdu nedá nepoukázať na zavádzajúce a neprofesionálne tvrdenie právneho zástupcu žalobcu,
ktorý už samotným zdôvodnením žaloby sa snažil vyvolať dojem uplatnenia nároku len na istinu pôžičky.
Súdu dokonca uviedol klamlivé údaje o úhradách žalovaného, keď najprv tvrdil, že žalovaný zaplatil
23,62 Eur a neskôr už uviedol sumu 140,62 Eur. Pre súd je zarážajúce aj jeho tvrdenie, že nemá k

dispozícii platobnú históriu žalovaného.

37. Súd navyše zastáva aj ten názor, že ak by mal byť právny vzťah posúdený ako zmluva o pôžičke
podľa § 657 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Zmluva o pôžičke podľa citovaného

ustanoveniajebuďbezodplatnáalebopredstavujeodplatnýprávnyúkon,alezákonpripúšťavcitovanom
ustanovení len dohodu o úrokoch z pôžičky. Dohoda o akýchkoľvek poplatkoch je teda v rozpore so
zákonom a preto je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ohľadom tzv. konzultačných
poplatkovžalobcavôbecnepreukázal,žebyrealizovalnejakékonzultáciealebožebyzaslalžalovanému
upomienky. Súd považuje príslušné zmluvné ustanovenie - bod 5.5 štandardných podmienok za

neplatné, či už pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška konzultačného poplatku sa odvíja
od výšky úveru, čo nemá logické opodstatnenie. Uvedené zmluvné ustanovenie umožňuje vykonávať
konzultácie aj bez podnetu spotrebiteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

38.Zprisúdenejistinysúdpriznalajúrokyzomeškaniavzmysle§517ods.1,2Občianskehozákonníka.39. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

41. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Žalovaný sa dostal do omeškania odo dňa 20.6.2013, pôžička bola splatná 19.6.2013, súd preto
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca
bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný a preto náhrada trov konania v zmysle § 255 ods.
2 CSP mu neprislúcha a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.