Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/637/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212435
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114212435.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr.
Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu Y. L. E., s.r.o. so sídlom D. 5, R., IČO XX
XXX XXX, zastúpeného F. L., s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom D. 5, R., IČO XX XXX XXX proti
žalovanému N. W., štátnemu občanovi E. republiky, bytom T. XXX/XX, F., zastúpenému JUDr. N. D.,
bytom U. F. XX, F., o zaplatenie 3.085,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. apríla 2015, č. k. 16C/126/2014-143, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Uviedol, že žalobca sa

podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej sumy 3.085,12 eur s vyčísleným
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 04.11.2012 v sume 152,42 eur, s
8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.085,12 eur od 05.11.2012 do zaplatenia a náhrady
trov konania titulom neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.07.2005,
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - E. sporiteľňa, a.s. a žalovaným, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o úvere poskytol

žalovanému peňažné prostriedky, pričom žalovaný neplnil svoje povinnosti zo zmluvy tým, že neplatil
splátky v stanovených termínoch splatnosti. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 bola
pohľadávka voči žalovanému postúpená na postupníka - žalobcu. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - E. sporiteľňa,
a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere, ktorá obsahuje po právnej
stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 - 507 Obchodného zákonníka.

Zmluvu o splátkovom úvere posúdil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. b) a §
23a ods. 1, 2 zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu (26.07.2005). Ako prvotnou sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu
v konaní. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od Zmluvy o postúpení
pohľadávok,ktorúuzavrelsoE.nazákladektorejE.E.akoveriteľ(postupca)postúpilasvojupohľadávku
voči žalovanému ako dlžníkovi na žalobcu (postupníka). Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že

postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na
vykonávanie bankovej činnosti a dlžník bol klientom banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky,
nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), ale aj ustanovenia zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách (§ 92 ods. 7). Súd prvej inštancie konštatoval, že postupca, na ktorého je postúpená
pohľadávka banky a ktorý si ju uplatňuje v súdnom konaní (žalobca) je povinný podľa § 120 ods. 1
O.s.p. tvrdiť a preukázať aj splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie, t.j. či okrem iného bola

na neho pohľadávka banky platne postúpená. Z uvedeného vyplýva, že postupca musí tvrdiť a najmä
preukázať, že žalovaný ako dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úverualebo úrokov alebo ich časť, že jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a
že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Nepreukázanie týchto
troch skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka v konaní.

Z vykonaného dokazovania vyvodil, že že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanému na
žalobcu (27.09.2012), žalovaný ako klient neplnil včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere
a bol v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. Túto skutočnosť
nespochybnilanisámžalovaný.Vkonanívšaknebolozistené,žebybankapredpostúpenímpohľadávky
žalovaného písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalovaný síce v konaní predložil na výzvu súdu listinu

označenú ako Oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti, ktorá však nie je datovaná (z obsahu
vyplýva, že bola vypracovaná najskôr dňa 31.01.2011), adresovanú žalovanému na adresu jeho trvalého
pobytu, v ktorej banka žalovanému oznámila, že zverila správu a vymáhanie pohľadávky vo výške
4.082,65 eur s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.07.2005 JUDr.
A. L., advokátovi, avšak žalobca na priamu výzvu súdu zo dňa 17.02.2015 nepredložil akýkoľvek dôkaz
o tom, že táto listina bola doručená žalovanému, resp. že by mu bola (s poukazom na čl. 10 VOP,

ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok,
výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami. Podmienky pre
postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta (žalovaného) na tretiu osobu, ktorá nie je bankou
(žalobca) podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách tak neboli splnené a vo veci nemohlo
dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 27.09.2012, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej
aktívnej legitimácie v konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému,
ktorý bol úspešný v konaní náhradu trov nepriznal z dôvodu, že si trovy konania neuplatnil a zo spisu
nevyplýva, že by mu v konaní trovy vznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a
vyhovenia žalobe v celom rozsahu, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový
stav veci. Uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu v konaní a platné postúpenie pohľadávky preukázal

Zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok vo
vzťahu k danému žalovanému. Zastával názor, že ust. § 92 ods. 7 Zákona o bankách nemožno spájať s
aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkachplatnostipostúpeniapohľadávok.Zozákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu

postúpenia pohľadávky. Zastával názor, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92
ods. 7 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak
banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu
byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. V tejto súvislosti poukazoval na oznámenie

o začatí výkonu mandátnej činnosti, ktorým v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil
všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 7 Zákona o bankách ukladá. Vzhľadom k dikcii ust. § 92
ods. 7 Zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok,
zastával názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách (a
teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v
odôvodneníjehorozsudku,naktoréodôvodnenievzmysle§387ods.2CSPpoukazuje.Nazdôraznenie

správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva nasledovné

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanému zpôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď predložená Zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

7. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009), a preto nepostačuje, aby súdu žalobca

svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi.

8. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa uvádza, že v prípade pohľadávky banky (ako to
bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej
výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v

omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon
o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o
zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky
porušuje zákon a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

9. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016 (od
01.07.2016 odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP) a dôvodil tým, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci.

10. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva v takej skutočnosti,
že ak strana sporu (účastník) alebo jeho zástupca navrhli vykonanie dôkazov, ktoré by boli spôsobilé
preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká
nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol aký
dôkaz mal byť súdom prvej inštancie vykonaný, ktorý navrhol vykonať a ktorý súd prvej inštancie

nevykonal. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa uplatneného ust.
§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) daný nebol.

11. Odvolací súd konštatuje, že nebol daný ani odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (od
01.07.2016 odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nesprávne právne posúdenie veci

je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav
nesprávny právny predpis, resp. keď na zistený skutkový stav síce aplikuje správny predpis, ale tento
nesprávne interpretuje.
12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikoval a interpretoval ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
správne. Správne vyvodil, že postup právneho predchodcu žalobcu pred postúpením pohľadávky nebol

správny (nebolo preukázané, že sporiteľňa písomne vyzvala a výzvu doručila žalovanému a umožnila
mu 90-dňovú lehotu na splnenie dlhu a následne svoju pohľadávku proti nemu postúpila). Žalobca v
tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno. Za týchto okolností právny predchodca žalobcu nepostúpil
svoju pohľadávku proti žalovanému na žalobcu v súlade so zákonom, čoho právnym následkom je
neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Za situácie, že

žalobcovi bola postúpená pohľadávka právneho predchodcu žalobcu neplatne, v skutočnosti nevstúpil
do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní
svoje právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere zo dňa 26.07.2005,
ktorú uzavrel žalovaný so Slovenskou sporiteľňou, a.s. - právnym predchodcom žalobcu.

13. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože mu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).