Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713218260
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713218260.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolensamosudkyňouMgr.JanetteNôtovou,vprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤs.r.o.,

IČO:35807598,sosídlomPribinovaul.č.25,81109Bratislava,právnezastúpený:FridrichPaľko,s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 156 073, Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, o náhradu nemajetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I/
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27. 09. 2012 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu vo výške 4.251,38 € a nemajetkovú ujmu v sume 850,28
€. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany
dlžníka. Žalobca exekúciu navrhol pre pohľadávku, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX,
dlžníkom bol povinný R. J., nar. XX. XX. XXXX. Exekútor pridelil návrhu č. Ex/13645/2009. Súdny

exekútor požiadal príslušný Okresný súd v Banskej Bystrici o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Žalobca poukázal na znenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného jednak od 01. 06. 2010
do 31. 05. 2011 a následne platného od 01. 06. 2011. V exekučnom konaní sa podľa procesných
pravidiel robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia žiadosti,
nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských
komisií a zmierou nimi schválených. Žalobca disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho

rozhodcovského súdu v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní. To znamená, že nejde o rozhodnutie
rozhodcovskej komisie, ale rozsudok rozhodcovského súdu, pretože Zákon o rozhodcovskom konaní
neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale používa slovné spojenie rozhodcovský súd.
Platí teda interpretačné pravidlo - predpoklad racionálneho zákonodarcu, ktorý ak použije dva odlišné
pojmy, myslí tým aj dve odlišné veci. Pojem vykonateľné rozhodnutie rozhodcovskej komisie, resp.
zmier ňou schválený je inštitút uvedený pôvodne ako exekučný titul podľa Občianskeho súdneho
poriadku a takto neskôr prenesený do exekučného poriadku. Jednalo sa o rozhodnutia v pracovných

sporoch vydaných rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce
a Vyhlášky č. 42/1975 Zb. Tento postup bol zrušený ku dňu 01. 02. 1991. Rozhodnutia rozhodcovských
komisií a nimi schválené zmiery však zostali naďalej vykonateľné. Rozsudok rozhodcovského súdu je
exekučný titul podľa iného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a neskôr Exekučného poriadku(§ 274 písm. h/ O. s. p., § 41 ods.2 písm. i/ EP). Podľa názoru žalobcu v exekučnom konaní bola
založená povinnosť exekučného súdu, rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcií do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti, ak exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, ani nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 31. 07. 2012, pričom konanie začalo 11. 12.
2009. Žalobca pri tom poukázal, že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne aj formálne náležitosti predpokladané zákonom. Exekučný
súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom
omeškanie bolo viac ako 963 dní. Žalobca na dôkaz navrhol pripojiť súdny spis exekučného súdu,
pretože žalobca sám nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, tento bol použitý ako
nutná príloha k návrhu na vykonanie exekúcie a odovzdaný exekútorovi. Rovnako žalobca nedisponuje
ani návrhom na vykonanie exekúcie, pretože exekučné konanie inicioval formou zápisnice spísanej u

súdneho exekútora. Postup exekučného súdu žalobca hodnotil ako nesprávny úradný postup, ktorý je
charakterizovaný písm. a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov, písm. b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok, čo bolo príčinou následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonal postup podľa § 44 ods.2 EP - preskúmanie žiadosti

udelenia poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, spôsobom odporujúcim zákonu,
pretože exekučný súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej
realizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem,
aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci,
čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou,

ktorá v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu, tomuto neprináleží. Tým došlo k porušeniu
fundamentálnej zásady právneho štátu - zásady legality (článok 2, ods.2 Ústavy SR). Exekučný súd
konal tak, že sám rozhodol vo veci a len z dôvodu absolútnej nemožnosti vydať zamietavé meritórne
rozhodnutie, sa obmedzil na využitie iného druhu rozhodnutia - uznesenia, ktorým odmietol vydať
poverenie na vykonanie exekúcie, avšak s rovnakými účinkami pre veriteľa a dlžníka spočívajúcimi

v zániku vykonania práva, pričom takáto činnosť by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii
meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc od ustanovenia § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.
Zákonodarcavcitovanýchustanoveniachprejavilvôľupoveriťvšeobecnýsúdmeritórnymrozhodovaním
o veci, na ktorú by inak bol príslušný rozhodcovský súd a to len vtedy, ak dôjde k splneniu formálnych
a materiálnych podmienok definovaných v uvedených ustanoveniach. Dôsledkom realizácie takejto

právomoci všeobecného súdu je zrušenie rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívne zamedziť
účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka). Z hľadiska princípu
právnej istoty preto všeobecný súd nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenie smerujúce k
zamedzeniu účinku rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde
neexistuje. Exekučný súd svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu

na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup a formálne vyvolal stav,
ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom
ako povinným. Na jednej strane tu totiž existuje právne relevantný exekučný titul a to rozhodcovský
rozsudok, ktorý pre uplynutie lehôt podľa ZoRK už nie je možné zrušiť a na druhej strane žalobca
nemôže iniciovať občianske súdne konanie o svojom práve na zaplatenie istiny s príslušenstvom

titulom predmetnej zmluvy o úvere, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty žalobcu. Žalobcovi tak vznikla majetková škoda vo výške 4.251,38 €, ktorá predstavuje
náhradu istiny a príslušenstva, ktorá mu nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného

súdu v občianskom súdnom konaní z predmetného záväzkového vzťahu. Zároveň si žalobca uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaním v tom, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie, čo bolo spôsobené v

priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Sumu žalobca vyčíslil
na 850,28 €, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca poukázal na to, že vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnom čase, mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jehopohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.
Tým bola zamedzená žalobcovi možnosť správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Náhradu
nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za porušenie jeho zákonných nárokov a

základných práv, pretože a) neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, t. j. zásah do
základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej
príslušenstva vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti ako aj u majiteľov pocit
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, istoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, b) vytvorenie
absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo zánik ďalších

plánovanýchpodnikateľskýchaktivítžalobcu,akoajzánikužvytvorenýchpodnikateľskýchplánov.Strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu a aj na strane jeho
majiteľov, c) nezákonný zásah ovplyvnil ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobil neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobou sa teda žalobca domáha náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská
Bystrica. Žalobca podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného

o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na jeho žiadosť pozitívne
nereagoval. Žalobca preto žiadal, aby súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, žiadal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá mu
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica, pretože tento nerozhodol o
žiadosti na vydanie poverenia v príslušnej exekučnej veci postupom, v ktorom by správne interpretoval

a aplikoval ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku.

2. Žalobca v úvode žaloby poukázal na predpojatosť okresného súdu, ktorý by mal vec prejednať ako
vecne a miestne príslušný súd podľa Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, že Okresný súd
Banská Bystrica zapríčinil svojim nelegálnym konaním vznik škody na strane žalobcu, preto nemôže

byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Pridelenie veci niektorému zo
sudcov Okresného súdu Banská Bystrica by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým
a nestranným súdom. S poukazom na § 12 O. s. p., žalobca žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o
prikázaní veci inému súdu z dôvodu, že všetci sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica sú vylúčení
z prejednania a rozhodovania o žalobe žalobcu vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Vec na Okresnom súde Banská Bystrica bola evidovaná pod sp. zn. 7C/253/2012. Okresný súd Banská
Bystrica predložil námietku zaujatosti žalobcu príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý
uznesením č. k. 5NCc/2/2012-8 zo dňa 11. 10. 2012 rozhodol tak, že v predmetnej veci bola vylúčená
sudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica R.. X. F. z prejednávania tejto veci s tým, že ostatní sudcovia
Okresného súdu Banská Bystrica neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Vec bola

pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica pridelená sudkyni R.. E. I.Š..

3. Žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 18. 03. 2013 spolu s výzvou, aby sa k žalobe
v lehote do 30-tich dní vyjadrila. Žalovaná sa k výzve súdu nevyjadrila, preto Okresný súd Banská
Bystrica uznesením sp. zn. 7C/253/2012 zo dňa 13. 05. 2013 uložil žalovanej v lehote do 15-tich dní

od doručenia uznesenia sa k veci písomne vyjadriť, spolu s poučením, že v prípade nesplnenia tejto
povinnosti bez vážneho dôvodu môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaná sa
k žalobe vyjadrila písomným podaním, doručené Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05. 06. 2013.
Vyjadreniebolopodanésrovnakýmobsahomakovkonaniachvedenýchoobdobnýchnárokochžalobcu
proti žalovanej a týkajúci sa rôznych exekučných konaní vedených pred Okresným súdom Banská

Bystrica. Žalovaná preto uviedla, že po posúdení žalôb žalobcu, tento sa domáha svojich nárokov 1)
z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote (zn.
žalobcu ZE), 2) rozhodol o poverení exekútora po 15 dňovej lehote (zn. žalobcu NP), 3) rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote (zn. žalobcu ISTINA
RS), 4) zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote (zn. žalobcu

NZP). V tomto konkrétnom prípade sa jedná o žalobu identifikovanú zn. žalobcu ISTINA RS. Žalovaná
poukázala, že žaloba žalobcu je zmätočnou, pretože v jednotlivých žalobách sú zmätočne označení
povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje o
dátume doručenia podaní na súd, ktoré sú významné pre posúdenie veci ako aj chýbajú dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca odkazuje na exekučný spis,

čím celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca
sám. Tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných konaní
sa nezakladá na pravde, pretože žalobca sám uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného
súdu, ktoré obsahovali dotknuté spisové značky. Žalovaná poukázala na to, že neoznačenie spisovýchznačiek exekučných konaní bol tiež jeden z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu. Zo žaloby nie je jasný ani
titul nároku na náhradu škody, kedy žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o

návrhu v zákonom stanovenej lehote, t. j. nesprávny úradný postup v podobe prieťahov a uvádza
aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo možno vysvetliť
ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z formulovanej žaloby nie je jednoznačné, akým titulom si
žalobca uplatňuje škodu, pretože v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuviedol,
z akého titulu si svoj nárok uplatňuje. Pokiaľ žalobca uvádza prieťahy v konaní, žalovaná poukázala, že

forma „žiadosť o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok smerujúci k
zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalobca ani po vyžiadanej súčinnosti v
rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na
zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti. Sťažovateľ má postupovať v zmysle zásady “vigilantibus iura“ (každý nech si stráži svoje
právo). Všeobecný súd v konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,

túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23. 04.
2012 jej boli doručené prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a už
dňa 27. 09. 2012 boli na súd doručené žaloby vo veci, to znamená, že žalobca ich nepodal po uplynutí
6 mesačnej lehoty (§ 15 ods.1, § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z.). Predbežné prerokovanie nároku
je zákonom stanovená podmienka, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie.

Žalovaná má zato, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca bol žalovanou vyzvaný na
doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na ktorú žalobca nedoplnil
požadované skutočnosti a informácie, neuviedol dátumy, kedy sa o škode dozvedel, nedoložil doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či podával sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy,
resp. ústavné sťažnosti a ďalšie. Žalobca tak neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie

jeho žiadosti, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať jeho nárok na náhradu škody,
čím nedošlo k prerokovaniu nárokov žalobcu. K samotnej podstate nároku žalobcu žalovaná uviedla,
že tvrdenie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe pri zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote možno chápať dvomi spôsobmi, jednak namietaným postupom
môže byť samotný spôsob rozhodnutia a jednak skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť

po zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka postupu exekučného súdu, žalobcom formulovaný postup
nemôže byť nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Pojem nesprávny
úradný postup sa v súlade s rozhodovacou praxou súdov vymedzuje ako porušenie právnou normou
ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu,
ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR 4Cdo/24/2004).

Akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí potom nemôže
byť nesprávnym úradným postupom, čím je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú uvedeným
nesprávnym úradným postupom vylúčená. So žalobcom uvedených skutkových okolností nemôže ísť
ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, v danom prípade by muselo ísť
o právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Exekučnýsúd,ktorýpostupovalpodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomod01.06.2011,
v súlade so súčasnou rozhodovacou praxou bol oprávnený „ex offo“ preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu, vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (poukaz na uznesenie ÚS SR zo dňa 03. 03. 2011 č. k. 4US/60/2011-13, uznesenie NS SR zo

dňa 30. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a iné). V prejednávaných veciach nedošlo ku konštatovaniu
príslušných orgánov o nezákonnosti rozhodnutia exekučného súdu. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote, žalovaná v prvom rade poukázala na
to, že 15 dňová lehota sa týka prípadu, kedy súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, uvedená 15 dňová lehota sa neuplatní. Žalovaná ďalej vzniesla

námietku premlčania voči nárokom žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 04. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Podľa názoru žalobcu, lehota na uplatnenie
tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. K samotnej výške uplatnenej škody žalovaná uviedla, že žalobca v žalobe neuvádza, či vyčíslená
škoda predstavuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca je povinný produkovať dôkazy preukazujúce
škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako základ prepreukázanie toho, čoho sa domáha. Nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí
žiadostioudeleniepoverenia,aninevymožiteľnosťpohľadávky.Tvrdenieonevymožiteľnostipohľadávky
žalovaná považuje za nepravdivé, pretože rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

preukázalo iba nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobcovi
však nič nebránilo získať iný exekučný titul, napr. podať návrh na začatie konania, čo nevykonal, čím
sám svojou nečinnosťou prispel k situácii, ktorú v žalobe zamieta. Žalobca taktiež nepreukázal, že nebyť
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu
pohľadávky. V prvom rade by žalobca musel preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností

priznal požadované nároky od dlžníkov v sume, ktoré požaduje od žalovanej, ako aj to, že by ich
skutočnosti vymohol s prihliadnutím na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, niektorí dlžníci
by boli po smrti atď. Žalobca tak nepreukázal vznik ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej
ujme žalovaná poukázala, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha
podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, pričom každé okolnosti prípadu sú osobité. Vznik
nemajetkovejujmyuprávnickýchafyzickýchosôbjeodlišný,pretožepocityriadiacichčlenovspoločnosti

v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v tomto konaní irelevantné, pretože náhradu
škody a nemajetkovú ujmu si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Žalobca ďalšie následky ako
zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje, rovnako neuvádza, ako vzniknutá situácia
ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. Vyčíslená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z
istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.

5. V ďalšom vyjadrení žalovaná poukázala aj na aspekt prihliadnutia na dobré mravy a uplatnenie
nemajetkovej ujmy žalobcu s prihliadnutím na poškodenú osobu. Poukázal na to, že v posledných
rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na

trhu spotrebiteľských úverov. Žalovaná poukázala na obsah listu Európskej komisie, v ktorom došlo
k upozorneniu na postup žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, poukázala na rozhodnutia
súdov, ktoré popisovali konanie žalobcu ako mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, poukázala na
vylúčenie žalobcu z radov asociácie organizácií splátkového predaja. Na základe toho je zrejmé,
že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej

komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. Pri zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu
možno konštatovať minimálnu závažnosť prípadnej ujmy a následkov, ktoré žalobcovi mohol namietaný

úradný postup spôsobiť. Preto žalobcovi nemôže byť priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy.
Žalovaná v závere uviedla, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a tak si svojou žalobou uplatňuje ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy,
preto žalovaná žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že si uplatňuje právo na

náhradu trov konania.

6. Na výzvu súdu k oznámeniu skutočností k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu žalovaná
uviedla, že v rozmedzí od 23. 04. 2012 do 25. 09. 2012 jej bolo doručených viac ako 43 tisíc žiadostí
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaná neriešila uplatnené žiadosti

osobitne pre každú žiadosť žalobcu, ktoré žiadosti boli doručované so sprievodnými listami, ale riešila
to jednotným postupom spoločne k tomu istému dňu. V rámci predbežného prerokovania žalobca
neposkytol požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného
prerokovania fakticky zmarený. Posúdenie, či konkrétny uplatnený nárok v prejednávanej veci bol aj
obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, je vecou preukázania na strane žalobcu, nemôže

zaťažovať žalovanú.

7. Dňom 23. 10. 2013 bola vec odstúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. Vo
veci bol určený termín pojednávania na 13. 08. 2014, pred začatím pojednávania žalobca žiadal o
zrušenie termínu pojednávania a poukázal na to, že v tejto veci neobdržal rozhodnutie krajského súdu

o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Zvolen. Žalobca trval na tom, že žiada, aby
krajský súd rozhodol, má záujem sa proti negatívnemu rozhodnutiu brániť všetkými možnými zákonnými
prostriedkami, predovšetkým podaním sťažnosti na Ústavný súd SR, pretože týmto postupom dôjde k
porušeniu jeho základných práv. Žalobca poukázal na znenie § 15 ods.1 prvá veta až štvrtá veta O. s. p.a má zato, že ním označené skutočnosti sú takého charakteru, ktoré predpokladajú vylúčenie všetkých
sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania vo veci. Žalobca tak vzniesol objektívnu
námietku pred otvorením pojednávania s tým, že ak ju súd neprejedná, dôjde tým k odmietnutiu

spravodlivosti v zmysle článku 46, odsek 1 Ústavy SR. Súd vo veci odročil pojednávanie a vyzval
žalobcu,abyupresnil,čisvojímpodanímmienivzniesťnámietkuzaujatostivočisudcomOkresnéhosúdu
Zvolen, v takom prípade bol vyzvaný na uvedenie náležitostí námietky zaujatosti v súlade s ustanovením
§ 15a ods.3 O. s. p. Žalobca na výzvu súdu písomným podaním doručené dňa 11. 09. 2014 uviedol, že
nepodal súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods.1 O. s. p., ale len v úvode žaloby uviedol skutočnosti

preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia
súzprejednaniavecivylúčení,pretožemajúpomerkveciakúčastníkomkonania(§14O.s.p.).Okresný
súd má postupovať zákonným spôsobom a s poukazom na § 12 ods.1, ods.3 O. s. p. požiadať príslušný
krajskýsúd,abyprikázalvecnaprejednanieinémusúdutohoistéhostupňa.ZjudikatúryÚstavnéhosúdu
možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba
považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho pohľadu (2US/331/09). Žalobca preto žiadal, aby

súdotázkuprikázaniaveciinémusúdupostúpilpríslušnémukrajskémusúdunarozhodnutie.Uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12NCc/5/2016-170 zo dňa 25. 02. 2016 bolo rozhodnuté, že
sudkyňa Okresného súdu Zvolen R.. R. V.I. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci,
ostatní sudcovia Okresného súdu Zvolen vrátane sudkyne Mgr. Janette Nôtovej, ktorej bola táto vec
pridelená na prejednanie a rozhodnutie, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodnutia uvedenej veci.

8. Súd vo veci určil pojednávanie na 15. 11. 2016, predvolanie na pojednávanie bolo procesným
stranám doručené riadne a včas. V tejto súvislosti súd uvádza, že od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti
nový Civilný sporový poriadok a v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 platí aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila s poukazom na hospodárnosť

konania, ako aj s poukazom na vyčerpávajúce vyjadrenie k žalobnému návrhu žalobcu. Poukázala na
to, že pred okresnými súdmi sa vedie niekoľko tisíc obdobných súdnych konaní o žalobách žalobcu na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy a s poukazom na doterajšiu rozhodovaciu prax, žalovaná legitímne
očakáva, že žaloba žalobcu bude zamietnutá v celom rozsahu, s poukazom na rozhodovaciu prax
aj prejednávajúceho súdu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu rovnako ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, nežiadal, aby pojednávanie bolo odročené z
dôvodu jeho neprítomnosti a súhlasil, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Súd preto vec prejednal
v neprítomnosti sporových strán v súlade s ustanovením § 180 C. s. p. Po oboznámení sa so žalobou,
vyjadrením žalovanej a pripojenými listinnými dokladmi zistil nasledujúci stav veci.

9. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 25Er/56/2010 súd zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 31. 12. 2009 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podkladom žiadosti bol návrh žalobcu ako oprávneného
na vykonanie exekúcie proti povinnému K.. R. J., na podklade exekučného titulu - rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 03. 11. 2009 sp. zn. SR00382/2009, ktorým bola uložená povinnosť

žalovanému, zaplatiť žalobcovi sumu 1.040,95 €, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy
1.029,--€od20.10.2008dozaplateniaanahradiťžalobcovitrovykonania.Návrhnavykonanieexekúcie
bol spísaný v zápisnici pred súdnym exekútorom dňa 11. 12. 2009. Žiadosť exekútora bola odstúpená
tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 18. 02. 2010. Uznesením Okresného súdu Zvolen
č. k. 25Er/56/2010-21 zo dňa 21. 03. 2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnutá s poukazom na postup podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku.
Súd v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že po preskúmaní úverového vzťahu, súčasťou ktorého bola
rozhodcovská doložka, považuje túto za neprimeranú podmienku a teda neplatnú, z ktorého dôvodu
nebolo možné žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovieť. Na odvolanie oprávneného
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 4Coe/153/2013 zo dňa 31. 07. 2013 rozhodnutie

prvoinštančného súdu zrušil a uložil okresnému súdu doplniť dokazovanie listinami preukazujúcimi
úverový vzťah medzi oprávneným a povinným, ako aj rozhodcovskej doložky. Po doplnení dokazovania
Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 25Er/56/2010-73 zo dňa 10. 10. 2014 opätovne rozhodol tak,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odvolanie
oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Coe/117/2015-98 zo dňa 30. 06. 2015

uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil.

9. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/187/2012 súd zistil, že žalobca podal žalobu proti
žalovanej o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v obdobných veciach, do ktorého konaniabola pripojená aj žaloba pôvodne vedená pod sp. zn. 13C/234/2013, v ktorej sa žalobca domáhal svojho
nároku s poukazom na exekučné konanie vedené proti povinnému - R. J., registrované u súdneho
exekútorapodč.Ex13645/2009,t.j. vtejistejexekučnejveciako vtejtoprejednávanejveci. Skutkovým

základom uplatnenia nároku bol nesprávny úradný postup spočívajúci v konaní exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní
od doručenia takejto žiadosti. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 20. 10. 2014 bola žaloba
žalobcu vrátane predmetnej žaloby zamietnutá v celom rozsahu ako nedôvodná, rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 17. 12. 2014.

10. Podľa ustanovenia § 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

10.1. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/ vyššie citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

10.2. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

10.3. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ods. 2
tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavným súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

10.4. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

10.5. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda

vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

10.6 Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

10.7. Podľa ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b)

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote;d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

10.8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení úč. do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10.9. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení úč. do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

10.10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení úč. od 11.06.2011, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10.11. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení úč. od 11.06.2011, podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

11. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej zákon o rozhodcovskom konaní) nadobudol
účinnosť 1.7.2002. V § 35 zákon o rozhodcovskom konaní ustanovuje, že doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké

účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

12. Exekučný poriadok v znení účinnom od 1.2.2002 do 31.8.2005 za exekučné tituly v § 41
ods. 1 a 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmiery, platobné výmery, výkazy

nedoplatkov a dohody, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj
na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťousúhlasila.Ajkeďrozhodcovskýrozsudokustanovenie§41ods.2Exekučnéhoporiadku
v znení účinnom od 1.2.2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval od 1.7.2002 bolo možné viesť

exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného rozhodnutia“,
keďže zákon 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní priznával rozhodcovskému súdu s účinnosťou
od 1.7.2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku súdu. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010
bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie ak titulom bol rozhodcovský rozsudok v lehote 15-tich dní od doručenia tejto
žiadosti, pretože až účinnosťou od 1.6.2010 bola v § 44 ods. 2 EP zakotvená výnimka, že lehota
15-tich dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §

41 ods. 2, písm. c/ a d/. Exekučný poriadok s účinnosťou od 1.9.2005 v § 41 ods. 2, písm. c/ za
exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d/ vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z. účinná od 1.6.2011 podľa dôvodovej správy k tomuto

zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2, písm. d/ iba odstraňuje rozporný výklad §
41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií
sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z tohto vyplýva záver, že rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom od 1.7.2002.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a

preto ju v celom rozsahu zamietol. Súd na námietku žalovanej o zmätočnosti žaloby poukazuje na to,
že žalobca sa v žalobe domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho
úradného postupu a svoj nárok odvodzoval od právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa obsahu
žaloby a s poukazom na rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/187/2012 súd konštatuje, že
predmetom uplatneného nároku žalobcu bola náhrada škody, ktorú skutkovo žalobca dôvodil postupom

exekučného súdu, ktorý v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul spôsobom, ktorý podľa
názoru žalobcu nezodpovedá citovanému zákonnému ustanoveniu a je v rozpore s účelom § 40 a
nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd sa nezaoberal okolnosťami časového vydania rozhodnutia
(tzv. prieťahy v konaní), ktoré neboli predmetom žaloby (viď aj návrh medzitýmneho rozsudku), ale boli

predmetom nároku žalobcu v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/187/2012.

14. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených

podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, t. j. v
tomto konkrétnom prípade na žalobcovi. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“
nie je zákonodarcom v § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. výslovne definovaný, je uvedený len
príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade

s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z
povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny
úradný postup určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu
verejnej moci. Žalobca sa v tomto konkrétnom prípade domáhal svojho nároku z dôvodu postupu

exekučného súdu v exekučnom konaní, pričom jeho nesprávny úradný postup videl v preskúmaní
vecnej správnosti predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v čom videl rozpor so
zákonom. Prejednávajúci súd poukazuje na ustálený záver súdnej praxe, podľa ktorého, ak oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd
nielen oprávnený, ale aj povinný v každom štádiu exekučného konania z vlastnej iniciatívy riešiť

otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako
podmienka materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Týmto postupom nedochádza k preskúmaniu
vecnej správnosti predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ale len k posúdeniu, či
predložený exekučný titul je v súlade so zákonom. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky

právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (v tomto konkrétnom prípade spotrebiteľ) nebola neplatnou
rozhodcovskou zmluvou viazaná. V takom prípade je exekučný súd povinný žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietnuť (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. Er/46/2012, uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. 1US/381/2012 zo dňa 22. 08. 2012 a mnohé iné). Od týchto záverov nie

je žiaden dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Súd preto konštatuje, že žalobca nepreukázal
ním tvrdenú skutočnosť, že postupom exekučného súdu v exekučnej veci vedenej pred Okresným
súdom Zvolen pod sp. zn. 25Er/56/2010 v ním tvrdených okolnostiach došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý by oprávňoval žalobcu na náhradu škody. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremenoa nepreukázal základnú podmienku nároku na náhradu škody a to existenciu nesprávneho úradného
postupu označeného exekučného súdu, súd sa ďalšími dôvodmi žaloby nezaoberal, nakoľko sa stali
bezpredmetné. Súd len poznamenáva k námietke žalovanej o predčasnosti podania žaloby na súd,

s poukazom na vyjadrenie žalovanej je zrejmé, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, čo sporné medzi sporovými stranami
nebolo. Rovnako bolo nesporné, že v lehote do 6 mesiacov od prijatia tejto žiadosti (najskôr dňa 23. 04.
2012) nedošlo k uspokojeniu nároku žalobcu na náhradu škody, ani k oznámeniu žalovanej, že nárok
žalobcu neuspokojí, preto sa žalobca mohol dôvodne domáhať svojho nároku na súde v sporovom

súdnom konaní. Žalobca však pred súdom svoj nárok nepreukázal a preto súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

15. Pokiaľ žalobca v návrhu žiadal rozhodnúť najskôr o veci tzv. medzitýmnym rozsudkom podľa § 152
ods.2 O. s. p. (teraz § 214 C. s. p.), pre úplnosť súd uvádza, že súd rozhoduje medzitýmnym rozsudkom
len v tom prípade, ak je spor medzi stranami o základe uplatneného nároku a súd dospeje k záveru, že

nárok žalobcu je daný. Pokiaľ však súd dospeje k záveru, že nárok žalobcu nie je daný, nevydáva o tom
medzitýmny rozsudok, ale žalobu o uplatnenom nároku zamietne.

16. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., podľa ktorého patrí náhrada trov
konania strane podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto prípade bol plne úspešný žalovaný, ktorý si

uplatnil náhradu trov konania. Súd preto zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v plnom
rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.