Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/371/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113225928
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113225928.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠK KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému: P. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, Y., t.č. neznámeho pobytu, zastúpený
ustanovenou opatrovníčkou M. G., tajomníčkou senátu Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 936,32
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. 37C/371/2013-39 zo dňa 25.11.2013.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 25.9.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 936,32 €, spolu s úrokom z omeškania 79,93
€, a úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 936,32 € od 16.12.2011 do zaplatenia, a
trovy konania. Uviedol že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 14.2.2011 medzi

spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 10.9.2007
Zmluvu č. XXXXXXXXXX (Zmluva), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov (VOP), na základe ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanému
peňažné prostriedky, keď podmienky čerpania, splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností
a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP; Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch (zmluva o úvere je podľa § 261, ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka tzv.
absolútnym obchodnom, preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu; navyše do 31.12.2007
sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až 54
Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8.
časti Občianskeho zákonníka, a na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, pričom zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.).

Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.087,79 €, ktorá pozostávala z istiny
1.066,32 €, riadneho úroku 0,00 €, úroku z omeškania 21,47 € a ostatného príslušenstva a poplatkov
0,00 € (sumu 21,47 € predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatňuje). Keďže žalovaný
uhradil odo dňa postúpenia pohľadávky žalobcovi sumu 130,00 € (dňa 15.12.2011), dlžná suma je vovýške 936,32 €, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 936,32 € (t.j. rozdiel medzi istinou
úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu). Žalobca žiada o priznanie úroku z
omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.066,32 € od 15.2.2011 do 15.12.2015 vyčísleného vo výške

79,93 €, a úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 936,32 € od 16.12.2011 do zaplatenia.
K návrhu priložil žalobca žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 10.9.2007,
VOP s dodatkom č. 1, Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.2.2011 s prílohami, pokus o zmier zo dňa
22.8.2013.

2.
Dňa 25.11.2013 bol Okresným súdom Trnava vydaný Platobný rozkaz č. 37C/371/2013-39, ktorým bolo
návrhu žalobcu vyhovené.
Platobný rozkaz sa však nepodarilo žalovanému doručiť; z tohto dôvodu v zmysle ustanovenia § 266,
ods. 3 Civilného sporového poriadku bol platobný rozkaz zrušený.

3.
Keďže skutočný pobyt žalovaného sa súdu vykonanými šetreniami nepodarilo zistiť, resp. na príslušnými
orgánmi oznámených adresách sa nezdržiava, Uznesením č. 37C/371/2013-60 zo dňa 24.4.2014
ustanovil súd žalovanému opatrovníčku.

4.
Žalobca sa vo veci na výzvu súdu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým
súdu dňa 28.7.2016 v ktorom uviedol že dňa 27.2.2007 pôvodný veriteľ uzatvoril s žalovaným Zmluvu o
bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo povolené prečerpanie

vo výške 564,30 € (17.000,- Sk). Dňa 14.2.2011 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu sumu vo výške
1.087,79 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.066,32 €, a z úroku z omeškania vo výške 21,47 €.
Prehľad histórie transakcií na bežnom účte pozostáva z položiek:
debetné operácie, a to výbery hotovosti a odchádzajúce platby z účtu vo výške 18.624,01 €, poplatky
vo výške 51,82 €, debetné úroky vo výške 508,83 € (výška úrokovej sadzby bola 16,90% p.a.),

kreditné operácie, a to prijaté platby a kreditné úroky vo výške 18.096,87 €.
Súčet debetných operácií na účte predstavuje sumu vo výške 19.184,66 €, súčet kreditných operácií
sumu vo výške 18.096,87 € - rozdiel debetných a kreditných operácií vo výške 1.087,79 € predstavuje
dlh. Sumu 21,47 € predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatňuje. Po postúpení
pohľadávky bola zo strany žalovaného vykonaná úhrada vo výške 130,00 €, ktorá bola započítaná na

istinu pohľadávky. Žalovaná suma tak predstavuje sumu 936,32 €, t.j. postúpená istina 1.066,32 € mínus
úhrada žalovaného.
K vyjadreniu priložil žalobca výpoveď VÚB BANKY zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.10.2010,
prehľad pohybov na účte žalovaného za obdobie od 27.2.2007 do 17.2.2011, Zmluvu o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb konta Start konto uzavretú medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a

žalovaným dňa 27.1.2007, žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 10.9.2007,
prehľad úrokových sadzieb VÚB BANKY platné od 5.2.2007.

5.
Súd vo veci rozhodol dňa 14.11.2016 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177, ods. 2 Civilného

sporového poriadku.
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219, ods. 3 Civilného
sporového poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené v zákonnej lehote.
Účastníci konania resp. ich zástupcovia / opatrovníci na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadreniami, a s listinnými dôkazmi
uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový
a právny stav:
Žalovanýaprávnypredchodcažalobcu(Všeobecnáúverovábanka,a.s.)uzavrelidňa27.1.2007Zmluvu

o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto, predmetom ktorej bolo otvorenie
a vedenie bežného účtu žalovaného, vydanie a používanie debetných platobných kariet, poskytovanie
bankových služieb, a povolené prečerpanie na účte.Žalovaný uvedený účet využíval, vykonával na ňom rôzne finančné transakcie a obraty (debetné a
kreditné), a to preukázateľne od 27.2.2007, využíval tiež možnosť prečerpať finančné prostriedky na
bežnom účte.

Návrh na súd bol podaný dňa 25.9.2013.
Na ťarchu účtu boli zúčtované po dni 25.9.2010 iba zinkasované debetné úroky, keď posledná operácia
vykonaná žalovaným bola na účte realizovaná dňa 11.10.2007, a od uvedenej doby boli na ťarchu účtu
účtované iba úroky a poplatky (ako to vyplýva z histórie transakcií na účte žalovaného).
K výpovedi Zmluvy (zosplatneniu) došlo ku dňu 31.1.2011; po zosplatnení úveru (a postúpení

pohľadávky na žalobcu) zaplatil žalovaný sumu 130,00 €.
Navrhovateľ žiada o priznanie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške zákonného úroku z omeškania
(9,0% ročne).

7.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 709 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 711, ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 713, ods. 2 Obchodného zákonníka peňažné prostriedky použité majiteľom účtu účtuje banka
na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň
nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502, ods. 1, prvá veta Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503, ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 2, písm. a) a písm. b) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákon platný v čase

uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3, ods. 1 a ods. 2.zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákon platný v čase uzavretia
zmluvy medzi účastníkmi konania) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

8.
Zmluva o bežnom účte patrí k absolútnym obchodným zmluvám, spravuje sa ustanoveniami
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu jej účastníkov.
Podstatou zmluvy o úvere (čo vo svojej podstate ja aj povolené prečerpanie zostatku na bežnom účte)
je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka, pričom záväzku veriteľa

zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Ako zmluvné strany
úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba, ktorej je úver poskytnutý),
zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť ak dlžník je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo ak
dlžník je v omeškaní s vrátením jednej splátky, ale po dobu dlhšiu ako tri mesiace - aby veriteľ mohol

využiť svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy musí byť splnená jedna z dvoch uvedených podmienok, a
zároveň omeškanie dlžníka musí trvať. Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy je jeho oprávnenie
požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi.
Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných
zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ;

osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia

osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za
„spotrebiteľskú“musíbyťsplnenápodmienka,žeideozmluvuktorásauzatvárazarovnakýchzmluvných
podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom aspotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je
upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

Právo sa premlčí, ak sa nevykoná v čase vymedzenom zákonom, pričom premlčanie neznamená
zánik práva, ale len zánik jeho vymáhateľnosti; premlčanie nastáva zo zákona uplynutím premlčacej
doby ustanovenej zákonom. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod jeho
sankciou uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch, a aby tak donekonečna
neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu - zmyslom je zvýšenie istoty v právnych

vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou; premlčanie
je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho že by právo bolo
bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto

zmena (oslabenie) pôvodného práva vzniknutá premlčaním spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po
uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynútiteľnosti práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá
pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len
sa oslabuje, a to práve v tej zložke ktorá predstavuje nárok (avšak ani nárok premlčaním sám osebe
nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník

môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá). Ak však žalovaný vznesie
námietku, nárok zaniká (subjektívne právo ale trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku čo znamená, že
jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu).

9.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko je
v celom rozsahu premlčaný.
Žalovanýaprávnypredchodcažalobcu(Všeobecnáúverovábanka,a.s.)uzavrelidňa27.1.2007Zmluvu
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto, predmetom ktorej bolo otvorenie
a vedenie bežného účtu žalovaného, vydanie a používanie debetných platobných kariet, poskytovanie

bankových služieb, a povolené prečerpanie na účte - žalovaný uvedený účet využíval, vykonával na ňom
rôzne finančné transakcie a obraty (debetné a kreditné), a to preukázateľne od 27.2.2007, využíval tiež
možnosť prečerpať finančné prostriedky na bežnom účte.
Návrh na súd bol podaný dňa 25.9.2013, pričom na ťarchu účtu boli zúčtované po dni 25.9.2010 (t.j. tri
roky spätne odo dňa podania návrhu na súd) iba „zinkasované“ debetné úroky.

K výpovedi zmluvy (zosplatneniu) došlo až ku dňu 31.1.2011, pričom ale posledná kreditná operácia
vykonaná žalovaným bola na účte realizovaná dňa 9.10.2007 (od uvedenej doby boli na ťarchu účtu
účtované iba úroky a poplatky, ako to vyplýva z histórie transakcií na účte žalovaného) - právny
predchodca žalobcu preto mohol zmluvu vypovedať už dňa 9.1.2008 (t.j. po troch mesiacoch omeškania
žalovaného). Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu sa rozhodol vypovedať zmluvu až ku dňu

31.1.2011 nie je možné v súvislosti s premlčaním jeho nároku akceptovať, nakoľko teoreticky by mohol
potom veriteľ odkladať vypovedanie zmluvy (zosplatnenie dlhu) „do nekonečna“, a nikdy by tak nemohlo
prísť k premlčaniu jeho nárokov. Súd -v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa
ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania- potom považoval všetky nároky žalobcu

vzniknuté pred dňom 25.9.2010 (keď súd považoval za relevantnú troj ročnú premlčaciu lehotu, v zmysle
už ustálenej judikatúry súdov) za premlčané, preto ich žalobcovi nemohol priznať; po uvedenom dátume
boli na účet žalovaného iba evidenčne zúčtované debetné úroky - nakoľko však premlčaný bol základ
pohľadávky, z ktorej by teoreticky mohli vzniknúť „debetné“ úroky, nemohol súd priznať ani príslušenstvo
(ktorémáakcesorickýcharakter)zpremlčanejpohľadávky(t.j.hlavnéhozáväzku).Zuvedenýchdôvodov

súd rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému, nakoľko tomuto žiadne trovy
nevznikli, o náhradu trov ani nepožiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.