Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/598/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114204343
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114204343.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom
Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti povinnému: J. J., R.. XX. XX.X XXX, X.: XXXXXXXX, I. XX, XXX
XX D. D., zast., Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, pre
vymoženie pohľadávky vo výške 5.509,06 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX
2450/14, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1) Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na
vymoženie uloženej povinnosti 5509,06 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil právoplatné a

vykonateľnérozhodnutie-rozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava číslo konania SR 01275/12 zo dňa 29. 05. 2012.
2) Poverením číslo: 5601 117569 zo dňa 27.02.2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 2450/2014.
3) Návrhom zo dňa 30.01.2014 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre

vymoženie sumy 5 509,06 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 5.809,06 Eur
od 03.12.2011 do 27.04.2012, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 5.509,06 Eur od
28.04.2012 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 5.809,06 Eur od 19.01.2012 do
27.04.2012, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 5.509,06 Eur od 28.04.2012 do zaplatenia +
trovy predchádzajúceho konania 1 099,08 Eur + trovy exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,

Karloveskérameno8,BratislavačíslokonaniaSR01275/12zodňa29.05.2012,ktorýpodľavyznačenej
doložky nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2012 a vykonateľnosť dňa 21.06.2012. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 26.02.2014.

4) V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 5 509,06 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 5.809,06 Eur od 03.12.2011 do 27.04.2012, zmenkový úrok vo

výške 0,25 % denne zo sumy 5.509,06 Eur od 28.04.2012 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6
% ročne zo sumy 5.809,06 Eur od 19.01.2012 do 27.04.2012, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo
sumy 5.509,06 Eur od 28.04.2012 do zaplatenia + trovy predchádzajúceho konania 1 099,08 Eur, a to
všetko v mesačných splátkach vo výške 400,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na
účet žalobcu. Súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 16.12.2010 zmluvu o úvere. Ako vyplýva
z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah

(zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 16.12.2010. V odôvodnení sa
ďalej uvádza, že účastníci sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú ztejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde. Tento rozhodol a priznal oprávnenému hore špecifikované plnenia.
5) Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

6) Povinný dňa 12.04.2016 prostredníctvom právneho záastupcu predložil súdu návrh na odklad
exekúcie, zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku z dôvodu
neprijateľných zmluvných podmienok úverovej zmluvy.
7) Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

8) Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
9) Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

10) . Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa ("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11) . Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú okrem iného ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.
12) Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13) Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže kontrolovať zákonnosť postupu
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého súd môže o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie,
ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45

ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského
súdu.Zanedovolenétrebapovažovaťtaképlnenie,ktoréjevýslovnezakázanéalebosasvojimobsahom
alebo účelom prieči zákonnému zákazu.
14) Podľa článku 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, táto smernica sa vzťahuje

na zmluvy o úvere.
15) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16) . Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo

zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo

pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv
o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,

h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie
je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,

k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky
podľa § 24,
m) úver podľa osobitného predpisu,

n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,

alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok.

17) Podľa čl. 2. písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo
povolaniu.
18) Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je

ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.
19) . Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej prípadne len „OZ“), spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20) Podľa čl. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, „spotrebiteľ“ je fyzická
osoba, ktorá pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej
obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou.
21) . Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22) Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23) Súd znovu preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom
zistil nasledovný stav: oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 16.12.2010
zmluvu o úvere. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti
dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že

oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne.
24) Ďalej s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu je na uvedený právny vzťah v súlade
so zásadou nepriameho účinku daná aj pôsobnosť ustanovení smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušných ustanovení OZ, prostredníctvom ktorých bolaimplementovaná do právneho poriadku SR. Pôsobnosť smernice 93/13/EHS je daná bez ohľadu na to,
že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, nakoľko pri vymedzení svojho
cieľa smernica v článku 6 ods. 1 výslovne uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Je teda zrejmé a absolútne nepochybné, že
Obchodný zákonník je súčasťou vnútroštátneho práva SR a na zmluvy podľa neho uzatvorené je daná
pôsobnosťsmernice93/13/EHS,aksúúčastníkminajednejstraneosobakonajúcascieľomvzťahujúcim
sa k svojim obchodom, podnikaniu a povolaniu a na druhej strane spotrebiteľ, tak ako je tomu v prípade

predmetnej zmluvy o úvere. Teda pri posudzovaní otázky pôsobnosti európskych a vnútroštátnych
noriem o ochrane spotrebiteľa je okolnosť, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného
zákonníka, bez významu.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že povinný v zmluve o úvere zaškrtol políčko, že „Dlžník prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.“, súd považuje za podstatné na tomto mieste uviesť, že
výkladom ustanovenia obsiahnutého v § 52 ods. 4 OZ možno dospieť k záveru, že nespotrebiteľom je

len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa (konzumenta) tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ako vyplýva z legálneho vymedzenia
pojmu spotrebiteľ v znení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ochrana patriaca spotrebiteľom nie
je odňatá fyzickým osobám, ktoré sú držiteľmi oprávnenia na podnikanie. Táto však nepatrí osobám,
ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy konajú v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Na tomto mieste tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
vo veci sp. zn. 10CoE/70/2010, podľa ktorého „...v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ
(veriteľ) a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že aj nespotrebiteľský charakter treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,

čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcimodôvodnenépochybnosti.“aakosúddôvodíďalej„...bezpečným preukázanímnemôže
byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s týmto povolaním
či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má“. V posudzovanej veci však

oprávnený toto nepreukázal a preto uvedenú okolnosť nemožno hodnotiť inak, ako formálny pokus o
vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod ochranného režimu spotrebiteľského práva.
25) Pri posudzovaní predmetnej veci je vo všeobecnosti potrebné vychádzať z toho, že obsah záväzku
rozsahom môže byť zhodný so znením zmluvy, avšak môže byť užší, napr. ak je zmluva čiastočne
neplatná, ale môže byť aj širší, ako v tomto prípade, keď obsah záväzku tvoria nielen zmluvné

dojednania, obsiahnuté prevažne vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ale aj predmetné
kogentné právne normy majúce za cieľ ochranu spotrebiteľa. Súd pri posudzovaní daného vzťahu ako
spotrebiteľského zobral do úvahy povahu poskytnutého úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o
úvere, postavenie zmluvných strán, ale aj okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, to znamená,
že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci

svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane.
26) V danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu.
Predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy
o úvere zo dňa 16.12.2010. Právnym základom, z ktorého uplatnený nárok vzišiel, je tak jednoznačne

predmetná zmluva o úvere, preto aj uplatnneý nárok sa posudzuje podľa obsahu predmetnej zmluvy
o úvere, a to ako celku v celom kontexte, nielen jej určitej časti ( konkrétne ohľadne zabezpečenia
poskytnutého úveru blankozmenkou). Na základe uvedeného súd zmluvu o úvere uzatvorenú medzi
účastníkmi považovalza spotrebiteľskúzmluvu,avčšaknejednásaospotrebiteľskýúver,pretoženiesú
naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vypélývajúce z ustanovenia § 2 a 3 ods. 2 zákonba č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ani ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou
normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona.Podľa
ust. § § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z predloženej
Zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2010 je však zrejmé, že táto zákonná podmienka v danom prípade

naplnená nie je, pretože v danej zmluve o úvere je uvedené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky
mu boli poskytnuté na podnikania, čo aj potvrdil svojim podpisom. Keďže sa nejedná o spotrebiteľský
úver, ide o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v § 52 ods. 1,3 a 4
Občianskeho zákonníka, pretože tento ako lex generalis spotrebiteľa definuje odlišne ako ustanovenie §3 ods. 2 zákona č.258/2001 Z. z. Podľa ust. § 52 ods. 4 Obč. zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo podnikateľskej činnosti, z čoho je zrejmé, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsianutá

v Občianskom zákonníka definuje pojem spotrebiteľ podstatne širšie oproti tejto definícii v zákone o
spotrebiteľských úveroch. Zo spisu nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by v danej
vecipriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmrtusvojejobchodnejčinnostialebo
inej podnikateľskej činnosti. Taký vzťah je preto možné považovať za zmluvný vzťah medzi dodávateľom
a spotrebiteľom t.j. spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho

podriadiť právnemu režimu, ktorý upravuje problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských
vzťahov.Vpredmetnejveciboldlžník(povinný) vzmluveoúvereidentifikovanýokremmena,priezviska,
bydliska, rodné čísla, čísla občianskeho preukazu aj obchodným menom, miestom podnikania a
identifikačným číslom, z čoho nie jednoznačne zrejmé, že vo veci bola zmluva uzavretá s fyzickou
osobou živnostníkom, kedže bola podpísaná len osobou, označenou ako fyzická osoba.
27) . Pokiaľ dlžník nebol v zmluve označený jednoznačne len ako fyzická osoba - živnostník ( podnikajúci

subjekt), ktorá konanla pri uzatváraná spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu
na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. To má ptom za následok, že
aj v týchto vzťahoch je možné zastaviť exekúciu, pokiaľ sa konštatujú neprijateľné zmluvné podmienky.
28) Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané.
29) Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
30) Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31) Podľa § 54 ods. 1 prvá veta OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
32) Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1993 Teodoro Wagner Miret

proti Fondo de Garantía Salarial, body 20,21, po tretie, je potrebné pripomenúť, že keď sa vykladá a
aplikuje vnútroštátne právo, každý vnútroštátny súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom
rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice. Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku v
prípade 106/89 Marleasing v La Comercial Internacional de Alimentación [1990] ECR I-4135, bod 8, pri
použití vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny

súd je povolaný interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby
dosiahol cieľ sledovaný smernicou v súlade s odsekom 3 článku 189 Zmluvy. Zásada výkladu v súlade
so smernicami musí byť dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd zvažuje, ako v prejednávanej
veci, či skôr účinné ustanovenia vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice.
33) Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov

a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
34) Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a

metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.
35)PodľarozsudkovSúdnehodvora(ES) voveci14/83zodňa10.4.1984SabinevonColsonaElisabeth
Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen, bod 16 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti
Deutsche Tradax GmbH, bod 16, Podľa 3. odseku článku 189: “smernica je záväzná pre každý
členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba

foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom“. Hoci toto ustanovenie ponecháva členským štátom
možnosť voľby spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie, že smernica je implementovaná, táto sloboda
nemá vplyv na povinnosť všetkých členských štátov, ktorým je smernica určená, prijať, v rámci ich
vnútroštátnych právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že smernica je plne
účinná v súlade s cieľom, ktorý sleduje.

36)PodľarozsudkovSúdnehodvora(ES) voveci14/83zodňa10.4.1984SabinevonColsonaElisabeth
Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen, bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti
Deutsche Tradax GmbH, bod 26, avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť
výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia,všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány
členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho
práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu

(v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo
svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189.
37) Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica 93/13/EHS“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
38) Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide medzi účastníkmi exekučného konania o právny
vzťah, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, venoval súd pozornosť skúmaniu, či predmetná zmluva
o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzatvorili dňa 16.12.2010 neobsahuje neprijateľné podmienky,
pričom zvýšenú pozornosť venoval dojednaniu rozhodcovskej zmluvy a dohode o vyplnení zmenky. Zo

všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2010,
bodu 13 „Dohoda o vyplnení zmeniek“ súd zistil, že „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo

uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní
na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú
zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že
zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní
na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný
zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.“
39) Exekučný súd zhodnotil dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ
dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy, ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Z predloženej
zmenky súd zistil, že predmetnou zmenkou sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi

ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25 % denne. Pri posudzovaní
uvedeného zmluvného ustanovenia súd vychádzal z toho, že primárnym účelom predmetnej zmenky je
zabezpečeniezáväzkudlžníkazuzavretejúverovejzmluvy,takakosatouvádzavbode13Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Ako sa však uvádza v dohode o vyplnení zmenky, zmluvné strany a ručiteľ
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle

bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe
idúce splátky, prípadne uhradí časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenka bola vystavená dňa 16.12.2010, teda v ten istý deň ako boli uzatvorené zmluva o
úvere a rozhodcovská zmluva. Z uvedeného vyplýva, že zmenku vystavil dlžník ako vystaviteľ v deň
uzatvorenia úverovej zmluvy. K vyplneniu zmenky veriteľom a tým aj počiatku plynutia zmenkového

úroku však došlo až v príčinnej súvislosti s neplnením záväzku zo strany spotrebiteľa. Samotná dohoda
o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a
ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. V zmysle zmenky sa zmenková
suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 03.12.2011 teda odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4
všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverusplatnýcelýdlh.Ksamotnémuvyplneniuzmenkytedaveriteľ

ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu
došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené možno
v kontexte posudzovaného právneho vzťahu považovať toto zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) OZ požadovať odspotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa názoru
súdu teda uvedené zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej
zmluve.

Dojednanie dohody o vyplnení zmenky je podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s
ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku,
ktorej účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za
neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový
úrok 0,25 % denne zo sumy 787,27 Eur od 04.09.2010 do zaplatenia, tak ako si ho oprávnený v

rozhodcovskom konaní uplatnil.
40) Na základe uvedených rozhodnutí Súdneho dvora a v súlade so zásadou nepriameho účinku práva
EU na právne poriadky členských štátov je teda potrebné vykladať najmä ustanovenie § 53 OZ o
neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vo svetle znenia a cieľov smernice 93/13/EHS,
ktorá sa týmto stáva výkladovým pravidlom, ale aj priamo aplikovateľným právom.
41) Podľa čl. 3 ods. 2 smernice 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,

ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
42) Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
43) Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

44) Podľa § 25 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo
spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia
doterajších predpisov.
45) Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, účinného do 10.06.2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.
46) Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
47) Vo všeobecnosti o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
niejesozákonomvpriamomrozpore,alevosvojichdôsledkochvediektomuabyzákondodržanýnebol.
Ide v podstate o vylúčenie záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám
osebe nie je zákonom zakázaný, pričom cieľom je to, aby bol tento stav z hľadiska pozitívneho práva

nespochybniteľný. Právny úkon obchádzajúci zákon predstavuje teda postup, keď sa niekto správa
podľa práva, avšak tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný a/alebo nežiadúci.
48) V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 5
509,06 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 5.809,06 Eur od 03.12.2011 do 27.04.2012,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 5.509,06 Eur od 28.04.2012 do zaplatenia, zákonný

úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 5.809,06 Eur od 19.01.2012 do 27.04.2012, zákonný úrok vo výške 6
% ročne zo sumy 5.509,06 Eur od 28.04.2012 do zaplatenia. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne
predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v tejto výške súd považuje za rozporné s dobrými mravmi. Tu je
potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným je zakázané splniť dlh zmenkou alebo

šekom, ale veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku. Na základe uvedeného má súd za to, že je v rozpore
s obsahom a účelom uvedeného ustanovenia, v zmysle ktorého má zabezpečovacia zmenka slúžiť
len na zabezpečenie nárokov vyplývajúcich z poskytnutého úveru, aby bol v zabezpečovacej zmenkeobsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne. Ako už bolo uvedené, je zrejmé a
nepochybné, že k plynutiu zmenkového úroku nedochádza automaticky, pokiaľ dlžník - spotrebiteľ plní
svoje záväzky obsiahnuté v zmluve o úvere, ale v zmysle dohody o vyplnení zmenky až vtedy, keď

dlžník neplní včas a/alebo riadne. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého
dochádza výlučne na základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Tu je však
potrebné uviesť, že podľa právnej úpravy účinnej v SR od 15.01.2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods.
1Obchodnéhozákonníkaplatí,žeakzáväzokvznikolzospotrebiteľskejzmluvyadlžníkomjespotrebiteľ,
možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva,

t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškania stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Z uvedeného
je teda podľa názoru súdu zrejmé, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne ide o
obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných
povinností dlžníka sankčné plnenia v uvedenej neprimeranej výške. Avšak sankčné plnenie v tejto
výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane
spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre

oblasť súkromného práva určujúcou. Sankcia v uvedenej výške je sama osebe v hrubom nepomere
vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a/alebo riadne. A vzbudzuje odôvodnené
pochybnosti, či skutočnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie takéhoto neprimeraného
plnenia. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR č.k. 33 Cdo 1682/2007: „Právny úkon sa prieči dobrým
mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných

vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami
mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém,
ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné

historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

49) Ďalej súd zistil, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy
o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom
prípade sa poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Avšak preskúmaním exekučného titulu a zmluvy o úvere súd zistil, že

dotknutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého úveru,
ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore so znením
zákona s spotrebiteľských úveroch.
50) Záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu obchádzajúceho zákon platí aj pre rozhodcovskú
zmluvu, ktorá bola v prejednávanej veci z hľadiska formy uzatvorená na samostatnej listine. Napriek

tomu však išlo v prípade tejto rozhodcovskej zmluvy podľa názoru súdu v zmysle terminológie smernice
93/13/EHS (čl. 3 ods. 2) o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Povaha zmluvy je adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Záver, že predmetná rozhodcovská
zmluva bola dojednaná individuálne v kontexte posudzovaného zmluvného vzťahu podľa názoru súdu
spochybňuje ustanovenie všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 14 veta prvá a druhá, podľa

ktorých „Veriteľ, dlžník a ručiteľ (ďalej aj zmluvné strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty
riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek
a zmenky. Zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom
využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy
o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť,

výklad alebo zrušenie.“ Teda vopred pripravené formulárové zmluvné ustanovenie všeobecných
podmienok poskytnutia úveru priamo predpokladá rozhodcovské konanie medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Podľa názoru súdu aj keď by si dodávateľ a spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu uzavreli
skutočne individuálne, pričom adhézna forma rozhodcovskej zmluvy a jej previazanosť s vopred
stanoveným predpokladom použitia rozhodcovského konania tomu nenasvedčujú, aj v takom prípade

by vôľa zmluvných strán rozhodcovskej zmluvy mohla smerovať len k dojednaniu náležitostí a obsahu
rozhodcovskej zmluvy v súlade s požiadavkami zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z..
Avšak je vylúčené, aby vôľa jednej zo zmluvných strán uzavretím rozhodcovskej zmluvy (v tomto prípade
spotrebiteľa) smerovala k tomu, aby sa vzdala svojho práva na spravodlivý proces. V uvedenom prípadevšak bolo dôsledkom a účinkom rozhodcovského konania práve to, že konajúci rozhodcovský súd
priznal oprávnenému plnenia v zjavnom rozpore s právnymi predpismi a spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia smernice 93/13/EHS a smernice 2008/48/ES, ako

aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských
úveroch, čo je zrejmé a preukázateľné vzhľadom na priznané plnenie a absolútne nerešpektovanie
príslušných kogentných európskych a vnútroštátnych noriem o ochrane spotrebiteľa. Horeuvedené
dôsledky dojednania rozhodcovskej zmluvy sú teda, z hľadiska predmetných noriem nežiadúce,
nepredpokladané a zakázané. Prostredníctvom využitia inštitútu právom dovoleného a predvídaného

došlo v predmetnej veci dosiahnutiu výsledku právom zakázanému. Podľa názoru súdu je teda z
hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej zmluvy v posudzovanom právnom vzťahu
právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd
povinnosť prihliadnuť ex offo.
51) Teda na základe uvedeného súd po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností uzatvárania
zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora dospel

k názoru, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, na základe ktorej veriteľ získal oprávnenie vyplniť zmenku so zmenkovým úrokom
0,25 % denne, je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu,
že oprávnenému ako veriteľovi boli priznané plnenia, ktoré sú v rozpore s jeho zákonnými nárokmi
vyplývajúcimi mu z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských

úveroch. Exekučný titul, ktorý má byť podkladom na vykonanie exekúcie, je v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a preto nespĺňa formálne a materiálne náležitosti
vykonateľného exekučného titulu.

Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. a)m) Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia
na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie
vydané.

Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového
poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví

kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

súdny proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.