Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204892
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Pajerchinová Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716204892.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej veci

navrhovateľky: V. Č., Y.. XX.X.XXXX, L.. E. I., P. XXXX/X, L..Č.. E. I. , M.. K. XXXX/X, E. W. proti druhému
účastníkovi : B. Č., Y.. XX.XX.XXXX, L.. E. I., P.J. XXXX/X, o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky s prísl. takto

r o z h o d o l :

Účastník B. Č. je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľke ako rozvedenej manželke sumou
100,- eur mesačne od 27.5.2016 do 30.9.2016 a na zaplatenie dlžného príspevku za uvedené obdobie
v sume 416,65 eur súd
u r č u j e účastníkovi B. Č. lehotu 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tento súd dňa 27.5.2016 voči druhému účastníkovi - rozvedenému manželovi
návrh o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky a to z dôvodu, že ich manželstvo bolo
rozvedené týmto súdom v konaní sp. zn. 14P/203/2015 s právoplatnosťou k 17.5.2016 , dve mal. deti boli
prečasporozvodemanželstvazverenédojejosobnejstarostlivostiarozvedenémumanželoviakootcovi

bola určená vyživovacia povinnosť na staršie dieťa sumou 120,- eur mesačne a na mladšie dieťa sumou
80,- eur mesačne. Navrhovateľka poberá od septembra 2014 rodičovský príspevok v sume 203,14 eur
mesačne, ktorá suma jej nepostačuje na pokrytie nákladov na jej primeranú výživu. Rozvedený manžel
je konateľom a zamestnancom firmy Autocentrum 66 s.r.o. Poprad a okrem súdom určeného výživného
na mal. deti nie je ochotný ničím prispievať na jej výživu , hoci z dôvodu starostlivosti o 2 mal. deti
nemôže si zabezpečiť prostriedky na svoju primeranú výživu.

2.

Na pojednávaní súdu dňa 9.11.2016 navrhovateľka uviedla, že od augusta 2015 žije s oboma mal.
deťmi v byte u svojej N. V. Č. a v spoločnom byte ostal bývať rozvedený manžel. Poukázala na to, že
na jej návrh tento súd rozsudkom č.k. 13C/244/2015 -49 zo dňa 16.4.2016 rozhodol o povinnosti
manžela platiť jej manželské výživné v sume 100,- eur mesačne od 23.11.2015 a ďalej , avšak manžel

sa proti rozsudku odvolal a vec je na odvolacom súde. Keďže v čase podania tohto návrhu bola
navrhovateľka na rodičovskom príspevku z dôvodu starostlivosti o deti a od 1.10.2016 sa zamestnala u
doterajšieho zamestnávateľa Sintra s.r.o. Poprad vo veľkosklade na jednu zmenu a obe mal. deti chodia
do materskej škôlky, trvala na určení príspevku na rozvedenú manželku. Po nástupe do zamestnaniabude poberať zárobok cca 450,- eur brutto a to bez prémii. Je v schopnostiach rozvedeného manžela
prispievať na jej výživu , pretože príjem, ktorý oficiálne preukazuje nie je jeho reálnym príjmom, ktorý
je v skutočnosti vyšší. Sám rozvedený manžel preukazuje svoje výdavky sumou 1 500,- eur mesačne

a čomu nezodpovedá jeho oficiálne preukazovaný príjem cca 400,- eur mesačne netto. Poukázala ,
že pomery rozvedeného manžela sa od určenia manželského výživného v sume 100,- eur mesačne
nezmenili, pretože súd vychádzal z daňového priznania firmy manžela . Doposiaľ účastníci nie sú
vyporiadaní z BSM po rozvode ich manželstva.

3.

Rozvedený manžel na pojednávaní súdu dňa 9.11.2016 s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že zarába
mesačne cca 400,- eur a ďalej mu exekútor poukazuje v jeho prospech vykonávané zrážky po 74,-
eur mesačne , takže jeho príjem je 474,- eur mesačne. Lízing auta a hypotéku za byt spláca v rámci
firmy, pretože auto zn. Opel slúži firme a za hypotéku si v skutočnosti nakúpil náradie do firmy. Spolu

zamestnáva vo svoje firme 5 zamestnancov vrátane seba. Z ľudského hľadiska chápe, že kým sa
rozvedená manželka nezamestnala nemala dostatočný príjem, ale nemá na to, aby jej platil príspevok
na jej výživu, kým sa nezamestnala.

4.

Súd vykonal dokazovanie: výsluchom účastníkov, pripojeným rozvodovým rozsudkom tohto súdu
č.k. 14P/203/2015-107 z 6.5.2016 a s právoplatnosťou k 17.5.2016, rozsudkom tohto súdu č.k.
13C/244/2015-49 zo 6.4.2016 o určení manželského výživného na navrhovateľku v sume 100,- eur

mesačne od 23.11.2015 a ďalej a ktorá vec je v odvolacom konaní , potvrdením o príjem rozvedeného
manžela za ork 2016 v sume 4 000,- eur mesačne netto, potvrdením navrhovateľky o poberaní
rodičovského príspevku v sume 203,20 eur mesačne a prídavku na deti v sume 47,04 eur mesačne a
osvedčením nástupu navrhovateľky do zamestnania v Sintra s.r.o. Poprad do veľkoskladu od 1.10.2016
za dojednaný zárobok bez prémii 450,- eur brutto mesačne, na základe čoho súd zistil nasledovný

skutočný stav.

5.

Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené k 17.5.2016 v konaní tohto súdu sp. zn.

14P/203/2015 a pre čas po rozvode manželstva boli dve mal.
deti vo veku 5 rokov a 2,5 roka zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená vyživovacia
povinnosť na obe deti spolu v sume 200,- eur mesačne. V tom čase bola navrhovateľka s oboma deťmi
na rodičovskom príspevku, ktorý bol jej jediným príjmom a to z dôvodu osobnej starostlivosti o mal.
deti. Preto požiadala o príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 150,- eur mesačne a to z

dôvodu, že nie je schopná sama sa živiť a pomery rozvedeného manžela to dovoľujú. Pravdou je, že
sa navrhovateľka od 1.10.2016 zamestnala vo veľkosklade na jednu zmenu Sintra s.r.o. Poprad a to s
dojednaným zárobkom bez prémií 450,- eur mesačne brutto. Rozvedený manžel je konateľom a zároveň
zamestnancom vo svoje firme Autocentrum 66 s.r.o. Poprad a oficiálne jeho zárobok dosahuje mesačne
400,- eur netto plus 74,- eur mesačne v rámci exekučne vymáhanej pohľadávky . Reálne je jeho príjem

vyšší , pretože sám doznal, že lízing auta a hypotéku spláca z firemných prostriedkov , ktoré sumy mu
reálne zvyšujú príjem. Z odôvodnenia rozsudku tohto súdu o manželskom výživnom a ktorá vec je v
odvolacom konaní súd zobral do úvahy, že jeho príjem je nižší a jeho zamestnanci dosahujú vyšší príjem
akomáon,čonabádakuzáveru,žeakomajiteľaštatutárnyzástupcafirmy musímaťvskutočnostivyšší
príjem než ho oficiálne preukazuje. Napokon svedčia o tom aj rozvedeným manželom prezentované

jeho mesačné náklady v sume 1 500,- eur , na úhradu ktorých má prostriedky na ich vykrytie. Preto
súd v tomto konaní vychádzal z toho, že rozvedený manžel musí reálne disponovať minimálne sumou
1 500,- eur mesačne a z ktorej sumy vychádzal ako z jeho reálneho príjmu pri určení výšky príspevku
na výživu rozvedenej manželky po dobu , po ktorú jej bol tento príspevok priznaný.

6.Podľa § 72 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, vrátene zmien, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný
sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku

na výživu na návrh niektorého z nich súd, pričom prihliadne aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov
od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode; túto dobu môže súd primerane predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sa sám živiť ani po uplynutí tejto
doby, najmä ak mu bolo po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo

nepriaznivým zdravotným stavom alebo ide o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 73 cit. zákona právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové
manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

7.

Na základe cit. právnej úpravy a vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že
navrhovateľka po dobu od právoplatnosti od rozvodu manželstva až do nástupu do zamestnania , t.j.
od 27.5.2016 do 30.9.2016 nebola schopná sama sa živiť z dôvodu osobnej starostlivosti o maloleté

deti. Ide o objektívnu skutočnosť , keď nemohla zarábať z dôvodu starostlivosti o mal. deti a naopak
rozvedený manžel mal možnosť dosahovať príjem a to nemalý. Napriek tomu, že rozvedený manžel si
plní vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom po rozvode manželstva spolu v sume 200,- eur mesačne,
má povinnosť prispievať primerane aj na výživu rozvedenej manželky a to za vyššie uvedený čas .Preto
súd návrhu čiastočne vyhovel a určil povinnosť rozvedenému manželovi platiť navrhovateľke príspevok

na výživu rozvedenej manželky v sume 100,- eur mesačne po dobu , kým sa zamestnala a začala
dosahovať vlastný príjem. Spolu táto suma činí 416,- eur a to za mesiace jún až september 2016 ( 4x
100,- eur ) a za 5 dní od 27.5.2016 do 31.5.2016 ( 5x 3,33 eur v prepočte na deň ), na zaplatenie ktorej
súd určil rozvedenému manželovi lehotu podľa výroku rozsudku. Táto suma je primeraná reálnemu
príjmu rozvedeného manžela a doterajšiemu príjmu navrhovateľky za poberaný rodičovský príspevok

až do času, kým sa zamestnala.

Pokiaľ navrhovateľka žiadala vyššiu sumu príspevku , resp. aj za čas , keď sa už zamestnala, v tejto
prevyšujúcej časti súd jej návrh zamietol , pretože to nezodpovedá zákonnej úprave o príspevku na
výživu rozvedeného manžela.

8.

O náhrade trov konania v tomto konaní bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP , podľa ktorého ustanovenia
platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na tomto súde ku
Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V zmysle § 2 ods. 1 CMP sa v odvolaní popri všeobecných
náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh ). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie
proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyvna rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Poprade dňa 9. novembra 2016

Mgr. Mária Pajerchinová, Dr., v.r.
sudca

Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Ingrid Vajdíková