Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 4, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204923
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216204923.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľky: A.. S. H., X.. XX.XX.XXXX, L. S. J. XXX, XXX XX S. J., proti manželovi navrhovateľky :
A.. J. H., X.. XX.XX.XXXX, L. S. J. XXX, XXX XX S. J., o návrhu rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom: U. H., X.. XX.XX.XXXX, L. H., X.. XX.XX.XXXX, L. H., X..
XX.XX.XXXX, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská
Streda, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania A.. J. H., X.. XX.XX.XXXX C. A.. S. H., K.. F. N. G. XX.XX.XXXX
X. H. Ú.K. Y. L. B. Y. F. H. Y. B. X, K. XXXX, X. R. XX, pod poradovým číslom 6 r o z v á d z a .

II.Malol.detiH.U.,X..XX.XX.XXXX,L.K.,X..XX.XX.XXXXC.L.,X..XX.XX.XXXXsaprečasporozvode
zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľke, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať deti v bežných
veciach a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný platiť na výživu H.. U. H.Č. sumou 150,-eur na H. L. v sume 120 ,- eur a na maloletého
L. vo výške 120,- eur vždy do 20-ho dňa toho- ktorého mesiaca vopred počnúc od právoplatnosti

rozsudku.

IV. Žiaden zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 30.03.2016 domáhala rozvodu manželstva, uzavreté dňa
XX XX XXXX, z ktorého pochádzali tri maloleté G. U., X. XX.XX.XXXX, L., X. XX.XX.XXXX C. L., X.
XX.XX.XXXX. Príčinu rozvratu manželstva videla v názorových nezhodách, vyplývajúce z rozdielnosti
pováh pri pohľade na spolužitie manželstve, keď manžel navrhovateľky vykonáva prácu dlhodobo v
zahraničí, v dôsledku čoho dochádzalo k postupnému citovému odcudzeniu, navrhovateľka ostávala

sama na výchovu maloletých detí.

2. Manžel navrhovateľky spočiatku mal záujem na zachovaní manželstva a v tomto smere komunikovať
s navrhovateľkou. Na pojednávaní dňa 04.11.2016 konštatoval, že od podania návrhu na rozvod
manželstva sa ich vzájomný vzťah nezlepšil. Komunikácia prebieha jedine prostredníctvom poradne.
Súhlasil v prípade rozvodu so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke a so
stanovením výživného v súlade s návrhom, keď okrem bežného výživného prispieva na náklady bývania

navrhovateľke, ako aj na jednorazové náklady maloletých detí.

3. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX X. H. Ú. Y. L.. U oboch sa jednalo o prvé
manželstvo, obaja sú národnosti maďarskej. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v obci S. J., Y.S. G. R., kde aj toho času býva navrhovateľka. V zmysle § 92 C.m.p. bola daná príslušnosť tunajšieho
súdu na prejednanie veci.

4. Podľa § 18 Zákona o rodine, Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

5.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,onuspokojovaniepotriebrodinyzaloženej manželstvomsúpovinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

6. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

7. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri
rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa
§ 18 a § 19.

9. Vychádzajúc z ustanovenia § 23 Zákona o rodine na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny

nárok. Uvedené ustanovenie vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva a to v nadväznosti na §
22. Preto vždy súd iba v odôvodnených prípadoch môže rozviesť manželstvo, keď mal splnené všetky
hmotnoprávne podmienky ustanovená pre rozvod. Návrh na rozvod manželstva bol podaný začiatkom
roka 2016. V priebehu konania má manžel navrhovateľky záujem o obnovenie manželského spolužitia, v
záujme spoločnej výchovy maloletých detí. V tomto smere súd vyšiel v ústrety, keď pojednávanie odročil

v pár predvolala manželov dol psychologickej poradne na úrade práce a vyčkal správu. Z priebežného
vyjadrenia oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odboru sociálnych vecí a rodiny
úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 16. 9. 2016 bolo konštatované, že
navrhovateľka napriek konzultácii trvá na rozvode. Problémy manželského páru boli dlhodobé a súviseli
s nedostatočnou komunikáciou a odlišnými názormi na niektoré oblasti spolužitia. Vzťah vrch rodičov

k maloletým deťom vyhodnotili ako veľmi pozitívne a v tomto smere zo strany rodičov pristúpil k úradu
veľmi ústretových.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania
neplní funkciu v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine pokiaľ ide o vzájomné vzťahy medzi manželmi, ktoré

v priebehu rokov sa veľmi naštrbili a náprava by bola možná len v prípade obnovenia dôvery zo strany
navrhovateľky. Navrhovateľka vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci stav, pri výkone práce manželom
v zahraničí a odkázanosť riešiť všetky problémy v čase jeho neprítomnosti sama, podstatne narušili
jej vieru v možnostiach obnovenia citového vzťahu k partnerovi. Aj vzhľadom na trvanie rozvodového
konaniasapreukázalo,žesituáciaktorátrvávmanželstve,kdeniejetrvaloprítomnípartneraneriešiasa

priebežne problémy rodiny, zanecháva vážne negatívne stopy na citovom vzťahu medzi manželmi. Nie
je možné nútiť nikoho, aby zotrval v takomto formálnom vzťahu, kde komunikácia dlhodobo viazne a je
obmedzená len na starostlivosť o maloleté deti, hlavne ich finančného zabezpečenia. V dôsledku týchto
skutočností súd dospel k záveru že bola naplnená skutková podstata § 23 Zákona rodine a manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

11. Príčina rozvratu manželstva súd videl v názorových nezhodách medzi manželmi, ktoré vyplývali ĽS
rozdielneho pohľadu na spôsob spolužitia manželstva.

12. Podľa § 100 C.s.p. s konaním o rozvod manželstva je priamo zo zákona spojené konanie úpravu

pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

13. Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

14. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

17. Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

18. Podľa čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Medzi rodičmi bola zhoda ohľadom zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke,
ako aj odporúčania kolíznym opatrovníkom s odkazom na vykonané šetrenia z výchovného prostredia,

považujúc ho za vyhovujúce u matky v rodinnom dome, kde majú deti zabezpečenú vlastnú izbu.
Konštatoval, že nehnuteľnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku.

20. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

21.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.24. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť
oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností

a majetkových pomerov každého z nich. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať.
Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného
stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí
od schopností a možností rodičov. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti

o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa
pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú
starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať
na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa,
resp.jehozdravotnéhostavu(prideťochsdlhodobýmťažkýmzdravotnýmpostihnutím).Najvýznamnejší
podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V

tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné
plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. Pokiaľ ide o výšku výživného z vyššie
citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak
na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné
mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávnené-

ho (ako sú napríklad liečebné náklady). V prípade povinného sa skúmajú jeho schopnosti, možnosti a
majetkové pomery, existencia počet iných osôb, ktorým je povinných poskytovať výživu a ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu
povinnosť iných povinných voči týmto osobám, okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný

štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich okolnosti, možnosti a majetkové pomery.

25. Medzi rodičmi bola zhoda, aj čo do určenia výšky výživného pre čas po rozvode, keď otec súhlasil

s výškou výživného na najstaršie dieťa po 150 euro a na 2 vekovo rovnaké maloleté deti po 120
euro. Všetky tri deti sú športovo zdatné, s čím súvisia zvýšené výdavky. Maloleté deti inak sú zdravé.
Príjem rodičov podľa potvrdenia o zárobku navrhovateľky od Mestského úradu, odbor finančný
Dunajská Streda predstavovalo sumu 1124 euro mesačne a príjem otca v zahraničí vykazoval 2800
švajčiarskych frankov. Otec maloletých detí prispieva aj na nepravidelné zvýšené výdavky maloletých

detí a zatiaľ uhrádzal aj časť nákladov na bývanie v súvislosti s úhradou úverov. Vychádzajúc zo zásady
odôvodnenosti potrieb maloletých detí a možnosti a schopnosti povinného súd určil výživné v súlade s
návrhom keď rodičia okrem týchto detí inú vyživovaciu povinnosť nemali.

26. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak

tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.