Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/276/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221205
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114221205.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: BENC,

s.r.o., Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 506 451 zastúpeného: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom
Prešov, Jesenná 8, proti odporcovi: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, o určenie,
že nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť parc. L.-V. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
101 m2, zapísaná na LV č. XXXX v katastrálnom území Solivar, nie je zaťažená vecným bremenom:
„Vecné bremeno podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prospech oprávneného z vecného bremena -

Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, s obsahom oprávnení
na výkon povolenej činnosti podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, najmä vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení a v rozsahu
Geometrického plánu č. XX/XX, I. - XXXX/XX na parc. č. XXXX/XX, Q. - XXX/XXXX.“

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.07.2014 žiadal žalobca určiť, že nehnuteľnosť parc. L.-
V. Č.. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. Solivar nie je zaťažená vecným bremenom v prospech
žalovaného. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom len
náhodne zistil, že táto nehnuteľnosť je zaťažená vecným bremenom v prospech žalovaného, ktorý podal
tento návrh na základe rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia, ktoré bolo vydané v
prospech spoločnosti AutoCar - Ťažné zariadenia s.r.o. a následne na základe zmluvy o postúpení práv
a prevzatí záväzkov boli na neho postúpené práva zo stavebníka. Zo stavebného povolenia vyplýva, že

pozemok patriaci žalobcovi nebol predmetom ani územného ani stavebného konania a žalobca nebol
ani účastníkom týchto konaní, čím sa jedná o neplatný právny úkon. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že žalovaný nereagoval na jeho výzvu na odstránenie kábla vysokého napätia.

2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle
zákona o energetike má právo vstupovať na cudzie pozemku do cudzích objektov a zariadení, pričom
skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v žalobe, nie sú vo veci relevantné. Poukázal tiež na skutočnosť,

že z projektovej dokumentácie, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť stavebného povolenia, jednoznačne
vyplýva, že predmetná stavba prechádza aj cez pozemok žalobcu, teda je zrejmé, že umiestnenie kábla
vysokého napätia bolo stavebným úradom povolené aj na parcele vo vlastníctve žalobcu, aj keď to nie
je uvedené v jeho textovej časti, ale v grafickej časti tohto rozhodnutia.3.Rozsudkomtunajšiehosúduč.k.10C276/2014-56zodňa28.11.2014súdžalobuzamietolanepriznal
účastníkom náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že bolo preukázané, že

predmetný kábel VN je umiestnený na pozemku navrhovateľa, pričom sa jedná o stavbu povolenú podľa
stavebných predpisov, nakoľko bolo na ňu vydané stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
ktakejtostavbesaviaževzmyslezákonaoenergetikeoprávnenieodporcuvstupovaťnatentopozemok.
Žalovaný v zmysle svojho oprávnenia podnikať v oblasti distribúcie elektriny má takéto oprávnenie
podľa citovaného zákona o energetike, ktoré z dôvodu zabezpečovania verejných záujmov ako aj

ochrany života a zdravia mu umožňuje vstupovať na cudzie pozemky, pričom zároveň využil v zmysle
citovaného ustanovenia zákona o energetike aj to, že vykonal návrh na vykonanie záznamu do katastra
nehnuteľností na zápis oprávnení, ktoré mu prináležia ako držiteľovi povolenia na podnikanie v tejto
oblasti. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že skutkový stav bol nepochybne zistený do tej miery, že
kábel VN je umiestnený na pozemku žalobcu a teda zo zákona je táto nehnuteľnosť zaťažená vecným
bremenom. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pokiaľ kábel VN sa nachádza na pozemku,

súdne rozhodnutie nemôže deklarovať stav, ktorý fakticky neexistuje, a preto nie je možné, aby súd
vyhovel žalobe a určil, že nehnuteľnosť nie je zaťažené vecným bremenom, pokiaľ táto nehnuteľnosť
reálne zaťažená vecným bremenom je. To, aby stav na liste vlastníctva a v katastri nehnuteľností
zodpovedal faktickému stavu veci je nevyhnutné aj z dôvodu zabezpečenia všeobecnej bezpečnosti a
ochrany zdravia pre prípadné iné stavebné činnosti, kedy musí byť zrejmé, že v predmetnom pozemku je

vedený kábel VN. Záverom ešte dôvodil, že záznam je úkonom, ktorý vyznačuje skutočnosti vzťahujúce
sa na nehnuteľnosť, no nemá vplyv na vznik, zmenu a na zánik práv k nehnuteľnostiam. Z uvedeného
vyplýva, že samotným výrokom súdu nemôže dôjsť k reálnemu odstráneniu kábla VN z pozemku
navrhovateľa, pričom záznam musí zodpovedať realite toho, čím je predmetný pozemok zaťažený. Z
týchto dôvodov súd poukázal na to, že aj napriek možnej skutočnosti, že boli porušené práva žalobcu v

rámci stavebného, či územného konania, nemožno vyhovieť jeho žalobe.

4. Proti tomuto rozsudku sa odvolal pôvodný žalobca - spoločnosť Coryn, s.r.o., Jesenná 8, Prešov,
ktorý svoje odvolanie odôvodnil tým, že sa žalobou domáhal určenia, či tu právo je alebo nie je a
vyhovením tejto žaloby by sa vyriešil základ neskoršej žaloby na plnenie a to na odstránenie kábla.

Žalobca poukázal na to, že prvostupňový súd si zrejme neuvedomil, že stavebným povolením bola
stavba povolená k realizácii na nehnuteľnosti, ktorá nebola súčasťou stavebného povolenia, neboli to
parcely uvedené geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý žalovaný predložil k návrhu na zápis vecného
bremena do katastra nehnuteľnosti, medzi ktorými na geometrickom pláne č. XX/XXXX sa nachádza
aj pozemok žalobcu, napriek tomu, že pozemok žalobcu sa nenachádza ani na územnom rozhodnutí

a ani na stavebnom povolení. Podľa stavebných predpisov sa stavba na parcele L.-V. Č.. XXXX/XX
vo vlastníctve žalobcu ani uskutočniť nemala a preto žalovaný ani nemal právo na pozemok žalobcu
vstupovať. Preto je nelogické a nezákonné od tohto odvodzovať právo na umiestnenie kábla vysokého
napätia na pozemok žalobcu bez stavebného povolenia. Najskôr musí ísť o platné stavebné povolenie a
až tak je možné povoliť vstup na pozemok a umiestnenie platne povolenej stavby na pozemku žalobcu,

čo sa však nestalo. Nepovažoval za dostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu prvej inštancie slovným
spojením „nie sú vo veci relevantné“, ktoré odôvodnenie neobsahuje zaujatie stanoviska k námietkam
navrhovateľa vo vzťahu k tomu, že nebol účastníkom stavebného ani územného konania. Vôbec sa
prvostupňový súd nevyjadril k existujúcej judikatúre a nezaujal stanovisko k tomu, že na konkrétnom
pozemku žalobcu sa stavba ani nemala uskutočniť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za

svojvoľné a nepreskúmateľné, pričom podľa jeho názoru nie je možné pripustiť, aby z nepráva nastalo
právo. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co 86/2015-90 zo dňa 4.8.2015 odvolací súd

pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu Coryn, s.r.o.
so sídlom Jesenná 8 Prešov bude novým žalobcom spoločnosť BENC, s.r.o. so sídlom Jesenná
8, Prešov, pričom pôvodný žalobca predložil doklady svedčiace o prevode nehnuteľnosti v prospech
nového nadobúdateľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2015.

6. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, po odvolaní podanom pôvodným žalobcom uznesením č.
k. 17 Co 86/2015-125 zo dňa 10.3.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10 C 276/2014-56zo dňa 28.11.2014 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch
svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom aplikáciou
ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. (v čase rozhodovania súdov, v súčasnosti § 137 písm. c) zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) nezaoberal, keď vyhodnotil vznik vecného
bremena zo zákona v prospech žalovaného bez toho, aby o vzniku a existencii vecného bremena
bol zákonným spôsobom oboznámený žalobca, resp. jeho právny predchodca, čím boli porušené jeho
práva. Ďalej dôvodil, že je pravdou, že žalobca v žalobe uviedol, že v budúcnosti sa bude brániť aj
podaním žaloby na odstránenie, resp. zabezpečením odstránenia kábla vysokého napätia zo svojho

pozemku, avšak v tomto štádiu konania žiada určiť, že jeho nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným
bremenom v prospech žalovaného, pričom toto vecné bremeno vzniklo ex lege, teda priamo zo zákona
v prospech žalovaného na ťarchu vlastníka nehnuteľnosti - žalobcu. Keďže v danej veci ide o žalobu na
určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, teda vecného práva, ktoré sa zapisuje do katastra
nehnuteľnosti, má žalobca, ktorý tvrdí, že nie je nositeľom ako vlastník nehnuteľnosti povinnosti trpieť
toto vecné bremeno naliehavý právny záujem na jeho určení, že jeho nehnuteľnosť nie je zaťažená

takýmto vecným bremenom, ktoré malo vzniknúť ex lege. Určením, či tu toto právo vecného bremena
je alebo nie je v prospech žalovaného a vymazaním z listu vlastníctva bude odstránená právna neistota
žalobcu na tomto právnom vzťahu. Preto žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

7. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa

30.07.2009, geometrického plánu č. č. XX/XXXX, geometrického plánu č. XX/XXXX, stavebného
povolenia č. R.-E. z 16.6.2009, územného rozhodnutia o umiestnení stavby č. R. - M. z 26.1.2009,
žiadosťou o odstránení stavby z 15.4.2013, čiastočného výpisu z LV č. XXXX v k. ú. Solivar, návrhu
na záznam vecného bremena, rozhodnutia primátora Mesta Prešov o umiestnení stavby, zmluvy
o postúpení práv a záväzkov, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a predsúdnej

korešpondencie účastníkov konania ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento
skutkový stav:

8. Žalobca je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX o výmere 101 m2, ktorá
je zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. Solivar. V časti C predmetného listu vlastníctva je uvedené vecné

bremeno v prospech žalovaného, ktoré pozostáva z práva vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích
objektov a zariadení v rozsahu geometrického plánu č. XX/XX.

9. Predmetný záznam bol uvedený do listu vlastníctva na základe návrhu žalovaného. Predmetný návrh
bol podaný v súvislosti s vybudovaním stavby Prívesového centra Prešov, ku ktorému bolo vydané

stavebné povolenie Mestom Prešov ako aj rozhodnutie o umiestnení stavby. Súčasťou predmetných
dokladov bola aj projektová dokumentácia na umiestnenie kábla VN, ktorý bol umiestnený aj na
pozemku parc. č. L.-V. Č.. XXXX/XX vlastnícky patriacemu žalobcovi. Stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.06.2009 a následne došlo k realizácii tejto stavby. Zmluvou z
05.11.2009 došlo k postúpeniu práva o prevzatí záväzkov a zmene stavebníka z predmetnej stavby na

žalovaného v konaní.

10. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v platnom znení, držiteľ povolenia alebo
ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky
a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti.

Podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v platnom znení, držiteľ povolenia
alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať na cudzích
nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských
zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola
povolená podľa stavebných predpisov.

Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa ods. 1 sú
vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra
nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia.Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym

poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria
určitej veci.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnom zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním). Ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 137 písm. c) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo
o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh
na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na pozemku, vlastnícky patriacemu navrhovateľovi,
je umiestnený VN kábel v súvislosti s výstavbou stavby Prívesového centra Prešov. Ako vyplynulo z
oboznámených listinných dôkazov predmetný pozemok navrhovateľa parc. č. L.-V. XXXX/X, ani teraz
vedený pozemok číslom XXXX/XX, nebol predmetom územného konania, ani stavebného povolenia,

napriektomuvšakvzmysleprojektovejdokumentáciepredmetnýkábeljeumiestnenýnatomtopozemku
žalobcu , ktorý nebol ani účastníkom územného konania ani stavebného konania. V každom prípade
však nebolo spornou skutočnosťou, že tento kábel tam umiestnený je.

12. Na pojednávaní konanom dňa 11.10.2016 právny zástupca žalobcu opätovne v súlade so svojimi

doterajšími písomnými podaniami konštatoval, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
nakoľko vecné bremeno je zapísané na LV a nebolo predmetom stavebného ani územného konania.
Konštatoval, že v správnom konaní sa môžu zakladať a meniť práva a povinnosti iba účastníkov konania,
pričom žalobca v predmetnom konaní nebol účastníkom konania. Rozhodnutím, že nehnuteľnosť nie je
zaťažená vecným bremenom by bola odstránená právny neistota žalobcu.

13. Vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu replikoval na vyššie uvedenom pojednávaní
právny zástupca žalovaného v tom zmysle, že nakoľko ide o uplatňovanie práv zo strany žalovaného tzv.
určovacou žalobou, bude nutné podať ďalšiu žalobu, konkrétne o odstránenie kábla vysokého napätia.
Poukázal na obdobnosť rozhodovania vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 9C 48/2013m ktoré bolo potvrdené

odvolacím súdom pod sp. zn. 9 Co 18/2014. Konštatoval, že parcela žalobcu nebola uvedená v texte
žiadosti o stavebné povolenie, avšak bola už v grafickej časti. Ďalej dôvodil, že ide o tzv. líniovú stavbu,
ktorá sa tiahne cez viacero parciel, pričom na inštalovanie kábla ako aj trafostaníc bolo vynaloženémnožstvo finančných prostriedkov. Poukázal, že aj súd má možnosť zriadiť vecné bremeno svojim
rozhodnutím.

14. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny

záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak
by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce
žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne

vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie citované právne ustanovenia

ako aj zistený skutkový stav je v tomto štádiu konania nutné aj s ohľadom na právny názor odvolacieho
súdu nutné prisvedčiť argumentácii žalobcu. Pokiaľ žalobca nebol alebo jeho právny predchodca neboli
účastníkmi stavebného konania, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, nemala byť
nehnuteľnosť v jeho vlastníctve zaťažená vecným bremenom. Pokiaľ na tejto nehnuteľnosti vecné
bremeno viazne, žalobca by nemal možnosť domáhať sa odstránenia kábla vysokého napätia, nakoľko

žalovaný by sa účinne bránil práve existenciou tohto vecného bremena. Vo vzťahu k zriadeniu vecného
bremena súdom súd prvej inštancie konštatuje, že nič žalobcovi pro futuro nebráni uplatniť si takéto
právo samostatnou žalobou. Čo sa týka rozhodnutia tunajšieho súdu č. k. 9C 48/2013-68 zo dňa
28.11.2013 (potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 9 Co 18/2014 zo dňa 11.2.2015), ktorým
argumentoval právny zástupca žalovaného, musí súd prvej inštancie uviesť, že v tejto veci znel petit

žaloby,ževecnébremenovprospechžalovanéhonevzniklo.Vaktuálneprejednávanejveciježalovanou
skutočnosťou to, že nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 226/2012 zo dňa 17.4.2012. Z
tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že „žaloba o určenie neexistencie vecného bremena zapísaného v
katastrinehnuteľnostíjeprejednateľná,akidentifikáciavecnéhobremenajehopomenovanímaodkazom

na jeho právny titul, je dostatočne určitá. Tak je tomu v prípade, keď z údajov uvedených v žalobe
nevyplývajú pochybnosti, že vecné bremeno, o ktorom má byť rozhodnuté, je práve to, ktoré je v katastri
nehnuteľností zapísané“.

16. V aktuálne prejednávanej veci nie je sporné, že vecné bremeno je nezameniteľne uvedené v petite

žaloby, ako ani skutočnosť, že toto vecné bremeno je zapísané v katastri nehnuteľností v prospech
žalovaného. Pri tomto vecnom bremene, hoci vzniklo ex lege, súd musí konštatovať, že zákonný podklad
prevzniktakéhotovecnéhobremenabolvzhľadomnaprávnuabsenciužalobcuakovlastníkapozemkuv
stavebnomaúzemnomkonaní,vadný.Lenvymazanímtohtovecnéhobremena,ktorébolozapísanébez
účasti žalobcu v stavebnom konaní, je možné odstránenie právnej neistoty žalobcu vo vzťahu k ochrane

jeho vlastníckeho, t. j. vecného práva, čo konštatoval aj odvolací súd v svojom rozhodnutí. Z uvedeného
teda vyplýva naliehavý právny záujem žalobcu v zmysle § 137 písm. c) CSP (do 30.6.2016 podľa § 80
písm. c) O.s.p.) na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom. Že žalobca potenciálne
bude ďalšou žalobou žalovať odstránenie kábla vysokého napätia, ako to deklaroval, nemôže viesť k
tomu,abysúdprvejinštancienereflektovalnavstavebnomkonaníporušenéprávažalobcuakovlastníka

pozemku.

17. Súd prvej inštancie konštatuje, že tak ako na to poukázal žalovaný vo svojom záverečnom prednese,
je možné polemizovať o morálnom rozmere predmetnej žaloby, nakoľko žalobcovi sa nezmenšujemožnosť praktickej využiteľnosti predmetného pozemku (zvlášť s ohľadom na výmeru pozemku a druh
vecného bremena) v stave pred a po prípadnom právoplatnom rozhodnutí o žalobe, avšak vzhľadom
na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

18. Výrok o trovách konania vyplýva z § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP s poukazom
na skutočnosť, že úspešný v celom rozsahu bol žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.