Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616010042
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3616010042.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2016
prejednal odvolanie obžalovaného

Z. S.,

nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom A. Z., prechodne bytom G. F. č. XXX, na verejnom zasadnutí
prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/20/2016 zo dňa 6. júna 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Z. S. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c/ Tr.zák. na skutkovom základe, že hoci mu zo Zákona o rodine
vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna Z. S., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2P/38/2014-42 zo dňa 02.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2014

bol zaviazaný s účinnosťou od 02.06.2014 prispievať na výživu svojho syna Z. S., nar. XX.XX.XXXX
sumou 120 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky Y. T., plneniu tejto povinnosti sa v
Partizánskom, v G. F. a všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal od 10.10.2015 doposiaľ tým,
že nemal vážny záujem o prácu, nakoľko v dobe od 06.08.2015 do 18.11.2015 pracoval na základe
dohody o pracovnej činnosti a hoci z výkonu tejto práce nemal dostatočný príjem na plnenie vyživovacej
povinnosti, nepokúsil sa nájsť si iné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny a táto dohoda bola ukončená zamestnávateľom z dôvodu jeho nenastúpenia do práce, následne
až do 06.03.2016 nebol nikde zamestnaný a ani sa nezaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny ako uchádzač o zamestnanie a ani nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, od 07.03.2016
sa zamestnal u ďalšieho zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti a hoci túto prácu
vykonával len nepravidelne, v rozsahu max. 10 hodín týždenne, nepokúsil sa nájsť si iné vhodné
zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom zamestnanie sám

ukončil 07.05.2016 a od 07.05.2016 do 10.05.2016 nikde nepracoval ani sa nezaevidoval na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a od 10.05.2016 doposiaľ je opätovne
zamestnaný, no výživné ani z časti nezaplatil, čím zostal za obdobie od 10.10.2015 doposiaľ dlhovať
matke svojho syna Y. T. na výživnom sumu vo výške 960 €, a čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/44/2015-65 zo dňa 17.09.2015, právoplatným dňa 20.10.2015
odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 49 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Protitomutorozsudkupodalihneďpojehovyhlásenínahlavnompojednávaníodvolanievcelomrozsahu
obžalovaný. Odvolanie písomne nezdôvodnil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný uviedol, že k rozsudku nemá zásadné

pripomienky, len chcel svoju povinnosť splniť, ale momentálne nemá peniaze, prišiel o prácu v Rakúsku
a má nastúpiť do zamestnania na Slovensku. Navyše mu Y. T. nechce dať telefonický kontakt na syna
a neumožnila mu styk so synom.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné
zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktorý týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je podané včas, oprávnenou osobou, avšak nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola obžalovaným vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K výroku o vine urobil súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní potrebné dokazovanie ako výsluchom

obžalovaného, tak aj oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedkyne Y. T. (matky mal. Z.
S.), k rukám ktorej mal obžalovaný platiť výživné. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný výživné na syna
neplatí a ani iným spôsobom neprispieva na jeho výživu. Určená výška výživného vyplynula z rozsudku
Okresného súdu Partizánske tak, ako je uvedená vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací
súd pritom nezistil pochybenie ani v použitej právnej kvalifikácii. Z pohľadu jeho trestnej zodpovednosti je

nepodstatnouokolnosť,žematkadieťaťamunechcelaumožniťstyksdieťaťom.Najmäakzjejvýpovede
vyplynulo, že ju kontaktoval najmä pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho je jej konanie pochopiteľné.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa správne poukázal najmä na to, že obžalovaný sa
predmetnej trestnej činnosti dopustil opakovane, napriek predchádzajúcim odsúdeniam za rovnaký

trestný čin. Z vyjadrenia matky maloletého vyplynulo, že do dňa konania verejného zasadnutia
odvolacieho súdu obžalovaný dlžné výživné nezaplatil. Túto okolnosť napokon potvrdil na verejnom
zasadnutí aj sám obžalovaný. Obžalovaný dokonca ďalej neplatí ani bežné výživné. Odvolací súd
navyše k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa dopĺňa, že neobstoja tvrdenia obžalovaného
uvádzané ním pred súdom o tom, že prácu ukončil pre nízky zárobok, na úrade práce sa nenahlásil,

pretoženevedel,kdesamáevidovať,čiskutočnosť,žesanezamestnalvmiestebydliska,pretožesatam
dosahuje v podnikoch len nízky zárobok. Zároveň potvrdil ale, že alkoholické nápoje hoc nepravidelne
požíva, čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne a taktiež mu zostane dostatočne vysoká suma aj na
zakúpenie cigariet. Zo spisu vyplynulo, že voči nemu prebieha ďalšie trestné konanie pre rovnaký trestný
čin voči ďalšiemu dieťaťu na Okresnom súde Partizánske, ktoré doposiaľ nie je skončené.

K tomuto je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný bol ako osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať
iného povinný využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálnej možnej výške aj splnil bez
ohľadu na dosahovaný zárobok, resp. na ponúknutú mzdu. Obžalovaný však svojím konaním (častá
zmena zamestnania, práca len na dohodu, neprijatie zamestnania s určitou mzdou, či nezaevidovanie

sa na príslušnom úrade práce) sa jednoznačne úmyselne vyhýbal plneniu svojej vyživovacej povinnosti.
O tom svedčí aj skutočnosť, že výživné neplatil ani v čase, keď príjem dosahoval. K náprave jeho postoja
k svojim zákonným povinnostiam neprišlo ani po viacerých odsúdeniach za trestný čin zanedbania
povinnej výživy. Aj v súčasnej dobe je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký
trestný čin, dokonca za neplatenie vyživovacej povinnosti na mal. Z.. Je teda zrejmé, že nielenže

sa podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody u neho minul svojim účinkom, ale v osobe
obžalovaného ide o chronického neplatiča výživného, ktorý sa svojej povinnosti dlhodobo vyhýba a
starostlivosť o maloleté deti ponecháva výlučne na ich matkách.Súd prvého stupňa pri výmere trestu správne uplatnil tak ustanovenie § 38 ods. 2
Tr.zák., ako aj § 49 ods.2 Tr.zák. Obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pritom z hľadiska výmery

zodpovedá ustanoveniam Trestného zákona, ktoré súd prvého stupňa uviedol vo výrokovej časti
rozsudku. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že k náprave a prevýchove obžalovaného
môže prispieť jedine trest odňatia slobody ako nepodmienečný, ktorý zodpovedá aj zásadám generálnej
a individuálnej prevencie, zohľadňuje osobu obžalovaného, jeho celkový ľahkovážny postoj k trestnej
činnosti, okolnostiam skutku a aj k jeho následkom.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.