Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 28, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116207235
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116207235.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: G.. T. O., nar. XX.XX.XXXX,

bytom H., F. XXX, proti žalovanému: W.. E. D., bytom v O., O. XX, právne zastúpený JUDr. Jaroslavou
Plažákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná 40, o vrátenie hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal voči žalovanému vrátenia motorovej píly Stihl, aku uťahovačky Hilti, vŕtačky
Hilti, flexu Hitachi, metra, kladiva a nožíka v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 19C/256/2012 popri
peňažnom plnení s tým, že súd predmetný nárok vylúčil na samostatné konanie rozsudkom zo dňa

18.11.2015 č. k. 19C/256/2012-237.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobca skutkovo a právne predmetný nárok zdôvodnil vo svojom písomnom doplnení žaloby z
08.12.2012 vedenej pod sp. zn. 19C/256/2012 tak, že žalovaný mu zadržiava jeho pracovné náradie,
ktoré mu uzamkol deň pred tým ako mu zakázal vstup, pričom on si ho tam ponechal, keďže mal na

druhý deň dokončovať strechu. Náradie tam vždy nechával uzamknuté, aby ho nemusel nosiť každý
deň. Jedná sa o motorovú pílu Stihl, aku uťahovačku Hilti, vŕtačku Hilti, flexu Hitachi, meter, kladivo a
nožík, všetko v hodnote 1.500 eur, na základe čoho žiadal, aby súd žalovaného zaviazal vrátiť mu tieto
pracovné náradia. Predmetný nárok si uplatnil popri peňažnej čiastke uplatnenej v pôvodnom konaní v
súvislosti s nezaplatenou cenou realizovaných pracovných prác na stavbe žalovaného, ktorú žalobca
realizoval na základe Zmluvy o dielo z 11.08.2012.

4. Súd v predmetnom konaní 19C/256/2012 pripustil rozšírenie žaloby o tento ďalší návrh uznesením
zo dňa 24.01.2013, č. k. 19C/256/2012-49, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2013.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe - k doplneniu žaloby zo dňa 22.02.2013 uviedol,
že žalobca počas prác na streche si svoje náradie každý deň dovážal a odvážal vo svojej dodávke,
nakoľko vedel, že stavba je nestrážená a neosvetlená a žiadne náradie si na stavbe nenechával okrem
pracovných šiat. Naviac žalobca po tom, čo stavebný dozor zastavil práce na stavbe, bez jeho dovolenia

a prítomnosti sa dostavil na stavbu, a preto aj keby si nejaké náradie nechal na stavbe, určite si ho
vzal. Uviedol, že náradie mu nezadržiava, ani na stavbe žiadne ponechané náradie nenašiel. Nikdy
sa žalobcovi nezaručil za bezpečnosť náradia ponechaného v neobývanej a nestráženej stavbe. Pri
ponechaní náradia na stavbe si žalobca musel byť vedomý rizika. Preto mal za to, že žalobca opäťúmyselne klame, keďže ani v doterajšej písomnej komunikácií medzi nimi nespomínal žiadne náradie
okrem kladiva a noža. Ani o týchto však nemá vedomosť, že sa na stavbe nachádzajú, a preto jeho
nárok čo do rozšírenia neuznal v celom rozsahu.

6. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 17.05.2013 v konaní 19C/256/2012 k
predmetnému nároku uviedol, že všetko náradie v deň, keď sa práca skončila naložil do fúrika, išlo do
šopy, ktorá sa zamykala, pričom kľúče od tejto šopy boli k dispozícií u starej matky žalovaného, ktorú
v tejto súvislosti navrhol vypočuť.

7. Svedkyňa M. P. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 05.06.2013 v konaní 19C/256/2012 uviedla, že
žalovaný je jej vnuk, a že žalobcu pozná z videnia, pričom vedela o tom, že robil niečo na dome, pretože
chodil robiť strechu. Na otázku súdu, aby uviedla, či sa vie vyjadriť k tvrdeniu žalobcu o tom, že náradie
sa uzamykalo do šopy, pričom kľúče od šopy mala k dispozícii práve ona, svedkyňa uviedla, že šopa
sa nikdy nezamykala; boli dve šopy, pričom ani jedna sa nezamykala. Zamykala sa len garáž, ale ona

nevie, čo je v tej garáži. Od šopy kľúčik nie je a v garáži boli nejaké fúriky, lopaty a nevie, čo viac tam
bolo. Tiež uviedla, že o záležitosť okolo domu, ktorý si staval jej vnuk, sa nezaujímala a nestarala, a
že viac sa k tvrdenému náradiu vyjadriť bližšie nevie. So žalobcom nerozprávala okrem fazule, ohľadne
ktorej sa jej žalobca ponúkol, že ju od nej odkúpi. Na záver zopakovala, že od garáže nemala kľúčik,
preto žiaden kľúč žalobcovi dať nemohla a od šopy kľúčik nie je; o strechu sa nestarala, ani tam nebola.

8. Svedkyňa P. D. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.06.2013 v konaní
19C/256/2012 k predmetnému nároku uviedla, že žalovaný je jej synom a o žalobcovi vie, že bol
objednaný na zhotovenie stavby, pričom objednávku robil priamo jej syn - realizoval na dome strechu.
K požadovanému náradiu od syna mala vedomosť o žalobcovom tvrdení o tom, že mu zmizlo nejaké

náradie, pričom k tomu vedela povedať toľko, že šopa sa nezamykala a pokiaľ ide o garáž - kľúče od
garáže má ona a v garáži sú iba jej osobné veci. Mala vedomosť o tom, že žalobca si nosil nejaké
náradia v aute. Súčasne nemala poznatok o tom, že by si ho niekde nechával pri novostavbe a súčasne
od nich nežiadal, aby mu vyčlenili nejaký konkrétny priestor, ktorý by sa povedzme zamykal a podobne,
alebo kde by si náradie mohol odkladať a nechávať. Pokiaľ by aj takúto požiadavku mal, zrejme by

mu nevyhovela, pretože na celom priestranstve sa zdržiavala jej matka v pokročilom veku, takže by sa
bála to nechať v jej prítomnosti, keďže s ňou nie je denne. Okrem toho tam chodia aj bezdomovci, čiže
teoreticky by náradie mohlo aj zmiznúť. Mala vedomosť o tom, že náradie si žalobca každý deň odnášal,
keď končil prácu a pokiaľ sa prišla pozrieť na novostavbu a povedzme žalobca tam nebol, jeho náradie
nikde nevideli, napr. v šope a podobne.

9. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 10.06.2016 uviedol, že po celý čas, po
ktorý realizoval dojednanú stavbu v súvislosti so zmluvou o dielo uzatvorenou so žalovaným, náradie,
ktoré na túto stavbu používal aj so svojimi spolupracovníkmi, ukladali v nejakej budove na dvore starej
mamy žalovaného, pričom sa domnieval, že to bola šopa alebo garáž a to z dôvodu, aby nemuseli

náradie vláčiť každý deň z motorového vozidla na stavbu, ktorá sa nachádzala od cesty asi 50 metrov
aj viac. Upresnil, že z cesty sa nachádzal najprv dom starej mamy, oproti tomuto domu sa nachádzala
šopa, kde to ukladali a ďalej ešte pokračovala záhrada, kde bola umiestnená predmetná stavba. Hneď
v prvý deň sa osobne so starou mamou žalovaného dohodol, že náradie, ktoré bude používať na
stavbu, sa bude uzamykať alebo odkladať do uzamykateľnej miestnosti. Stará mama žalovaného im

ukázala tú budovu, kde sa to bude ukladať. Súhlasila s tým a dohodli sa, že kľúče zostanú u nej, a
že im každé ráno, keď prídu, šopu odomkne a na konci ich práce sa jej ohlásia a na základe toho to
náradie, ktoré vložia do šopy, im následne uzamkne. Tak sa to dialo každý deň. To znamená, že kľúče
si ponechala ona. Súčasne potvrdil, že stará mama žalovaného nemala prehľad o tom, čo konkrétne
takýmto spôsobom odkladajú a ani to nekontrolovala. Jedného dňa, keď e-mailom dostal od žalovaného

správu, že má zákaz sa dostaviť sa stavbu, na základe toho od toho momentu na stavbe nebol a
teda si nemohol zobrať ani náradie. Upresnil, že ešte predtým, než dal predmetnú žalobu, e-mailovým
spôsobom komunikoval so žalovaným a súčasne ho v tejto e-mailovej komunikácii žiadal o vrátenie
vecí, ktoré súčasne skonkretizoval. Upresnil, že ide o náradie staré 6 - 7 rokov, pričom pílu kúpil v
predajni Stihl, vŕtačku v predajni Hilti, flexu kúpil v Hornbachu, uťahovačky kúpil v Hilti a meter, kladivo a

nožík nekúpil, ale ho dostal ako prezent od firiem, s ktorými kedysi spolupracoval alebo pre ktoré robil.
Ďalej upresnil, že cennejšie náradie sa uzamykalo v šope a to náradie, ktoré nemalo vysokú hodnotu,
napr. kladivo a nôž, to sa do predmetnej šopy nezamykalo; meter, kladivo a nožík sa nechávali na
streche stavby. Napriek tomu, že dohodu o tom, že náradie sa bude uzamykať do určitej miestnosti maluzatvorenú so starou mamou žalovaného, predmetný nárok si uplatnil voči žalovanému s odôvodnením,
že je majiteľom a investorom stavby.

10. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietal nedostatok pasívnej legitimácie
žalovaného; podľa žalovaného šopa, do ktorej sa malo náradie ukladať, vlastnícky patrí Marte
Lorinčákovej - matke žalovaného.

11. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28.10.2016 žiadala žalobu zamietnuť

s odôvodnením, že je nedôvodná. Poukázala jednak na nečinnosť žalobcu, ktorý si nesplnil svoje
povinnosti, pokiaľ ide o svoju dôkaznú povinnosť, keď na jednej strane nielenže nepreukázal, že veci
existujú, resp. by mali byť u žalovaného, ale naopak, keď prevedeným dokazovaním bol preukázaný
opak, čo vyplynulo aj zo svedeckých výpovedi matky a starej matky žalovaného.

12. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do

jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

13. Podľa ust. § 185 CSP (1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
(2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto

registrealebozoznamynasvedčujú,žeskutkovétvrdeniastránsúvrozporesoskutočnosťou;inédôkazy
bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 197 CSP (Návrh na výsluch svedka) (1) Ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí
jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

(2) Ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na
výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno
svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je
adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej
republiky.

15. Podľa ust. § 215 CSP (1) Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
(2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

16. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému titulom ochrany tvrdeného

vlastníckeho práva ako absolútneho práva, ktoré pôsobí voči všetkým, ktorému preto zodpovedá
povinnosť každého iného subjektu nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci. V ustanovení §
126 ods. 1 OZ sú zakotvené dve typické vlastnícke žaloby: negatórna žaloba (na stanovenie povinnosti
zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a vindikačná žaloba, t.j. na vydanie veci, o ktorú ide aj
v predmetnom spore; v oboch prípadoch ide o žalobu na plnenie (§ 137 písm. a) CSP). Základnou

podmienkou úspechu vlastníckych žalôb je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania
svojho vlastníckeho práva nie je aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako
vlastníkovi. Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu je už tým
opodstatnený. Medzi ďalšie podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby patrí:
- vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá ju odmieta vydať,

- žalobca je ku dňu vyhlásenia rozsudku vlastníkom veci (resp. jej oprávnenou osobou),
- žalovaný vec protiprávne zadržiava,
- žalovaný má vec ku dňu vyhlásenia rozsudku stále u seba,
- predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej ide.
Splnenie uvedených podmienok ťaží žalobcu, ktorý má vo vzťahu k týmto podmienkam nielen povinnosť

tvrdenia ale aj povinnosť preukázania, pričom musí preukázať splnenie všetkých podmienok; nesplnenie
čo i len jednej má za následok neúspešnosť žaloby. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové
okolnosti, podľa ktorých žalobca realizoval na dome žalovaného stavbu, a to na základe Zmluvy o dielo
zo dňa 11.08.2012- realizácia pultovej strechy. Ďalej medzi stranami sporu nebolo sporným tvrdenie
žalobcu o tom, že o tvrdenom uskladnení pracovného náradia nejednal so žalovaným. Medzi stranami

sporu zostali sporné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí,
o vydanie ktorých išlo a že tieto veci sa nachádzajú u žalovaného. K preukázaniu vlastníckeho práva
žalobcu k predmetným veciam bola žalobcovi zo strany súdu ešte na pojednávaní konanom dňa
10.06.2016 poskytnutá lehota 20 dní s konštatovaním, že na ňu žalobca nereagoval vôbec. Žalobcasa pritom nezúčastnil ani najbližšieho nariadeného pojednávania, svoju neúčasť neospravedlnil a preto
súd pojednával a rozhodol vo veci samej v jeho neprítomnosti. Skutkové tvrdenie žalobcu v tejto otázke
preto ku dňu vyhlásenia rozsudku zostalo sporným a súčasne zo strany žalobcu nepreukázaným, preto

ohľadne preukázania vlastníckeho práva žalobcu k predmetným veciam ide teda o nedostatok, ktorý
samotný odôvodňuje neúspešnosť predmetnej žaloby. Navyše žalobca v konaní nepreukázal, že by
predmetné pracovné náradie mal mať vo faktickej moci žalovaný, pretože minimálne motorová píla, aku
uťahovačky, vŕtačky a flexu neboli nikdy dané do dispozície žalovaného, pretože to žalobca ani netvrdil,
naopakžalobcaskutkovotvrdil,žeohľadneodkladaniapracovnéhonáradiasadohodolsostaroumatkou

žalovaného, pričom náradie sa malo ukladať do “budovy” vlastnícky nepatriacej žalovanému, preto v
tomto smere žalobca nepreukázal splnenie ďalšej podmienky, a to, že žalovaný má veci u seba. Pokiaľ
žalobca v priebehu sporu navrhol vo veci vypočuť ako svedkov tiež T. O., T. O. a Q. X., s súlade s ust.
§ 197 ods. 1 CSP ich prítomnosť na pojednávaní nezabezpečil, ani súdu nenavrhol ich predvolanie na
pojednávanie, preto súčasťou vykonávaného dokazovania nebol výsluch týchto svedkov, čo súd tiež
konštatovalnapojednávaníkonanomdňa28.11.2016.Žalobcatakvkonaníneuniesoldôkaznébremeno

k odôvodnenosti predmetného nároku, na základe čoho súd jeho žalobu zamietol.

17. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP
s tým, že nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške
100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.