Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 7, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/86/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010338

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4212010338.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom v trestnej veci obžalovaného Mgr.
J. F., ThLic. pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 7.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Mgr. J. F., W.., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom X., A. č. XX/XX, na slobode,

je vinný, že

v priebehu roka 2010 ako bývalý evanjelický farár Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského
vyznania ECAV na Slovensku, pôsobiaci na fare v Komárne na ulici Františkánov č. 15, prebral

finančné prostriedky od viacerých podnikateľov za nájomné z prenájmu objektov a priestorov patriacich
Cirkevnému zboru ECAV, ktoré finančné prostriedky následne mal odovzdávať pokladníčke danej cirkvi,
čo však nespravil a tieto finančné prostriedky si ponechal pre seba a použil ich na neznáme účely, čím
pre Generálny biskupský úrad Cirkevného zboru ECAV na Slovensku, so sídlom Palisády č. 46, P. O.
BOX 289, 810 00 Bratislava, spôsobil škodu vo výške 4.406,- Eur,

teda

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu väčšiu,
čím spáchal

prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Za to ho súd
odsudzuje

podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno k) Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného Mgr. J. F., ThLic. na základe obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Komárno pod číslom 2 Pv 258/11 zo dňa 12.6.2012. Na hlavnom pojednávaní vypočul

obžalovaného, svedkov Mgr. H. H., Mgr. Z. P., Ing. T. Y., Ing. G. U., J. T., Mgr. J. M., prečítal a oboznámil
obsah listinných dôkazov.

Obžalovaný Mgr. J. F., ThLic. spáchanie skutku poprel. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol na
dlhodobom liečení a v jeho kancelárii ostali na stole nejaké príjmové a výdavkové doklady a niektoré
z nich počas jeho práceneschopnosti zmizli teda, keď sa vrátil do práce chýbali. V prípravnom konaní

uviedol, že prijímal od nájomníkov priestorov Cirkevného zboru peniaze, tieto ukladal do trezoru a raz
mesačne ich odvádzal pokladníčke Cirkevného zboru. Príjmové a výdavkové doklady mal vo svojej
kancelárii neuzamknuté a tieto počas jeho práceneschopnosti zobrali. Keď kontrola zistila, že chýba
4.400,- Eur, tak uviedol pred presbyterstvom na zasadnutí, že uznáva túto dlžobu, vyrovná ju, ľutuje, že
k tomu došlo a škodu uhradí, ale len preto, že bol v zlom zdravotnom stave. Z rovnakého dôvodu im

neuviedol, že časť peňazí v sume 3.000,- Eur je v jeho trezore a že ich tam našiel až na druhý deň po
tomto zasadnutí. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že aj keď už bol stíhaný pre toto manko nežiadal
vyžiadať od nájomcov kópie dokladov, aby sa preukázalo, že financie nechýbajú len ide o nezrovnalosť
v dokladoch tiež zo zdravotných dôvodov a z dôvodu stresu a tento schodok uhradil zo svojich, aby
bol kľud.

Svedok Mgr. H. H. uviedol, že zastával funkciu seniora Dunajsko-nitrianskeho seniorátu a bol členom
komisie, ktorá vykonala vo februári 2011 revíziu účtovníctva Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi
augsburského vyznania na fare v Komárne, kde sa zistilo, že obžalovaný preberal finančné prostriedky
od ich nájomcov a cirkevníkov, pričom tieto mal odovzdať do troch dní pokladníčke alebo na účet zboru,

avšak bolo zistené, že chýba suma 4.406,- Eur. Zápisnicu ohľadom kontroly aj s príslušnými dokladmi
poslali obžalovanému. Dňa 4.3.2011 sa konalo zasadnutie presbyterstva, kde sa obžalovaný vyjadril, že
si je vedomí, že peniaze chýbajú, že ich neodovzdal ani pokladníčke ani na účet a že to dá do poriadku
s tým, že túto sumu následne aj uhradil. Neuviedol žiaden konkrétny dôvod, prečo k tomu došlo a tiež
nespomenul, že by peniaze mohli byť uložené na fare v jeho trezore alebo, že by mali ešte existovať

nejaké ďalšie účtovné doklady, ktoré chýbajú či sú niekde založené. Obžalovaný sa na tomto zasadnutí
správal tak, ako väčšinou, nejavil príznaky, že by bol pod vplyvom liekov alebo bol v zlom zdravotnom
stave.

Svedkovia Mgr. Z. P., Ing. T. Y., Ing. G. U. a Mgr. J. M. k veci vypovedali v podstate zhodne ako svedok

Mgr. H. H..

Svedkyňa J. T. uviedla, že niekedy od februára 2011 zastávala funkciu cirkevného dozorcu v zbore,
pričom boli zistené nezrovnalosti v hospodárení, preto bolo iniciované vykonanie kontroly a zistilo sa, že
obžalovaný preberal za cirkevný zbor peniaze, avšak tieto neodvádzal do pokladne. Zistil sa schodok vo

výške okolo 4.600,- Eur, následne obžalovaný doložil nejaké doklady čo znížilo túto sumu asi na 4.400,-
Eur. Na zasadnutí presbyterstva sa obžalovaný vyjadril tak, že síce tieto peniaze nepoužil na súkromné
účely, ale berie za to plnú zodpovednosť. Pokiaľ mali údajne nejaké doklady chýbať, tieto nikto nemohol z
kancelárie obžalovaného zobrať, pretože okrem obžalovaného a jeho manželky tam nemal nikto prístup.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že sa skutok
stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný Mgr. J. F., Thlic.,
ktorý svojim protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery
podľa §213odsek1,odsek2písmenoa)Trestnéhozákona,keďsiprisvojilcudziuvec,vdanomprípade
peňažné prostriedky patriace Cirkevnému zboru ECAV tým spôsobom, že ich z titulu svojej funkcie za

cirkevný zbor prevzal, avšak následne s nimi nakladal v rozpore s účelom, za ktorým mu boli odovzdané,
teda sa nedostali do dispozícii cirkevného zboru, keď ich ďalej nepoukázal ani do pokladne, ani na
účet zboru, ale ich použil bližšie neustáleným spôsobom. Zároveň s týmto svojim konaním spôsobil na
cudzom majetku (majetku cirkevného zboru) škodu a to škodu väčšiu (§ 125 odsek 2 Trestného
zákona). Uvedené vyplýva bez dôvodných pochybností z vykonaného dokazovania a to najmä z

výpovedísvedkov,ktorýchvšetkyvýpovedejednoznačneusvedčujúobžalovanéhozospáchaniaskutku,podrobne a zhodne popisujú jeho konanie, ako aj zo zadovážených listinných dôkazov. Z vykonaného
dokazovania tiež vyplýva, že sa vyššie uvedeného protiprávneho konania obžalovaný dopustil úmyselne
minimálne vo forme nepriameho úmyslu (§ 15 písmeno b) Trestného zákona), keď vedel, že takýmto

konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, v danom
prípade záujmu na ochrane vlastníctva cudzej veci, ktorá je páchateľovi zverená za určitým účelom
pred takýmto neoprávneným zásahom a protiprávnym konaním a pre prípad, že ho spôsobí bol s
tým uzrozumený. Vyššie uvedenými dôkazmi zároveň bola vyvrátená obrana obžalovaného založená
v podstate na tvrdení, že žiadne peniaze nespreneveril, nakoľko sa nachádzali v jeho trezore (časť

chýbajúcej sumy) a časť dokladov niekto zobral z jeho kancelárie počas jeho práceneschopnosti a
neprítomnosti na fare.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v § 213 odsek 2 Trestného zákona v
rozpätíodjednéhorokadopiatichrokovtrestuodňatiaslobody,pričomuobžalovanéhozistilpoľahčujúce
okolnosti uvedené v § 36 písmeno j), písmeno k) Trestného zákona teda, že obžalovaný viedol

pred spáchaním trestného činu riadny život a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, pri nezistení
žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedený pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol obžalovanému s poukazom na § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona trest ukladaný v rámci upravenej základnej trestnej sadzby v rozpätí od jedného roka
do troch rokov a ôsmych mesiacov trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu a následne konkrétnej

výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona súd uložil obžalovanému
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok s prihliadnutím
na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest bude
spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným, zabráni

muvpáchaníďalšejtrestnejčinnosti,vytvorípodmienkynajehovýchovuaktomu,abyviedolriadnyživot
asúčasneodradíinýchodpáchaniatrestnýchčinovazároveňvyjadrímorálneodsúdenieobžalovaného.

Zároveň súd odmietol vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté obhajcom obžalovaného výsluchom svedkýň
MUDr. T. F. a Mgr. T. R., manželky a dcéry obžalovaného ako nadbytočné, nakoľko dokazovanie na

hlavnom pojednávaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu na to, aby vina obžalovaného bola bez
dôvodných pochybností preukázaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či

odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.