Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Dobrík

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/315/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714215979
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714215979.7

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: v rade 1/ H. K., Q..
XX.XX.XXXX, U. U. - D. XXX , v rade 2/ Ľ. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. - D. XXX, zast. JUDr. Vladimírom
Čillom, so sídlom Blatnica 241 proti žalovanému: H. U., N.. J.X., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. - D. XXX ,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. Národná 10 v konaní
o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov zamieta.

Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v podanom návrhu žiadali, aby súd určil, že žalovaná je povinná vypratať byt č. X druhé
poschodie, nachádzajúci sa v bytovom dome č. XXX postavený na parcele č. KNC XXX zapísanej na

LV č. XXXX , kat. území U. - D., okres J. a odovzdať ho pôvodným vlastníkom a to žalobcom do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnili tým, že pokojná držba a užívanie predmetného bytu
bola narušená nebankovým subjektom X. X. Y..N..K.., ktorý protiprávne nekalým konaním zabezpečili
prevod vlastníctva predmetného bytu a následne sa stali ďalší traja vlastníci. Poslednou držiteľkou
predmetného bytu je žalovaná, ktorá ho má v držbe a užíva ho. Vlastníctvo k bytu preukazuje kúpnou
zmluvou zaregistrovanou pod T. XXX/XXXX. Scudzením bytu uvedeným nebankovým subjektom vznikla

žalobcom značná škoda , ktorej náhrady sa domáhali v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v
Martine pod sp.zn.10C 151/2008. Okresný súd v Martine rozhodol o náhrade škody tak, že ten, kto škodu
spôsobil, aby ju finančne nahradil. Vzhľadom na odvolanie nebankového subjektu vec bola postúpená
Krajskému súdu v Žiline a v dôsledku dovolania aj na Najvyšší súd SR , ktorý potvrdil posledný rozsudok
a vytvoril právny názor, že finančná náhrada škody za scudzenie bytu nie je možná a škodu je potrebné
uhradiť v zmysle naturálnej reštitúcie - vrátenie bytu pôvodnému vlastníkovi , keďže tento byt existuje.

V návrhu si žalobcovia uplatnili aj náhradu trov konania.

2. Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Žiadala návrh zamietnuť. Predmetný byt odkúpila od X. T. a vklad
bol povolený pod T. XXX/XXXX. Ona odpredala X. T. byt nachádzajúci sa v katastrálnom území M., K.
J., K. J. zapísaný na LV č. XXXX, byt č. XX na prvom poschodí vo vchode číslo X v dome súpisné číslo
XXXX vedenom ako obytný dom postavený na parcele č. XXX/XX . Taktiež odkúpila aj spoluvlastnícke

podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 7184/611307-ín. Je pravdou, že je
rozdiel medzi cenami týchto bytov, avšak na jej pôvodnom byte v M. boli dlžoby. Bála sa že o byt príde
a tiež mala zlú situáciu vo vzťahu k manželovi. Takýmto spôsobom sa snažila vyriešiť svoje problémy.
Z rozdielu v kúpnych cenách boli uhrádzané dlžoby, ktoré boli na jej byte v M.. V predmetnom byte v
M. už nebýva v súčasnej dobe X. T.. Táto byt odpredala a zdržiava sa niekde v zahraničí. Kúpu bytu jej
sprostredkovala realitná kancelária. Nevedela, že by boli na predmetnom byte nejaké dlžoby, ťarchy.3. Svedok R. O. na pojednávaní uviedol, že v čase, keď došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv medzi
žalovanou a Vankovou pracoval v realitnej kancelárii T. . V tejto pracovali spolu s manželkou. Ich oslovila
pani T. s tým, že chce odpredať byt. O záujemkyni o byt sa dozvedel od známeho. Záujemkyňa bola

žalovaná. Chcela odpredať byt. Mala veľké nedoplatky. Nechcela o byt prísť. Tiež mala problémy so
svojím manželom. Zisťoval, či boli nejaké ťarchy na bytoch. Byty boli čisté. Neboli na nich žiadne ťarchy
v čase prevodu. Pokiaľ sa týka kúpnych cien medzi žalovanou a T., na tom sa nezúčastňoval. Navzájom
si finančné záležitosti vybavovali oni dve bez jeho účasti.

4. Z vykonaného dokazovania vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 10C 151/2008 mal
súd preukázané, že došlo k neplatnému nadobudnutiu predmetného bytu nebankovým subjektom X.
X. Y..N..K.., ktorý následne previedol predmetný byt ďalej a tretím vlastníkom v poradí je žalovaná.
V dôsledku uvedených rozsudkov Okresného súdu v Martine vydaných pod sp.zn. 10 C 151/2008
sa žalobcovia domáhali voči žalovanej naturálnej reštitúcie. S týmto nesúhlasila žalovaná poukázala
na rozhodnutie Ústavného súdu I ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016. Predmetný byt nadobudla v

dobrej viere. Vzhľadom na nález Ústavného súdu poukazovala na to, že má prednosť vlastník, ktorý
nadobudne vlastníctvo k veci dobromyseľne , teda vychádzajúc z princípu ochrany dobrej viery ,
ďalšieho vlastníka ,ktorý má prednosť pred princípom ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.
Pokiaľ nie je možné zachovať maximum týchto základných práv, treba prihliadať na princíp všeobecnej
starostlivosti, kde je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv vzhľadom

na individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Tiež poukázala na to, že vyššie riziko má
niesť nedbanlivý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, lebo tento nie je schopný sa dozvedieť o tom,
ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na LV prevodcu po zákonnom určenom správnom konaní.

5. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného, predovšetkým z nálezu Ústavného súdu SR , vzhľadom

na konkrétny prípad dospel k záveru, že v danej veci je spravodlivé uprednostniť princíp ochrany
nadobudnutia vlastníctva v dobrej viere , pretože nebola v možnostiach a schopnostiach žalovanej sa
dozvedieť , ako vec opustila sféru predchádzajúcich vlastníkov , keď predmetný byt bol zapísaný na LV
po zákonom určenom správnom konaní bez tiarch. Že bol bez tiarch preukazoval aj svedok , ktorý ako
pracovník realitnej kancelárie sprostredkoval kúpu predmetného bytu. Ani samotní žalobcovia v konaní

nepreukázali, že by bolo žalovanej známe, že ohľadom predmetného bytu sú nejaké spory alebo na
byte je nejaká ťarcha.

6. Súd teda vychádzajúc z vykonaného dokazovania, keď vyhodnotil každý dôkaz osobitne, aj v
ich vzájomných súvislostiach vychádzajúc aj z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh žalobcov zamietol, keď uprednostnil
princíp ochrany nadobúdateľa, ktorý nadobudol predmetný byt v dobrej viere pred princípom ochrany
vlastníckeho práva vlastníka, nakoľko žalovaná nebola schopná sa nejako dozvedieť o tom , ako byt
opustil sféru pôvodných vlastníkov , t.j. žalobcov.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, zaviazal žalobcov spoločne a
nerozdielne uhradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu, nakoľko táto mala plný úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.