Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616208307
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616208307.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Q. I.,

T.. XX. XX. XXXX, H. Y., F. XXX/XX, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Komenského 52, 041 26
Košice, o určenie dedičstva zo zákona z titulu spolužijúcej osoby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Sporové strany nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 24. 5. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je dedičom zo
zákona v 2. skupine ako spolužijúca osoba po poručiteľovi N. Y., ktorý zomrel X. X. XXXX, a teda, že je
dedičom 2-izbového bytu s príslušenstvom a balkónom na ul. W. XXXX/XX D. Y..

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že nebohý N. Y., ktorý bol jeho bratrancom, zomrel bez zanechania
závetu a listiny o vydedení ako slobodný a bezdetný, jeho rodičia U. Z. I., M.. Y., ho neprežili. Súrodenci
poručiteľa zomreli ako bezdetní. Ujovia a tety poručiteľa ho tiež neprežili.

3. Nebohý N. Y. býval u žalobcu v spoločnej domácnosti od roku 2013. Žalobca sa oňho staral, nakoľko
bol chorý. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 136/2013 bol dňa 22. 8. 2013

žalobca ustanovený za opatrovníka nebohého N. Y., potom, čo bol rozsudkom Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 6. 7. 2011 sp. zn. 15Ps/1/2011 pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

4. Žalobca bol teda opatrovníkom nebohého N. Y. a dňa 22. 8. 2013 zložil sľub podľa § 180 O.s.p. a ako
jeho zákonný zástupca vykonával jeho zastupovanie a spravoval jeho majetok.

5. Žalobca v odôvodnení návrhu ďalej popísal skutočnosti, pre ktoré sa považuje byť osobou žijúcou v

spoločnej domácnosti s nebohým N. Y.. Uviedol, že nebohý N. Y. zotrvával po všetok svoj čas v jeho
blízkosti, a to v jeho domácnosti, býval uňho, žalobca mu poskytoval celodennú stravu bez nárokov
na odmenu, pral mu, žehlil a podobne. Upratoval mu jeho byt. Odprevádzal ho k lekárovi na lekárske
vyšetrenie do Nemocnice v Levoči, zakupoval mu lieky, každú sobotu, nedeľu chodil s ním do lesa na
prechádzky a na futbalové zápasy. Ešte aj pred rokom 2013 trávil uňho sviatky a poskytoval mu veškerú
opateru, úctu a starostlivosť ako k blízkej osobe, lebo bol jeho bratrancom a bol bezkonfliktný a dobrý
človek. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca má zato, že nebohý N. Y. bol osobou spolužijúcou v jeho

domácnosti a to viac ako jeden rok pred smrťou, teda ešte od roku 2013.6. Po smrti N. Y. (zomrel dňa X. X. XXXX) mu zabezpečil pohreb a uhradil s tým súvisiace výdavky
a okrem toho do dnešného dňa platí inkasné poplatky za byt a stará sa o jeho hrob, o čom predložil
potvrdenie Mestského úradu v Krompachoch.

7. Na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovaný bol osobou žijúcou v spoločnej domácnosti so žalobcom
navrhol vypočuť svedkov: V. I., I. Š., M. Y. Z. I. H..

8. Nestotožnil sa s prednesom zástupcu Okresného úradu v Košiciach, ktorý pri prejednaní dedičstva po

nebohom v konaní vedenom na Notárskom úrade JUDr. Ľ. Barabáša neuznal ho za osobu spolužijúcu
s nebohým v spoločnej domácnosti. Má zato, že on spĺňa všetky predpoklady pre dedenie v 2. zákonnej
skupine po poručiteľovi, nakoľko tento už dávno pred smrťou žil v jeho domácnosti.

9. Spolusnávrhompredložilpísomnédôkazy,atopotvrdenieMestskéhoúraduvKrompachoch,dôkazo
zaplatení inkasných platieb za byt žalovaného, listinu o ustanovení za opatrovníka, faktúru za zhotovenie

hrobu a pomníka, uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11D/50/2015- 3Dnot 106/2015
a potvrdzujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoD/7/2015.

10. Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, navrhnutých svedkov, za použitia
vyššie popísaných dôkazných listín a súdom zadovážených dôkazných spisov sp. zn. 15Ps/1/2011,

16P/136/2013 a 11D/50/2015 a zdravotnej karty a lekárskej správy ošetrujúcich lekárov nebohého N.
Y., súd zistil tento skutkový stav:

11. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15Ps/1/2011 zo dňa 6. 7. 2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 3. 8. 2011, bol N. Y., T.. XX. X. XXXX, obmedzený spôsobilosti na právne

úkony, a to nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, uzatvárať kúpne, darovacie zmluvy, zmluvy
o pôžičke, zriaďovať záložné právo na majetok a iným spôsobom disponovať so svojim majetkom,
preberať dôchodok a iné finančné dávky. Konanie bolo vedené na návrh I. Y., T.. X. XX. XXXX, brata
obmedzeného, ktorému súd priznal poskytovať N. Y. vreckové vo výške 1,- eura denne, pričom mu
súd zakázal vreckové zlučovať. I. Y. bol ustanovený súdom za opatrovníka N. Y.. Bol oprávnený a

povinný ho zastupovať, spravovať jeho veci, pričom mal dbať na pokyny súdu. Po smrti I. Y. bol
uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/136/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 27. 8. 2013, zmenený výrok pôvodného rozsudku a za opatrovníka N. Y. bol ustanovený Q. I.,
ktorý bol oprávnený a povinný v rozsahu obmedzenia opatrovanca zastupovať, spravovať jeho majetok,
pričom mal dbať na pokyny súdu. Súd zároveň zastavil konanie o ustanovení opatrovníka voči Mestu

Krompachy.

12. Z oboch vyššie popísaných rozhodnutí tunajšieho súdu a z pripojených dôkazných spisov súd zistil,
že N. Y. mal ako opatrovanec vedený trvalý pobyt na adrese W. XX D. Y.. Pôvodne žil v rodičovskom
rodinnomdomesvtedyeštežijúcimbratomI..Tentodomodpredalaobajasapresťahovalido2-izbového

bytu na ul. W. XX D. Y.. Zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom I.. N. H. z psychiatrického
oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Levoči, a. s., ktorý bol vyhotovený v konaní sp. zn. 15Ps/1/2011,
súd zistil, že vtedy ešte žijúci N. Y. bol často pod vplyvom alkoholu agresívny a aj keď bol v triezvom
stave, bol nevyspytateľný. Trpel chronickým alkoholizmom, z čoho mal poškodené zdravie a psychiku
a devastáciu sociálnych a rodinných vzťahov, čo bolo indikáciou na obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony. N. Y. teda trpel duševnou poruchou, a to chronickým alkoholizmom s poškodením zdravia a
psychiky. Nakoľko sa jednalo o nespolupracujúceho alkoholika, ktorý nedokázal racionálne nakladať
s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, peniaze míňal na alkohol, a bola obava, že v prípade silného
abstinenčného stavu dokáže venovať majetok neúmernej hodnoty (čo bolo potvrdené tým, že minul
dedičstvo po svojej sestre v hodnote 2.700,- eur, a to na alkohol), preto takýto jeho stav odôvodnil

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

13. Z dôkazného spisu sp. zn. 16P/136/2013 súd zistil, že v správe o činnosti opatrovníka zo dňa 12.
9. 2014, ktorú podával Q. I., je uvedené, že tento býval na adrese F. XX D. Y. a N. Y. na adrese W.
XX D. Y.. Opatrovník uvádzal, že o opatrovanca je riadne postarané, majetkové pomery sú nezmenené,

finančné prostriedky - dôchodok za opatrovanca preberá opatrovník. Tieto prostriedky finančné využíva
na stravovanie, zaplatenie inkasa, bytu, ošatenia, hygienických potrieb a liekov.14. Z dôkazného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11D/50/2015- 3Dnot 106/2015 súd zistil, že N. Y.
zomrel dňa X. X. XXXX. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej na Notárskom úrade JUDr.
Ľ. Barabáša súd zistil, že táto bola spísaná so žalobcom Q. I., teda bratrancom poručiteľa, ktorý tam

uviedol, že bol ustanovený za opatrovníka poručiteľovi potom, čo jeho brat I. Y. dňa X. X. XXXX zomrel.
Vtedy sa začal o poručiteľa starať, jednalo sa o každodennú starostlivosť, ktorá spočívala v tom, že
mu poskytoval celodennú stravu, nákupy, pranie, zabezpečenie ošatenia, upratovanie, jednoducho
komplexnú starostlivosť. Spolužitie s nebohým vyzeralo tak, že v dopoludňajších hodinách poručiteľ
prišiel k žalobcovi, dostal stravu, posedel pri ňom, niečo tam robil, v odpoludňajších hodinách išiel domov

do svojho bytu (na ulici W. XX, Y.), kde bol potom navštevovaný. Návštevy boli v súvislosti s potrebami
poručiteľa. Q. I. pri výsluchu v zápisnici dodal, že každý deň bol v styku s nebohým N. Y.. Ďalším šetrením
notár zistil, že predmetom dedenia po poručiteľovi je 2-izbový byt na ul. W. XXXX/XX D. Y., zapísaný
na LV č. XXXX v kat. území Y., ktorého poručiteľ bol výlučným vlastníkom, pohľadávka Poštovej banky
z titulu nesplateného úveru vo výške 149,09 eur s prísl. a pohľadávka Q.Š. I. z titulu starostlivosti o
poručiteľa za posledných 6 týždňov vo výške 200,- eur a pohrebné trovy vo výške 1.046,- eur, ktoré

však boli hradené z finančných prostriedkov poručiteľa a pohľadávka Sociálnej poisťovne za vyplatený
dôchodok vo výške 313,20 eur.

15. Notár po zistení, že poručiteľ nezanechal zákonných dedičov, predvolal na pojednávanie dňa 21.
7. 2015 zástupcu Slovenskej republiky - Okresného úradu v Košiciach. Na pojednávaní bol prítomný

aj Q. I.. Tento do zápisnice pred notárom opakovane uviedol, že poručiteľ nebol schopný samostatnej
existencie a bol odkázaný denno-denne na pomoc iného. On, ako jeho opatrovník, mu poskytoval
každodennú starostlivosť, ktorá spočívala v tom, že mu poskytoval celodennú stravu tak, že chodil sa
najesť k nemu do firmy na raňajky a na obed a večeru mu kúpila sestra žalobcu, ktorá mu kupovala
aj potrebné veci - ošatenie a podobne. Nebohý si opral veci, niekedy ich doniesol k nemu do firmy a

on mu ich dal do čistiarne. K lekárovi chodil sám, bol mobilný. Žalobca k nemu celý týždeň chodil a
popozeral, či má všetko. Komunikovali prevažne však v jeho firme. Tam mu povedal, čo potrebuje a on
mu to zabezpečil.

16. Na otázku povereného zástupcu Okresného úradu v Košiciach, či býval v spoločnej domácnosti s

poručiteľom, Q. I. na pojednávaní u notára JUDr. Ľ. Barabáša ako súdneho komisára dňa 21. 7. 2015
vypovedal:„Sporučiteľomsmenebývalivspoločnejdomácnosti.Poručiteľbolobmedzenýkspôsobilosti
na právne úkony, ja som mu bol súdom ustanovený za opatrovníka. Ja som zaňho bral dôchodok, on
bol pri mne pri tom na pošte. Z prevzatého dôchodku som mu zabezpečoval jeho potreby.“ Nakoľko
Okresný úrad neuznal uplatnené právo Q. I. dediť po nebohom N. Y., neuznal ho teda ako dediča v

zmysle ustanovení § 474 Občianskeho zákonníka, súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
6. 5. 2016 odkázal Q. I. na podanie občiansko-právnej žaloby o určenie, že je dedičom zo zákona z
titulu spolužijúcej osoby. Q. I. proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol,
že poručiteľ býval v jeho spoločnej domácnosti. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2CoD/7/2015 bolo predmetné uznesenie potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 5. 2016.

17. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

18.Akovyplývazvyššieuvedenéhoprávoplatnéhouznesenia,žalobcovinezostaloničiné,akodomáhať
sa svojho práva, teda určenia, či je zákonným dedičom po poručiteľovi N. Y. predmetnou určovacou
žalobou. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé a súd má zato, že u žalobcu je preukázaný naliehavý právny
záujem na podaní predmetnej určovacej žaloby, nakoľko neexistuje iný zákonný spôsob, ako sa domôcť
určenia, že je dedičom po nebohom N. Y..

19.Žalobcavosvojejvýpovedinapojednávanídňa20.7.2016 (čl.27spisu)uviedol,žebývavrodinnom
dome na ulici F.Á. XXX/XX D. Y. spolu so svojou manželkou, dcérou a 33-ročným synom z prvého
manželstva M. I., ktorý je rozvedený, takže spoločnú domácnosť tvoria oni štyria. Jeho bratranec N. Y. s
ním dobre vychádzal od mladých rokov. Vyrastal ešte s dvoma súrodencami. Keď zomreli jeho rodičia,

aj ich sestra, žil v spoločnej domácnosti s bratom I. v rodičovskom dome. Tento však nemohli finančne
zvládnuť, preto si kúpili 2-izbový byt v Y., T. O.. W. XXXX/XX. Oni dvaja tvorili spoločnú domácnosť.
Jeho brat I. sa však obesil a N. Y. ešte za života mal s bratom problémy, o čom sa chodil k ním sťažovať.
Mali aj finančné problémy, lebo brat I. bol alkoholik. Žalobca k tomu dodal, že obaja vypili, takže maliproblémyspeniazmiaN.Y.začalchodiťkním.Potombolustanovenýmuvauguste2013zaopatrovníka
a odvtedy zobral N. Y. do jeho domu. Zobral mu nejakú skrinku, osobné veci z jeho bytu a už to bral tak,
že bude bývať uňho. A odvtedy N. Y. v jeho dome prespával. Naďalej vykonával povinnosti opatrovníka

a čo sa týka platenia inkasa jeho bytu na ul. W. XX, platby realizoval trvalým príkazom prostredníctvom
jeho ekonómky mesačne vo výške 150,- eur. Zvyšné peniaze z dôchodku, ktorý mal vo výške 320,-
eur, použil aj s manželkou na stravu, ktorú mu varila jeho manželka. Ona mu aj oprala, dala veci do
čistiarne, lebo nebohý sa pomočoval. Pôvodne pracoval v SEZ-e, posledné roky nepracoval nikde,
poberal dôchodok. Žalobca ďalej uviedol, že má vedomosť, že sa liečil u obvodnej lekárky I.. H.. Ktorého

psychiatra navštevoval, to presne nevedel uviesť. K lekárovi s ním nechodil, lebo je pracovne veľmi
vyťažený, avšak úlohu opatrovníka si splnil až navyše.

20. V ďalšej výpovedi uviedol, že výpoveď, ktorá bola zaznamenaná v zápisnici u notára, kde uviedol, že
nežil s poručiteľom v spoločnej domácnosti, on teraz mení, lebo vtedy nebol na tieto otázky pripravený.
Vypovedal, že poručiteľ spal s ním v manželskej posteli a jeho manželka spí v obývačke, nakoľko on

má zdravotné problémy - nespavosť. Dodal, že v dome majú na prízemí firmu - mäsiareň a hore majú
obytnú časť - 4-izbový byt.

21. Svedkyňa V. I., manželka žalobcu, potvrdila, že on bol ustanovený nebohému N. po smrti jeho brata
I. za opatrovníka v roku 2013. Nakoľko N. Y. nebol schopný sa sám o seba postarať, býval v jednej

detskej izbe v ich dome. Doslova uviedla: „Ja s manželom spím v spálni a nebohý N. spal v jednej z
detských izieb“. V dome s nimi býva aj dcéra S. I. a syn z prvého manželstva, ktorý má toho času byt
na I. ulici. Prechodne však býva aj u nich v dome. Na otázku súdu vypovedala, že nebohý N. Y. spal aj
u seba v byte na ul. W. XX, ale málokedy, možno 2-krát do mesiaca. Na otázku súdu, či nebohý N. Y.
spal niekedy v spálni v ich dome, svedkyňa vypovedala, že nikdy.

22. Svedkyňa I. Š., M.. I., vypovedala, že je zamestnaná v jeho firme, ktorá je situovaná v jeho dome,
takže vie, že nebohý N. Y. chodil do firmy sa najesť, tam sa mu objednávala strava, takže ona vie, že
N. Y. bol hore v byte na 1. poschodí, mal tam posteľ, skrinku a veci. Nevedela však povedať konkrétne,
v ktorej izbe.

23. Svedkyňa I. H. vypovedala, že je vedúcou pohostinstva s názvom „NOVA“ v Krompachoch, kde
chodieval nebohý N. Y. si posedieť 2-3-krát do týždňa. Po smrti brata I. pred ňou plakal a sťažoval sa jej,
že má obavy, čo teraz s ním bude, lebo ani dôchodok mu nedajú. Hovoril, že sa ho ujal Q., že mu perú,
dávajú stravu a že u nich býva a že je s tým veľmi spokojný. Od neho sa dozvedela, že sú s Q. I. bratranci.

XX. Žalovaný, v konaní zastúpený Mgr. Lenkou Mackovou navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú s tvrdením, že žalobca v konaní nepreukázal, že spĺňa zákonné podmienky na dedenie
zo zákona v zmysle ustanovenia § 474 Občianskeho zákonníka. V konaní ďalšie dôkazy nenavrhoval
a nepožadoval náhradu trov konania.

XX. Súd na zistenie a preukázanie, v akom zdravotnom stave bol poručiteľ a či bol schopný
samostatnej existencie, vyžiadal zdravotnú dokumentácie a lekársku správu od ošetrujúcej lekárky I..
H. H.. Táto v lekárskej správe uviedla, že nebohý N. Y. sa liečil na vysoký tlak, avšak nepravidelne,
navštevoval psychiatrickú ambulanciu I.. W., opakovane bol hospitalizovaný na chirurgickom oddelení v

Krompachoch potom, čo spadol, alebo ho zbil vlastný brat v opilom stave, inokedy spadol v pohostinstve,
kde ho zbili a podobne. Nebohý chodil do ambulancie vždy sám, bez sprievodcu. Sťažoval sa na brata,
že mu berie dôchodok. Už aj v predošlých záznamoch u lekára I.. Q. z roku 2010 bolo uvádzané, že
nekontrolovane pije alkohol. V ich ambulancii však lekárka nepozorovala, žeby bol opitý. Mal problémy
so sluchom.

26. Nebohý N. Y. navštevoval aj psychiatrickú ambulanciu I.. W. W., ktorý v písomnej správe na dotaz
súdu uviedol, že nebohý N. Y. bol psychiatricky liečený od 10. 10. 2007 do 3. 10. 2011. Má vedomosť,
že 10. 8. 2011 bol čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony pre chronický alkoholizmus. Do
jeho ambulancie chodieval obvykle sám, iba prvýkrát bol v doprovode sestry. Trpel na alkoholizmus a

jeho komplikácie - úrazy, pády, poškodenia pečene atď.

27. Po vyššie vykonanom dokazovaní a po zistení, že účastníci ďalšie návrhy na dôkazy nenavrhovali
súd uznesením vyhlásil dokazovanie za ukončené.28. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

29. Pojmovými znakmi vymedzujúcimi domácnosť sú:

a) spolužitie,
b) aspoň dvoch alebo viacerých fyzických osôb,

c) ktoré spoločne uhrádzajú náklady do tejto domácnosti súvisiace so svojimi potrebami,
d) charakter spolužitia je trvalý.
Niejepritomvýznamné,čiideoosobyblízke,aleboosobycudzie.Trvaléspolužitievdomácnostiobvykle
nepreruší prechodné ubytovanie fyzickej osoby mimo svojej domácnosti. Naproti tomu o spoločnú
domácnosť nepôjde v prípadoch sporadických návštev v určitej domácnosti.

Každá fyzická osoba môže byť príslušníkom len jednej domácnosti. Nie je pritom vylúčené, aby počas
trvania manželstva, po zrušení spoločnej domácnosti manželov, každý, alebo niektorý z nich vytvoril
novú spoločnú domácnosť, napr. s druhom.

30. Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine

manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa.

31. Prevedeným dokazovaním súd zistil a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že nárok žalobcu

nie je dôvodný. Z dokazovania jasne vyplynulo, že žalobca bol súdom ustanoveným opatrovníkom pre
opatrovanca - toho času už nebohého N. Y., ktorý mal vedený trvalý pobyt na adrese W. XX D. Y. v 2-
izbovom byte, ktorého bol po smrti brata výlučným vlastníkom. Ako vyplynulo z dôkazného spisu sp. zn.
16P/136/2013 a z výpovede žalobcu a jeho manželky a svedkýň, žalobca si náležite plnil povinnosti,
ktoré mu vyplývali z funkcie opatrovníka. Súd sa tu stotožňuje s tvrdením žalobcu, že tieto povinnosti si

plnil až nad rámec, čo vyplývalo vlastne zo zdravotného stavu a ochorenia žalobcu. Tento bol ťažkým
alkoholikom, avšak z lekárskych správ ošetrujúcich lekárov bolo zistené a súd vzal za preukázané, že
žalobca bol schopný aj samostatného konania, nakoľko dokázal chodiť sám na ošetrenia k lekárovi bez
doprovodu. Sám vedel prísť do pohostinstva, komunikoval tam s ľuďmi, dokonca jeho slovné prejavy
boli logické a súvislé a stotožňovali sa so súdom v tomto konaní zistenými skutočnosťami. Súd teda

zistil, že v danom prípade nešlo o osobu, ktorá by bola imobilná, bola by teda odkázaná na 24-hodinovú
starostlivosť na inú osobu, pripútaná na lôžko a podobne.

XX. N. Y. bol osobou, ktorá mala svoj trvalý pobyt v 2-izbovom byte na ul. W. XXXX/XX D. Y..
Prostredníctvom opatrovníka (žalobcu) platil pravidelné inkaso za tento byt. Do domácnosti v jeho byte

mu či už manželka, alebo iní členovia rodiny žalobcu (z dokazovania nevyplynulo ktorí) chodili upratovať.
Z dokazovania vyplynulo, že N. Y. však v byte sa nestravoval a prespával tam iba sporadicky.

33. Súd zameral dokazovanie na konkrétne tvrdenie žalobcu, že N. Y. odišiel v roku 2013 z 2-izbového
bytu a natrvalo sa presťahoval do jeho rodinného domu.

34. Z dokazovania z výpovedí žalobcu a svedkov však táto skutočnosť nevyplynula. Práve naopak
výpoveď žalobcu je v priamom rozpore s výpoveďou jeho manželky, ktorá uviedla, že nebohý N. Y. býval
u nich v jednej z detských izieb, nikdy neprespával v spálni a žalobca zase vypovedal, že nebohý s ním
spával v spálni v manželskej posteli a manželka mala spať v obývačke. Súd takéto výpovede hodnotí

ako za tendenčné a účelové s cieľom presvedčiť súd, že N. Y. tým, že spal v dome žalobcu, bol osobou
žijúcou v spoločnej domácnosti so žalobcom, resp. že bol súčasťou spoločnej domácnosti žalobcu, jeho
manželky a jeho dvoch detí.

35. Pri hodnotení, či nebohý N. Y. bol osobou žijúcou v spoločnej domácnosti sa súd predovšetkým

zaoberal otázkou, čo tvorilo spoločnú domácnosť žalobcu a poručiteľa s poukazom na ustanovenie § 115
Občianskeho zákonníka. Predmetné zákonné ustanovenie presne vymenúva, že spoločná domácnosť
je tvorená fyzickými osobami, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
Z dokazovania však nevyplynula ani jedna z týchto základných podmienok. Sám žalobca potvrdil, ženebohý N. Y. mal naďalej vedený trvalý pobyt na adrese W. XX D. Y., pravidelne uhrádzal inkasné
platby za tento byt a sporadicky chodil doňho prespávať, z čoho vyplýva, že žalovaný nezrušil svoju
domácnosť v predmetnom byte. Z dokazovania jasne vyplynulo, že žalobca a poručiteľ neuhrádzali

spoločne náklady na vedenie domácnosti na adrese F. XXX/XX D. Y.. Zjednodušene povedané, nebohý
N. Y. ekonomicky neparticipoval na tvorení domácnosti, ktorá bola vedená manželmi I. v ich rodinnom
dome. Skutočnosť, že žalobca využíval finančné prostriedky z dôchodku nebohého N. Y. na jeho výživu,
mu vyplývala z povinností, ktoré mu boli určené ako jeho opatrovníkovi.

36. Z dokazovania vyplynulo, že nebohý N. Y. nezrušil svoju domácnosť na adrese v 2-izbovom byte,
zdržiaval sa teda aj vo svojom byte a prevažne v dome žalobcu. Aká bola intenzita jeho pobytu v byte a
v dome, toto v danom konaní nebolo preukázané a súd neuveril tvrdeniu žalobcu a z dokazovania to ani
v žiadnom prípade nevyplynulo, žeby poručiteľ trvalo každú noc býval u nich. Súd má teda zato, že v
danom prípade nešlo o spoločnú domácnosť. Túto netvoria návštevy tejto domácnosti. Aj keď nebohý N.
Y. prespával v dome žalobcu, neuhrádzal náklady na domácnosť, ktoré súviseli s jeho potrebami, napr.

nehradil nájom v dome žalobcu, inkasné platby a podobne. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia, žeby žalovaný sa od roku 2013, resp. odkedy sa stal jeho opatrovníkom, natrvalo mal
presťahovať do jeho domu, kde by tvoril spoločnú domácnosť s príslušníkmi jeho rodiny. V doteraz
platnej ustálenej judikatúre (R 34/1982, R 12/1968), ako aj vo výkladovom znení k § 115 Občianskeho
zákonníka sa dôrazne konštatuje, že každá fyzická osoba môže byť príslušníkom len jednej domácnosti.

37. V závere teda súd daný skutkový stav hodnotí tak a z dokazovania to aj zrozumiteľne vyplynulo,
že nebohý N. Y. mal svoju domácnosť vo svojom 2-izbovom byte a prechodne a sporadicky aj keď
nepreukázateľne koľkokrát prespával aj v rodinnom dome žalobcu.

38. Na základe vyššie uvedeného súd po zistení, že žalobca nie je zákonným dedičom v zmysle
ustanovení § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nie je osobou, ktorá by žila s poručiteľom
najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a z toho dôvodu by sa starala o
spoločnú domácnosť, alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa, súd žalobu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú.

39. V závere súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že samotný výrok žaloby je chybný, resp.
neúplný, nakoľko ak by v tomto konaní bolo preukázané, že žalobca je zákonným dedičom po nebohom
N. Y., nededil by len 2-izbový byt, teda len aktíva, ale aj pasíva, ktoré patria do dedičstva po nebohom
N. Y. tak, ako vyplýva z predmetného dedičského spisu.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262
ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný, ktorý mal
v konaní úspech, náhradu trov konania nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.