Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Denisa Mesárošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116212520
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116212520.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci žabobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: N. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. č. d. XX, o zaplatenie sumy vo výške 370,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 17,98 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne
zo sumy 17,98 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 103,45 eur spolu s úrokom z omeškania

- vo výške 8,5% zo sumy 73,98 EUR od 26.05.2013 do zaplatenia
- vo výške 8,5% zo sumy 29,47 EUR od 26.06.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet žalobcu.

III. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 370,38 eur, pričom vo svojom návrhu uviedol, že zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825
13 Bratislava, IČO: 0035763469 (ďalej len „postupca") na žalovaného pohľadávku voči žalovanej.
Právny nástupca žalobcu ďalej vo svojom návrhu uviedol, že postupca uzatvoril dňa 15.04.2011 so
žalovaným Zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe Zmluvy
postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok

stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.
Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými
cenovými podmienkami postupcu. Žalovaná ku dňu podania žalobného návrhu neuhradila žiadnu
finančnú čiastku, pričom pohľadávka ku dňu postúpenia činila sumu vo výške 370,38 eur, ktorá ku dňu
pdania nebola zo strany žalovaného uhradená.

2./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

3. / Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky aby súd konal v neprítomnosti
žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnila, k žalobnému návrhu sa nevyjadril.

4./ Právny zástupca žalobcu vzal návrh včasti zaplatenia sumy vo výške 17,98 Eur spolu s úrokom z
omeškania 8,75% ročne zo sumy 17,98 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia späť.

5./Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
spätvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej .
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu pred začatím pojednávania postupoval v zmysle
vyššie cit. zák. ustanovenia a konanie vo veci zastavil.

6./ Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrí na pojednávaní uviedol, že po čiastočnom späťvzatí
navrhujú, aby súd rozhodol tak, že, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 352,40 eur spolu s

úrokom z omeškania a to na základe tých skutočností, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so
žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej súčasťou je aj dodatok. Na základe tejto
zmluvy právny predchodca žalobcu žalovanému poskytoval telekomunikačné služby, žalovaný si svoju
povinnosť za tieto služby zaplatiť nesplnil. Žalovaná suma tak pozostáva z dvoch faktúr za poskytnuté
služby a z faktúry, ktorej predmetom je zmluvná pokuta, ktorá bola dohodnutá v dodatku, ktorý je

súčasťou zmluvy. Ďalej uviedol, že žalovaný nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany a iba uviedol,
že pohľadávku chce platiť v splátkach, čím prakticky uznal túto pohľadávku voči žalobcovi. Žalobe
žiadajú v plnom rozsahu vyhovieť.

7./ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o poskytovaní verejných

telekomunikačných služieb zo dňa 05.01.2012, so všeobecnými podmienky poskytovania verejnej
telefónnej služby, s faktúrou za obdobie od 08.03.2013 do 07.04.2013 vo výške 79,60 eur , s faktúrou
za obdobie od 08.04.2013 do 07.05.2013 vo výške 73,98 eur, s faktúrou za obdobie od 08.02.2014 do
07.03.2014 vo výške 248,85 eur, s faktúrou za obdobie od 08.05.2013 do 07.06.2013 vo výške 29,47
eur, a so zmluvou o postúpení pohľadávok a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam:

8./ Medzi účastníkmi konania bola dňa 15.04.2011 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb
spolu s dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. R. , pričom predmetom zmluvy bolo
poskytovanie služieb typu PODĽA SEBA 1 NAJ s dobou viazanosti 24 mesiacov .
V tabuľke č. 1 dodatku je výška zmluvnej pokuty uvedená v sume 248,95€. Zároveň bol žalovanému

poskytnuté dátové zariadenie typu Nokia C 2 01, za maximálnu kúpnu cenu 1,- euro.
Právny predchodca vyfaktúroval žalovanému faktúru za obdobie od 08.04.2013 do 07.05.2013,
vyhotovenou dňa 08.08.2013 a splatnou dňa 25.05.2013 sumu vo výške 73,98 eur, pričom faktúra bola
vystavená žalovanému z dôvodu nedoplatku na poplatkoch a službách.
Faktúrou za obdobie od 08.05.2013 do 07.06.2013, vyhotovenou dňa 08.06.2013 a splatnou dňa

25.06.2013 vyfaktúroval sumu vo výške 29,47 eur, pričom faktúra bola vystavená žalovanému z dôvodu
nedoplatku na poplatkoch a službách.
Faktúrou za obdobie od 15.09.2011 do 14.10.2011, splatnou dňa 03.11.2011 vyfaktúroval sumu vo výške
11,90 eur, pričom faktúra bola vystavená žalovanému z dôvodu nedoplatku na poplatkoch a službách.
Faktúrou za obdobie od 08.02.2014 do 07.03.2014, vyhotovenou dňa 08.03.2014 a splatnou dňa

25.03.2014 vyfaktúroval sumu vo výške 248,95 eur, pričom faktúra bola vystavená žalovanému z dôvodu
úhrady zmluvnej pokuty .
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok bolo zistené, že postupca Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava,
Bajkalská 28 postúpil dňa 20.11.2014 na postupcu EOS KS1 Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO : 35 724 803, predmetnú pohľadávku voči žalovanému.

9./ Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení, sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.10./ Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri vyúčtovaní
predpísaných služieb.

11./ Podľa § 43 ods. 1 písmeno a), Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách , podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12./ Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13./ Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení

podľa doterajších predpisov, sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

14./ Podľa § 52 Obč. zákonníka, /účinného v čase uzavretia zmlúv/ spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15./ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

16./ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

17./ Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18./ Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19./ Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

20./ Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
21./ Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22./ Zmluvná pokuta je ako zaisťovací prostriedok upravená v § 544 a § 545 OZ. Zmluvná pokuta
je peňažitou čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú
povinnosť, i keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 OZ). Zmluvnou pokutou
je možné zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, pre platnosť dojednania o

zmluvnej pokute predpisuje zákon obligatórne písomnú formu, nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie
výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude ustanovená (§ 544 ods. 2 OZ). Primeranosť výšky
zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti. Má akcesorickúpovahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má
slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady mzdy.
Veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vtedy, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť zabezpečenú

zmluvnou pokutou. Pôjde o prípad nesplnenia povinnosti, ako aj o prípad, keď dlžník spôsobí, že jej
splnenie sa stane nemožným. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený
porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.
Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti a to z dvoch aspektov, t. j. hodnoty
zabezpečovanej povinnosti a významu zabezpečovanej povinnosti. Pri posúdení primeranosti zmluvnej

pokuty vždy ide o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad.

23./ Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia žalobcu uvedeného v návrhu ako aj
výpovede, z predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu vyššie uvedenej zmluvy, súčasťami ktorej boli aj všeobecné
podmienky.

Na základe uvedenej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému
telekomunikačné služby. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal žalobcovi riadne platiť úhradu za
poskytnuté služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu fakturoval mesačne.
Z predložených listinných dôkazov však nevyplynulo, z akých dôvodov a pre aké porušenie povinností
vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si v konaní uplatňuje

v celkovej výške 248,95 eur .
Žalobca v návrhu tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný
porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení. Žiadnym spôsobom však nekonkretizoval a
ani nepreukázal svoje tvrdenie. Neuviedol, dokedy žalovaný uhrádzal mesačné poplatky za poskytnuté
služby, kedy došlo k porušeniu povinnosti, t. j. k neuhradeniu faktúry za poskytnuté služby, v akej výške,

vyhotovená faktúra týkajúca sa zmluvnej pokuty nie je takým dôkazom.
Taktiež všeobecné zmluvné podmienky nie sú dôkazom, že nárok na zmluvnú pokutu reálne vznikol,
teda že skutočne došlo k porušeniu povinností zo strany žalovaného .
Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a ani to, že mu vznikol nárok na
zmluvnú pokutu pri porušení zmluvných povinností a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku a návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty žalobcu zamietol.
Okrem toho považoval súd dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, pre neurčitosť určenia podmienok
vzniku nároku na zmluvnú pokutu ako je uvedené v dodatku a aj vo všeobecných podmienok.

24./ Súd poukazuje na to, že ust. § 53 a Obč. zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „ Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o
povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.

25./ V ďalšej časti si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné
služby, ktoré teda právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému v zmysle faktúr, pričom žalobca

tento nárok v plnom rozsahu preukázal, že žalovanému boli poskytnuté telekomunikačné služby, boli mu
riadne vyfaktúrované, pričom žalovaný faktúry, ktoré mu boli doručené riadne a včas neuhradil, rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku vo výške
103,45 eur, tak ako je uvedené v rozsudku .

26./ Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.

27./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

28./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

29./ Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiťpoplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30./ Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúry vystavenej
právnym predchodcom žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného
dlhu voči právnemu predchodcovi žalobcu a preto je povinný za čas omeškania platiť v zmysle ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995.

Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúcej po splatnosti faktúr, nakoľko k tomuto dňu
už žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho dlhu.
31./ V danom prípade súd dospel k záveru, že u žalobcu je dôvodný nárok iba na zaplatenie sumy titulom
nedoplatku na poskytnutých službách žalovanému spolu vo výške 103,45 € a vo zvyšku teda titulom
zmluvnej pokuty súd návrh zamietol.

32./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný si náhradu trov konania nežiadal, žalobca na náhradu trov konania
nemá právo.

33./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.