Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208395
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5712208395.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci žalobcu: CARION
SLOVAKIA, a.s., Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 629 091, právne zastúpený
JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom so sídlom F. Z., H. X. XX, adresa na doručovanie C. C., D.,
proti žalovanému: Ing. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - S., U. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr.

Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom v Z., D. č. XX, o zaplatenie 9.381,74 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 11C/11/2013-159 zo dňa 23.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 1.048,54 eur do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 9.533,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 05.06.2012 do zaplatenia ako
aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobca odôvodnil žalobu tak, že medzi ním a žalovaným
bola uzatvorená zmluva č. 112046, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola žiadosť o udelenie členstva zo

dňa 01.03.1999 a Stanovy Klubov skupinového nákupu nehnuteľností. Medzi stranami bolo dohodnuté,
že žalovaný (žiadateľ) využije členstvo v nákupnom systéme na nákup, pričom sa zaviazal uhradiť
v prospech žalobcu, spoločnosti CARION 180 mesačných splátok, ktoré boli vypočítané podľa čl. II.
bod 11 Stanov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť skupinového nákupu nehnuteľností. Po nadobudnutí
oprávnenia žalovaným v zmysle čl. III v spojení s čl. IV bod 3 a 4 Stanov bola dňa 19.05.1999 medzi
predávajúcim A. S., bytom Z., O. XX/X a kupujúcim CARION SLOVAKIA a.s. uzavretá kúpna zmluva

v prospech tretej osoby, ktorou bol žalovaný, čím podľa žalobcu v súlade so Zmluvou, Stanovami
a žiadosťou vznikol záväzok žalovaného voči žalobcovi. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu bolo
zároveň kúpnou zmluvou zriadené aj záložné právo k nehnuteľnosti a toto bolo zabezpečené Zmluvou o
zriadení záložného práva. Na základe žiadosti žalovaného žalobca zrušil záložné právo a zabezpečenie
svojej pohľadávky a ponechal len záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva zo
dňa 19.05.1999. Ku dňu podania žaloby tak ako uviedol žalobca t.j. k 08.06.2012 bolo žalovanému

predpísaných 159 mesačných splátok v celkovej výške 34.511,18 Eur, pričom žalovaný podľa žalobcu
uhradil len sumu 30.216,94 Eur. Na predpísaných mesačných splátkach tak dlhuje sumu 4.294,24 Eur.
V zmysle ustanovenia čl. VII bod 6 Stanov, omeškaním dlžníka so zaplatením troch mesačných splátok
stratil žalovaný výhodu splátok a splatným sa stal celý zostatok jeho dlhu. Do skončenia zmluvného
vzťahu podľa žalobcu treba ešte v zmysle dohodnutých podmienok zaplatiť 21 predpísaných mesačných
splátok t.j. spolu sumu 5.238,80 Eur. Na základe uvedeného žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný

má voči nemu dlh v celkovej výške 9.533,04 Eur t.j. dlh pozostáva zo zameškaných splátok vo výške
4.294,24 Eur a zostávajúcich splátok, ktoré sa stali splatné vo výške 5.238,80 Eur. Následne po výzvesúdu žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu vzal čiastočne späť a upravil návrh tak, že žiadal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9.381,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 05.06.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia, nakoľko do sumy

4.294,24 Eur boli zarátané aj trovy právneho zastúpenia vo výške 151,30 Eur. Z toho dôvodu v tejto
časti zobral žalobca návrh späť a znížil sumu uvedených splátok na sumu 4.142,94 Eur a poukázal na to,
že v zmysle dohodnutých podmienok je žalovaný povinný uhradiť predpísaných 21 mesačných splátok
t.j. spolu sumu 5.238,80 Eur. V zmysle uvedeného tak žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom t.j. s úrokom z omeškania, trovami konania a trovami

právneho zastúpenia.

2. Na základe predložených listinných dôkazov Okresný súd Martin dňa 11.02.2013 vydal platobný
rozkaz. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Poukázal na konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Martin sp. zn. 9C/65/2012 a navrhol konanie
sp. zn. 11C/11/2013 prerušiť s tým, že žalovaný celý dlh voči žalobcovi uhradil. Oboznámením sa

so spisom sp. zn. 9C/65/2012 Okresného súdu Martin súd zistil, že sa vedie konanie o splnenie
povinnosti vydať písomné potvrdenie, v ktorom žalovaný vystupuje ako žalobca spolu so svojou
manželkou voči spoločnosti CARION SLOVAKIA a.s.. Súd žalobcu opätovne vyzýval, aby špecifikoval
uplatnenú pohľadávku, a to presným rozpisom, z ktorého by bolo zrejmé, koľko mal odporca zaplatiť
t.j. prehľad jednotlivých predpísaných splátok a koľko z ktorej splátky zaplatil (výška spoplatnených

splátok jednotlivo). Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 14.01.2016 a
23.02.2016. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným bola uzavretá dňa 01.03.1999 Zmluva č. 112046, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je
Žiadosť o udelenie členstva zo dňa 01.03.1999 a Stanovy Klubov skupinového nákupu nehnuteľností.
Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný dňa 23.02.1999 predložil žalobcovi Žiadosť o udelenie členstva

v realitnom systéme spoločnosti CARION, z ktorého vyplynulo, že žiadal o nákup nehnuteľností vo
výmere 80 m2 v lokalite Martin, kde cena za 1 m2 mala byť 7.500,- Sk a brutto predajná cena ku
dňu žiadosti o udelenie členstva 600.000,- Sk. Členský poplatok predstavoval sumu 4.800,- Sk spolu
s DPH, pričom prvá mesačná splátka bola očakávaná vo výške 4.514,- Sk. Žalobca potvrdil prijatie
žiadosti dňa 01.03.1999. Následne dňa 01.03.1999 žalobca uzavrel s žalovaným zmluvu, na základe

ktorej mal žalovaný poradové číslo Klubu 6, kde počet aktívnych členov klubu bol 180 a záväzná
doba trvania splátok mala byť 180. V zmysle tejto uvedenej zmluvy zmluvné strany prehlásili, že
účelom zmluvy je založenie členského pomeru v Klube skupinového nákupu nehnuteľností založenom
a zriadenom CARION a.s. a zakúpenie nehnuteľností popísanej v Žiadosti o udelenie členstva za
podmienok a spôsobom uvedených v Stanovách Klubov skupinového nákupu nehnuteľností, pričom

Stanovy a Žiadosť tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobca t.j. spoločnosť CARION a.s. sa zaviazala
na splnenie svojich povinností a záväzkov uvedených v Stanovách. Žalovaný ako člen Klubu vyhlásil,
že Stanovy pozná, záväzky v nich obsiahnuté - vzťahujúce sa na členov Klubu voči sebe uznáva
za záväzné v plnom rozsahu. V zmysle takto podpísaných Stanov, základom mesačnej splátky bola
aktuálna cena nehnuteľnosti popísaná v žiadosti, ktorú CARION stanovil v mesiaci nasledujúcom po

uskutočnení stretnutia na základe hľadísk uvedených v čl. II bod 11 písm. a) Stanov. Zo zmluvy teda
malo vyplynúť, že počet členov Klubu bol 18. Na základe losovania (losovanie bol spôsob nadobudnutia
oprávnenia v zmysle čl. I bod 5 Stanov) a v zmysle čl. III bod 4 Stanov pre žalovaného dňa 16.04.1999
bolo získané oprávnenie, pričom oprávneným členom bol v zmysle čl. I bod 8 Stanov ten člen Klubu,
ktorý získal oprávnenie na konečný výber žiadanej nehnuteľnosti a nadobudnutie vlastníckych práv

k nej. Žalovaný získal oprávnenie na nehnuteľnosť v celkovej hodnote 618.000,- Sk, členom sa stal
01.03.1999, oprávnenie nadobudol dňa 16.04.1999, teda po uplynutí štvormesačného kalendárneho
obdobia, kedy v súlade s čl. II bod 11 písm. a ) došlo u účastníka zmluvy k dohodnutej zmene hodnoty
oprávnenia na stretnutí konanom v zmysle Stanov. Dňa 19.05.1999 žalobca ako kupujúci uzavrel kúpno-
predajnú zmluvu so zriadením záložného práva s A. S. s tým, že v zmysle ustanovenia § 50 Občianskeho

zákonníka kúpila spoločnosť nehnuteľnosť v prospech tretích osôb a to žalovaného.

3. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 34, 35, 37 a 43 Občianskeho zákonníka. V
odôvodnení poukazuje na jednotlivé nedostatky, na základe ktorých dospel k záveru o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, a to Zmluvy č. 112046 zo dňa 01.03.1999 uzavretej na základe žiadosti

odporcu o udelenie členstva č. 110969 zo dňa 01.03.1999 ako aj Zmluvy o zriadení záložného
práva V 1892/99 zo dňa 19.05.1999, najmä s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, inak je
neplatný. Prejav vôle žalovaného obsiahnutý v texte zmluvy koncipovanej formulárovo žalobcom, súdvyhodnotil ako natoľko neurčitý a nezrozumiteľný, že samotné podpísanie zmluvy obidvoma účastníkmi
nemohlo spôsobiť právne následky v rovine platného právneho úkonu zakladajúceho vzájomné práva
a povinnosti účastníkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie to, ako bola určená cena, mesačná splátka

a manipulačný poplatok spôsobili situáciu, že žalovaný podľa týchto podmienok nemohol vopred vedieť
výšku mesačnej platby, nebolo zrejmé, z akých podmienok, z akých podkladov navrhovateľ poskytoval a
vypočítaval poskytnutie zľavy, manipulačný poplatok. Žalovaný nevedel akým spôsobom žalobca dospel
k jednotlivej hodnote nehnuteľnosti, pričom manipulačné poplatky, ktoré si uplatňoval žalobca dokresľujú
neprehľadnosť nákupného systému a táto neprehľadnosť, nejasnosť vopred stanovených podmienok

fungovania bola nepochybne daná obsahovo už pri podpise predmetných zmlúv medzi účastníkmi.
Pokiaľ ide o cenové podmienky a platobné povinnosti členov a neoddeliteľnou súčasťou ktorých sú
Stanovy, jednotlivé články obsahujú viacero pojmov, ktoré nie sú definované tak, aby bolo možné
jasne a určite zistiť celkové platobné povinnosti člena nákupného systému a umožňovali žalobcovi v
podstate dodatočne jednostranne meniť výšku pohľadávky voči žalovanému. Stanovy sú zavádzajúce
resp. nevysvetľujú stav zmeny podmienok zmluvy a nakoľko boli koncipované a napísané len žalobcom

je potrebné pri výklade pojmov, ktoré môžu byť rozdielne interpretované, tieto vykladať v neprospech
strany, ktorá ich do zmluvy vložila, v tomto prípade čl. II Stanov. Žalobca bol podľa názoru súdu
povinný v konaní preukázať, že medzi stranami bol konsenzus so zreteľom na obsah uzatvorených
úkonov, čo sa v tomto prípade nepodarilo. Súd prvej inštancie je naviac toho názoru, že uzavretím
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.05.1999 v čl. II žalobca presne, jasne

a zrozumiteľne vyúčtoval a uviedol, akú sumu je povinný žalovaný uhradiť za uvedenú nehnuteľnosť v
jednotlivých mesačných splátkach t.j. celkovú sumu 877.659,- Sk. Túto sumu žalovaný aj uhradil a z
toho dôvodu vychádzajúc z logického obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že takýmto spôsobom si zmluvu
žalovaný vysvetlil a sumu aj žalobcovi uhradil. V závere súd prvej inštancie vymenúvajúc jednotlivé nie
presne špecifikované pojmy nachádzajúce sa v Stanovách, konštatuje neurčitosť predmetných zmlúv a

ich neplatnosť v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom z tejto neurčitosti bolo
zrejmé, že tu nemohol byť daný konsenzus zmluvných strán o predmete vzájomných práv a povinností
pri uzatváraní zmluvy. Ide teda o neplatnosť absolútnu, ktorú súd vyhodnotil ex offo a preto neprichádza
do úvahy ani argument, že týmito vyššie uvedenými zmluvami sa účastníci po určitú dobu riadili. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal

náhradu trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odôvodnení uvádza, že okresný
súd v rozsudku v podstate sumarizuje obsah súdneho spisu, priebeh vykonávaného dokazovania
a teda skutkový a právny stav veci. Ďalej žalobca v odvolaní poukazuje na to, že jednotlivé časti

odôvodnenia rozsudku, sa zhodujú s odôvodneniami rozsudkov v iných súdnych konaniach, že súd
prebral názory a závery znalca z iného súdneho konania, ktoré prezentuje ako vlastné bez toho, aby
sám vykonal náležité dokazovanie a vzhľadom na to závery súdu neobstoja, nakoľko nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Žalobcovi nie je z odôvodnenia zrejmé, v čom konkrétne, a vo vzťahu ku
ktorému konkrétnemu ustanoveniu zmluvných dojednaní pripúšťa rôznu interpretáciu. Ďalej poukazuje

na to, že súd nijakým spôsobom neprihliadal na predložené listinné dôkazy, čím žalobcovi odňal právo
konať pred súdom. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním, že k zmenám cien nehnuteľností dochádzalo
zo svojvôle žalobcu, nakoľko k nim dochádzalo na základe riadne stanovených pravidiel v Stanovách.
Na záver žalobca poukazuje na to, že v predmetnej veci boli vykonané len dve súdne pojednávania a na
podporu svojich tvrdení vyberá jednotlivé rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na základe

vyššie uvedeného žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok zmenil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 10.05.2016 v ktorom uvádza, že zdanlivo
rozsiahle odvolanie sa dá zhrnúť do niekoľkých výrokov a síce, že súd prvej inštancie citoval rozhodnutie

iných súdov v skutkovo a právne odlišnej veci, opomenul vyjadrenia štatutárnej zástupkyne a že vo
veci boli vykonané len dve pojednávania. Poukazuje na to, že žalobca nevie vysvetliť odlišnosť v
prejednávaných veciach a preto argumentácia v tomto smere neobstojí. Vo vzťahu k námietke žalobcu,
že vo veci boli uskutočnené len dve pojednávania uvádza, že obaja účastníci po poučení podľa § 120
ods. 4 O.s.p. nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a teda súd nemohol inak postupovať.

Ďalej žalovaný konštatuje, že od štatutárnej zástupkyne sa nedozvedeli žiadne kľúčové informácie a
nevysvetlila ani to, prečo je Zmluva č. 112046 zo dňa 01.03.1999 podpísaná len jednou osobou, hoci v
zmysle výpisu z obchodného registra museli konať osoby dve. Žalovaný sa domnieval, že musí zaplatiť
sumu 877.659,- Sk v 177 mesačných splátkach, pričom splátka mohla byť modifikovaná, no nemohlaprevýšiť uvedenú sumu, ktorú uznal ako svoj záväzok vo či žalobcovi. Žalovaný následne zistil, že
sumu už vyplatil a odmietol plniť stále rastúce požiadavky žalobcu, ktorý stanovoval stále nové, vyššie
ceny nehnuteľností. Od ceny nehnuteľnosti sa odvíjal aj spomínaný manipulačný poplatok, ktorý sa

platil mesačne a ktorý podľa rozpisov platieb za rok 2010-2011 tvoril viac ako 20% mesačnej splátky.
Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vystihol spôsob konania žalobcu a správne
mu poskytol právnu ochranu pred takýmto konaním. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu
navrhol rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania podľa ich špecifikácie
v odvolaní.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 Cs.p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 C.s.p. a
bez nariadenia pojednávania toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Ani skutočnosti uvedené
v odvolaní neumožňujú prijať odvolaciemu súdu iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku, pričom ani odvolaciemu súdu neuniklo, že súd prvej inštancie v

odôvodnení použil niektoré časti iných rozsudkov.

8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa zaoberal otázkou platnosti, resp. neplatnosti právneho
úkonu, z ktorého žalobca odvodzoval dlh žalovaného, pričom dospel k záveru o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, a to Zmluvy č. 112046 zo dňa 01.03.1999 uzavretej na základe žiadosti odporcu o

udelenie členstva č. 110969 zo dňa 01.03.1999 ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva V 1892/99 zo
dňa 19.05.1999 s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, inak je neplatný.

9. Na doplnenie odvolací súd považuje za nevyhnutné vysporiadať sa s námietkami žalobcu, ktoré

uviedol v odvolaní. Žalobca poukazuje na to, že súd prvej inštancie nevykonal náležité dokazovanie,
resp. na značnú časť vykonaných a predložených dôkazov neprihliadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť
odvolaním napadnutého rozhodnutia, pričom daným postupom súdu bolo porušené právo žalobcu na
súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Odvolací súd však konštatuje, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a

hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi
názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia
vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).

10. Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie preberá skutkové a právne závery
zo skutkovo a právne odlišnej veci, odvolací súd sa s týmto nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho
súdu možno konštatovať, že skutkové okolnosti vecí, ktoré vymenúva žalobca v odvolaní, sú do takej
miery podobné, že predpokladajú zásadne rovnaké hmotnoprávne posúdenie. K znakom právneho

štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1
ústavy (PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou
uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že
obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.

11. V zásadnej ústavno-právnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu a v rámci
neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy
rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. V každom prípade sa
však pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe vyžaduje cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska

prijatého v obdobnej otázke (II. ÚS 274/2015, II. ÚS 275/2015).

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.13. Vyššie uvedené ustanovenie determinuje zákonné predpoklady na náležitosti vôle a prejavu vôle
tak, aby na jej základe bol vykonaný platný právny úkon. Vôľa smerujúca k vykonaniu platného právneho

úkonu musí byť slobodná a vážna a navonok musí byť prejavená určito a zrozumiteľne. V prípade,
že právny úkon má niektorú z vád vôle alebo jej prejavu, je absolútne neplatný. Platnosť zmluvy sa
posudzuje vždy ku dňu jej uzavretia, dodatočné okolnosti nemajú vplyv na jej platnosť. Absolútna
neplatnosť pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez zreteľa na to, či sa tejto
neplatnosti niekto dovolá. Z toho dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda

nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. V prípade, ak je na
neplatný právny viazaný iný, akcesorický (vedľajší) právny úkon, týka sa absolútna neplatnosť súčasne
aj tohto úkonu. Na vyvolanie účinkov absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné rozhodnutie
súdu. Keďže absolútna neplatnosť vzniká zo zákona, nie správaním účastníka, nemôže byť odvrátená
ani poukazom na dobré mravy a môže sa jej úspešne dovolať každá osoba, ktorá ma na tom právny
záujem. Absolútnej neplatnosti je možné dovolávať sa tiež námietkou vznesenou proti žalobe na plnenie.

Súd prihliada na absolútnu neplatnosť z úradnej povinnosti v prípade, ak skutočnosti, ktoré sú spojené
s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, vyjdú v konaní najavo.

14. Povinnosťou súdu vo všeobecnosti je z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na tvrdenia
účastníkov konania, skúmať splnenie zákonných ustanovení ich prejavu vôle obsiahnutej v prípadnej

spornej zmluve a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka. Takýto
výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už urobených
prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho
úkonu vyjadreného písmom, ktorí urobili účastníci vo vzájomnej dohode bol vyložený v súlade so
stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania. Len v prípade, ak pojmy použité na jazykové

vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani
s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený
záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa
právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľné, inak je neplatný.

15. Pokiaľ je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom
listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že stranám zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú
ich práva a povinnosti, pokiaľ to nie je jasné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívna
kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích
osôb. V danom prípade je na základe vykonaného dokazovania zrejmé, že zmluva vzbudzuje dôvodné

pochybnosti o jej obsahu nie len u tretích osôb (súd), ale najmä u žalovaného ako účastníka zmluvy.
Právny úkon je neurčitý a teda neplatný aj vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke
zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý ostáva jeho vecný obsah.

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré

možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala
(I. ÚS 243/2007). Na základe konania a výpovede žalovaného možno jednoznačne ustáliť, že cenu
nehnuteľnosti, ktorá mala byť uhradená v presne stanovenom počte splátok považoval za konečnú a
v inom prípade, by z obsahom Zmluvy nesúhlasil. Nakoľko cena nehnuteľnosti bola dojednaná len ako
„východisková“, odvolací súd takto dojednanú cenu považuje za neurčitú, najmä vo vzťahu ku konkrétnej

„konečnej“ cene, ktorá mala byť stanovená pravidelnými platbami mesačných splátok.

17. Účelom výkladu prejavu vôle je snaha o zistenie, čo konajúci zamýšľal svojím prejavom vyvolať.
Ak adresát nepozná skutočnú vôľu konajúceho, na základe pravidla dobrej viery sa chráni primárne
dobromyseľnosť adresáta. Predovšetkým pri adresovanom úkone je potrebné brať do úvahy aj to, ako

prejavu vôle konajúceho rozumie samotný adresát a teda žalovaný. Takýto postup aplikoval aj odvolací
súd, pričom mal na zreteli hlavne to, že nemôže prihliadať na jeho subjektívne vnímanie, ale prejav vôle
posúdil podľa toho, ako by tomu rozumel priemerne rozumný jednotlivec v obdobnom postavení a v
súlade s bežnou praxou.

18. Z hľadiska záveru, či sa jedná o absolútnu neplatnosť zmluvy, je relevantná neurčitosť takej
náležitosti, ktorá je podstatná pre uzavretie zmluvy. Základnou povinnosťou, ktorá žalovanému vyplývala
zo zmluvy, bolo platiť mesačné splátky (po dobu 180 mesiacov). Pre určenie obsahu tejto povinnosti
je rozhodná výška splátky, ktorej výpočet upravuje bod II.11. Stanov Klubov skupinového nákupunehnuteľností. Z uvedeného ustanovenia vyplýva spôsob výpočtu mesačnej splátky. Tento spôsob
výpočtu mesačnej splátky však vychádza z kritérií, ktoré nespĺňajú podmienku určitosti, ich jazykový
výklad je neurčitý, nejasný, nie je objektivizovateľný. Základom výpočtu mesačnej splátky je tzv. aktuálna

hrubá predajná cena nehnuteľností, ktorú stanovuje žalobca (bez dohody so žalovaným) a určuje sa na
základe nasledovných hľadísk:
- hodnotenia vývoja cenových indexových nehnuteľností uvedené v Spravodaji Slovenského
štatistického úradu,
- rozbory a analýzy cenového vývoja nehnuteľností,

- skutočná nákladová úroveň výstavby nehnuteľností v rámci vlastnej investičnej činnosti CARION a. s.
v predchádzajúcom období,
- zmeny cenových údajov v percentuálnom vyjadrení vzťahujúce sa na meter štvorcový žiadanej plochy
nehnuteľností - sú východiskom k úmernej percentuálnej korekcii (aktualizácii) hrubej predajnej ceny
nehnuteľnosti uvedenej v žiadosti.

19. Uvedené pojmy, od ktorých sa odvíja aktuálna hrubá cena nehnuteľností, sú nejednoznačné,
pripúšťajúce rôzny výklad. To vedie k záveru, že výška mesačnej splátky, ktorá sa každý mesiac menila,
bola ponechaná na svojvôľu žalobcu. Kritéria na určenie mesačnej splátky pre ich nejednoznačnosť
neumožňujú žalovanému ani tretím osobám určiť výšku mesačnej splátky, nemožno potom určiť obsah
základnej povinnosti žalovaného, ktorá mu vyplývala z uzatvorenej zmluvy (povinnosť platiť splátky).

20. Odvolací súd však konštatuje, že v danom prípade nemožno hovoriť ani o bežnej praxi, nakoľko
skupinový nákup nehnuteľnosti spoločnosti CARION a.s. a v prvom rade spôsob výpočtu mesačnej
splátky a jej jednotlivé zložky sa v bežnej praxi nevyužívajú a je do takej miery nejasný a neurčitý, že
bežný jednotlivec mu na základe Zmluvy, Stanov a mesačných oznámení nerozumie.

21. Na záver odvolací súd konštatuje, že pri výklade právneho úkonu sa vychádza zo zásady, že
neplatnosť právneho úkonu je výnimkou, nie pravidlom. Súdy sú povinné vykonávať v zmysle práva
iba korekčnú a preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vzájomných vzťahov súkromnoprávnych
subjektov, ktorá by vzhľadom na všeobecne akceptované morálne, mravné a etické hodnoty spoločnosti

nespravodlivo zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorú zo zmluvných strán. Za daných okolností teda
odvolací súd nemohol prijať iný záver, ako ten, že právny úkon je neurčitý a spôsobuje jeho absolútnu
neplatnosť.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s §

396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich náhradu priznal úspešnému žalovanému.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)