Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/222/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205669
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413205669.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Zlaty Simkovej aj JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodní
banka, a.s., IČO: 00001350, so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, právne
zastúpeného Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava
proti žalovanému X./. B. Q., C.. X.XX.XXXX, C. S. T. XXXX/XX, XXX XX O. Ľ., toho času na

neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom pre toto konanie Mestom Stará Ľubovňa, X./. U. Q., C.U..
XX.X.XXXX, S. S. XX, XXX XX S., o zaplatenie 113 529,94 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 5C/47/2014-107 zo dňa 04.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2/
rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2 rade a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia istiny vo výške
2.279,10 Kč, zaplatenia zákonného úroku z omeškania zo sumy 2.279,10 Kč vo výške 7,50 % ročne
od 5.6.2013 do zaplatenia a úroku vo výške 10,90 % ročne zo sumy 1.814,25 Kč od 5.6.2013 do
zaplatenia, kapitalizovaného zmluvného úroku vi výške 1.892,17 Kč a zmluvného úroku vo výške 10,90
% od 5.6.2013 do 4.5.2014 z dlžnej istiny vo výške 113.065,09 Kč. Žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 111.250,84 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške
26.841,98 Kč, zmluvný úrok vo výške 10,90 % zo sumy 111.250,84 Kč od 5.5.2014 do zaplatenia,
zákonný úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 111.250,84 Kč od 5.6.2013 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím výrokom vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade
žalobu zamietol. Žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 265,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 405,17

eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Petra Olejára, usadeného euroadvokáta, Mikulášska 29,
811 01 Bratislava v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému v 2/ rade náhradu trov
konania nepriznal.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 303, § 324, § 340, § 365, § 369, §
497, § 502, § 504 a § 506 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej

republike a ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR odkazujúc na Nariadenie vlády ČR zo dňa
08.06.1994 č. 142/1994 Sb. v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a
žalovaný v 1/ rade ako dlžník uzavreli dňa 22.5.2008 v súlade s § 497 Obchodního zákonníka zmluvu
o úvere č. R002756814, na základe ktorej bol žalovanému v 1/ rade poskytnutý úver 170.000 Kč,

ktorý žalovaný aj čerpal. Žalovaný v 1/ rade je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej úverovej
zmluvy nejednala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalobca je banka, ktorážalovanému v 1/rade poskytla úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keď medzi predmety jej
podnikania preukázane poskytovanie úverov patrí. To znamená, že predmetný úver, ktorý bol poskytnutý
žalovanému v 1/ rade je spotrebiteľským úverom a preto podmienky predmetnej zmluvy o úvere

musia byť v súlade s ustanoveniami zákona č.321/2001 Sb. o některých podmínkach sjednávaní
spotrěbitelského úvěru. Súd preto preskúmal zmluvu o úvere podľa ustanovení uvedeného zákona
a zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 4 uvedeného zákona /roční
procentní sazby nákladů na spotrěbitelský úvěr stanovení podmínek, za který může být roční procentní
sazbanákladůnaspotrěbitelskýúvěrupravenaakterénesmíbýtzávislépouzenavůlivěřitele,stanovení

maximální výše spotrěbitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného
časového rozvržení, stanovení jednotlivých plateb, závazek veřitele informovat spotrěbitele v průběhu
plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotrěbitelský úvěr, ustanovení o
právu na splácení spotrěbitelského úvěru prěd stanovenou lhůtou, podmínky, za kterých lze prědčasně
ukončit smulvní vztah/. V tomto zmysle je tak zmluva o úvere, ktorý žalovaný v 1/ rade uzatvoril dňa
22.5.2008 platným právnym úkonom. Žalobca poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v 1/

rade riadne preukázal predloženým výpisom z účtu. Vychádzajúc z obsahu histórie úverového účtu a
žalovanému v 1. rade adresovanej výzvy žalobcu zo dňa 10.5.2010 súd nemal pochybnosti o neplnení
povinnosti žalovaného splácať úver dohodnutým spôsobom a o splnení podmienok pre vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru k čomu došlo dňa 10.6.2010, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa
10.6.2010, doručenom žalovanému v 1/ rade dňa 28.6.2010 spolu s výzvou uhradiť dlžnú sumu, ktorá v

tom čase predstavovala 123.751,72 Kč s príslušenstvom do 21.6.2010, pričom táto čiastka sa aj naďalej
navyšovala o úroky a úroky z omeškania. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
spochybňovalitvrdeniežalobcu,žežalovanýv1.rademudlžnúsumu111.250,84Kčspríslušenstvomku
dňu podania žaloby ani ku dňu vyhlásenia rozsudku neuhradil, preto bol k splneniu tejto svojej povinnosti
zaviazaný súdom týmto rozsudkom. Výrok rozsudku o plnení v peniazoch je vyjadrený v cudzej mene,

keďže to neodporuje okolnostiam prípadu a jeden z účastníkov (žalobca) je devízovým cudzozemcom (§
155 ods.2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku). Pokiaľ ide o žalobcom požadované príslušenstvo
pohľadávky - kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 26.841,98 Kč, zmluvný úrok vo výške
10,90 % ročne zo sumy 111.250,84 Kč od 5.5.2014 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške
7,50 % ročne zo sumy 111.250,84 Kč od 5.6.2013 do zaplatenia, k tomu súd uvádza, že aj tieto nároky

považoval za dôvodné. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania, tak je nepochybné, že žalovaný v 1/
rade sa so splácaním úveru dostal do omeškania, čím mu priamo zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť
žalobcovi popri dlžnej sume aj úrok z omeškania. Žalovaný v 1/ rade bol a je v omeškaní so zaplatením
dlžnej istiny úveru, žalobca predloženou históriou úverového účtu preukázal, že ku dňu 4.5.2014 bola a
doposiaľ je dlžná istina úveru vo výške 111.250,84 Kč, sadzba požadovaného úroku z omeškania je v

súlade so zákonom, keďže nepresahuje sadzbu určenú podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s Nariadením vlády ČR č. 142/1994 Sb., preto aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania jednak
kapitalizovaného ako aj pokračujúceho súd žalobe vyhovel. Súd aj v časti o zaplatenie úroku vo výške
10,90 % ročne zo sumy 111.250,84 Kč od 5.5.2014 do zaplatenia súd uznal žalobu za dôvodnú. Úroky
sú svojou podstatou odmenou za používanie určitej peňažnej sumy (napr. pri úvere, ako tomu bolo v

tomto prípade), pričom účastníci dohodli úročenie vyčerpaného a nesplateného úveru úrokom vo výške
10,90 % ročne. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby boli žalovaní zaviazaní na zaplatenie žalovanej
sumy s príslušenstvom solidárne. Opomenul však skutočnosť, že medzi dlžníkom, t.j. žalovaným v 1.
rade a ručiteľom, t.j. žalovaným v 2. rade nie je vzťah solidárny. Vzhľadom na to sa žalobca nemohol
v petite domáhať od žalovaných solidárneho plnenia, ale skutočnosť, že ručiteľ nie je solidárny dlžník

mal primerane vyjadriť v petite návrhu. Keďže túto skutočnosť žalobca v petite návrhu nevyjadril a súd
je viazaný jeho žalobným návrhom (§ 153 ods. 2 OSP), nemôže byť žalobca z tohto dôvodu úspešný
vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Na základe hore uvedeného súd potom zaviazal žalovaného v 1.
rade ako dlžníka na zaplatenie žalobcom uplatnenej istiny s príslušenstvom tak ako to je vyššie uvedené
a vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade ako ručiteľovi návrh zamietol. O trovách konania žalobcu voči

žalovanému v 1/ rade odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že žalobca
mal vo veci vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade plný úspech, nakoľko aj späťvzatie žaloby bolo pre
správanie žalovaného po podaní žaloby, pričom vo zvyšku bolo žalobe vyhovené, žalobca má právo na
plnú náhradu trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie svojho práva a keďže podal návrh na

rozhodnutie o trovách konania a trovy konania aj včas vyčíslil, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
Trovy konania žalobcu považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané pozostávajú z náhrady
trov jeho právneho zastúpenia vo výške spolu 405,17 eur a zo zaplateného súdnemu poplatku za žalobu
vo výške 265,50 eur. výrok o trovách konania žalovaného v 1/ rade odôvodnil súd prvej inštancie podľaust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Žalovaný v 2/ rade mala vo veci plný úspech, nakoľko
vo vzťahu k nemu bola žaloba zamietnutá, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na
bránenie svojho práva, keďže na pojednávaní dňa 4.3.2015 uviedol, že v prípade úspechu si právo na

úhradu trov konania neuplatňuje, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku, a to čo do výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a v
súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade podal včas odvolanie žalobca.
Uviedol, že účelom ručiteľského vzťahu je zabezpečiť plnenie povinnosti pre prípad, že by ju nesplnil

dlžník. Ručiteľský vzťah preto vždy existuje popri hlavnom vzťahu, ktorý ho zabezpečuje. Ide tak o
vedľajší záväzok, t.j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý.
V danom prípade žalobca si svoj nárok uplatňuje voči žalovanému 2. ako ručiteľovi, pričom vzájomné
postavenie dlžníka a viacerých ručiteľov, ktorí zabezpečujú tomu istému veriteľovi rovnaký záväzok
(daný prípad), je postavením osôb, ktoré sú veriteľmi zaviazané spoločne a nerozdielne. Pri plnení
peňažných záväzkov sú solidárne zaviazaní dlžníci vždy samostatní procesní spoločníci. Inak povedané

ak z hmotného práva plynie "spoločne a nerozdielne" (typicky spoludlžníci) resp. "plnením jedného v
rozsahu plnenia zaniká povinnosť iného" (typicky obligačný dlžník + ručiteľ) tak sa nikdy nejedná o
nerozlučné procesné spoločenstvo. Nerozlučné procesné spoločenstvo sa v hmotnom práve vyskytuje
zriedkavo (typicky napr. vnútorný vzťah spoluvlastníkov pri zrušení a vyporiadaní - tam je aj povaha
rozhodnutia súdu v hmotnoprávnej rovine tzv. konštitutívna právna skutočnosť). Podstata solidarity vo

vzťahu k veriteľovi spočíva v tom, že veriteľovi sa uľahčuje pozícia pri vymáhaní jednej pohľadávky,
za zaplatenie ktorej zodpovedá viacero osôb (preto "spoločne") nerozdielne (preto nerozdielne, lebo
zodpovedá vo vzťahu k nemu za zaplatenie celej pohľadávky bez toho, aby sa mohla vyhovárať na iné
osoby solidárne zaviazané). Veriteľ tak môže požadovať plnenie na ktoromkoľvek z nich, ale plnenie
ponúknuté iným je povinný prijať. Preto v prípade uplatnenia práva voči ručiteľovi je potrebné, aby bola

akcesorita a subsidiarita ručiteľského záväzku z hľadiska jeho trvania za účelom vymáhania plnenia
vo výroku rozhodnutia vyjadrená tak, že plnením jedného v rozsahu, plnenia zaniká povinnosť iného
(ako ručiteľa, tak aj dlžníka), vo výroku konkretizovaného. Aj keď žalobca uplatňuje voči žalovaným
zaplatenie pohľadávky bez toho, aby v petite vyjadril prepojenosť povinnosti žalovaných navzájom a
to aj s povinnosťou dlžníka, neide o petit, ktorý nezodpovedá hmotnému právu a taktiež sa nejedná o

nevykonateľný petit. spôsobujúci vadu návrhu, ktorú by bolo v konaní potrebné odstraňovať na výzvu
súdu. Premietnutie akcesority a subsidiarity ručiteľského záväzku do výroku rozhodnutia súdom je
možné považovať len za určitú podmienku priznania uplatňovaného práva, ktorá svojou podstatou
predstavuje obmedzenie nároku žalobcu v rozsahu ním uplatneného petitu, teda je vlastne nevyhovením
návrhu v celom jej rozsahu, a to z hľadiska trvania priznaného práva. V dôsledku uvedeného má žalobca

za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, v dôsledku čoho voči žalovanému v 2. rade
zamietol žalobu v celom rozsahu. Preto žalobca navrhol v napadnutej časti zrušiť rozsudok a vec v tejto
časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania
vo výške 203,28 eur ako trovy právneho zastúpenia a zároveň trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2/ rade. Uviedol, že na základe zmluvy o poskytnutí
úveru, žalovaný v 1/ rade bol povinný splácať v 60 splátkach po 3.675 Kč, ktoré však neplnil riadne v
dohodnutých termínoch splatnosti, čím sa dostal do omeškania. Trval na tom, že žalovanému v 1/ rade
v uvedenom čase iba pomohol tým, že podpísal predmetnú zmluvu ako ručiteľ a nie ako spoludlžník.

Osobne bol prítomný pri podpisovaní tejto zmluvy a pracovník banky mu predkladal listiny na ručenie
úveru. Predmetnú finančnú hotovosť prevzal žalovaný v 1/ rade a použil ju výslovne na svoje osobné
účely.Oznámilsúdunapojednávaní,žežalovanýv1/radeplatilzozačiatkupravidelne,noneskôrzmenil
účet v banke a prestal splácať. Uviedol informáciu o pravdepodobnej práci v Mladej Boleslavi škoda
auto ako operátor výroby, preto povinnosť uhradiť predmetnú pohľadávku je na strane žalovaného v

1/ rade. Finančná situácia žalovaného v 2/ rade nie je stabilná. Toho času začal pracovať na živnosť,
pričom doposiaľ mal iba samé výdavky. Žalovaný v 1/ rade použil finančné prostriedky vo svoj prospech,
preto nech znáša dôsledky a uhradí dlh v celom rozsahu. Keďže pracuje, a pokiaľ žalovaný vie, má aj
iný majetok žalobca mal a napokon aj má možnosť domôcť za zaplatenia pohľadávky. Žalovaný v 2/
rade nemá žiadny vlastný majetok. Čo sa týka povinnosti zaplatiť predmetnú pohľadávku žalovaný v 2/

rade tvrdí, že medzi ním a žalovaným v 1/ rade nebol žiadny solidárny vzťah. Preto rozhodnutie súdu
je procesne správne a tvrdenie žalobcu z právneho hľadiska neobstojí. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti.6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods.
1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 - ďalej CSP) oprávneným subjektom, teda žalobcom, v neprospech ktorého

bolo rozhodnutie vydané v napadnutej časti (§ 359 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti, t.j. vo výroku
o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade je dôvodné.

7. Predmetom odvolacieho konanie, tak ako bolo konštatované vyššie, je zamietnutie žaloby voči
žalovanémuv2/radeakoručiteľovi.Súdprvejinštancietotozamietnutiežalobyodôvodniltak,žežalobca
v žalobe žiadal, aby žalovaní boli zaviazaní na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom solidárne.
Opomenul však skutočnosť, že medzi dlžníkom, t.j. žalovaným v 1/ rade a ručiteľom, t.j. žalovaným v
2/ rade nie je vzťah solidárny, preto sa nemohol domáhať žalobca od žalovaných solidárneho plnenia,
ale skutočnosť, že ručiteľ nie je solidárny dlžník mal primerane vyjadriť v petite žaloby. Poukázal na

to, že súd je viazaný žalobným návrhom podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016,
preto nemôže byť žalobca úspešný vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade. S týmto právnym názorom
odvolací súd nesúhlasí. Žalobcom uplatnená pohľadávka vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade vyplýva z
ručiteľského záväzku žalovaného v 2/ rade, ktorý je v zmysle hmotného práva akcesorickým záväzkom.
Trvanietohtozáväzkujepodmienenétrvanímnímzabezpečenéhozáväzku,t.jexistencioudlhuzostrany

hlavného dlžníka. V prípade nesplnenia dlhu hlavným dlžníkom, môže žalobca uplatňovať svoje právo
v konaní samostatne tak voči dlžníkovi, ako aj ručiteľovi, pretože v prípade dlžníka a jeho ručiteľa sa
nejedná o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaného. V prípade uplatnenia práva samostatne voči
dlžníkovi a jeho ručiteľovi je potrebné, aby bola akcesorita a subsidiarita ručiteľského záväzku z hľadiska
jeho trvania za účelom vymáhania, plnenia vo výroku vyjadrená tak, že plnením jedného v rozsahu

plnenia zaniká povinnosť iného, aj keď žalobca žaluje o zaplatenie spoločne a nerozdielne a nevyjadril
prepojenosť povinnosti žalovaného v 2/ rade so žalovaným v 1/ rade, tak ako odvolací súd uviedol
vyššie, nejde o petit, ktorý nezodpovedá hmotnému právu. Zároveň sa nejedná o nevykonateľný petit,
spôsobujúci vadu žaloby, ktorú by bolo v konaní potrebné odstraňovať. Z ustálenej judikatúry vyplýva,
že premietnutie akcesority a subsidiarity ručiteľského záväzku do výroku rozhodnutia súdom, je možné

považovať len za určitú podmienku priznania uplatňovaného práva, ktorá svojou podstatou predstavuje
obmedzenie nároku žalobcu v rozsahu ním uplatneného petitu. Teda je vlastne nevyhovením žaloby v
celom jej rozsahu, a to z hľadiska trvania priznaného práva. Súd prvej inštancie, teda nesprávne právne
vec posúdil, keď konštatoval neopodstatnenosť žaloby z dôvodu riadne neuplatneného petitu. V tejto
súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 3Obdo/38/2007 zo dňa

24.07.2008, s ktorým sa plne stotožňuje.

8.Pretoodvolacísúdpostupompodľaust.§389ods.1písm.b)ac)zrušilrozsudoksúduprvejinštanciev
jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a v súvisiacom
výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a postupom podľa ust. § 391 CSP, vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa znova zaoberať nárokom žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2/
rade s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu s tým, že súd prvej inštancie sa riadne vyporiada
s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní i s argumentmi žalovaného v 2/ rade, ktoré uviedol

vo vyjadrení k odvolaniu.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).