Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116206126
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116206126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobkyne F. proti

žalovanému V. o úhradu nákladov a zaplatenie 698 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý prispievať na náklady za služby spojené s bývaním a užívaním rodinného
domu v K. sumu 75,00 eur mesačne, vždy do 10 dňa v mesiaci vopred na účet
číslo XXXXXXXXXX/XXXX IBAN SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX SWIFT kód U., s účinnosťou od
XX.XX.XXXX.

2. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 673,00 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. V časti istiny 25,00 eur súd konanie z a s t a v u j e .

4. Súd p r i z n á v a žalobkyni plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného prispievať na
náklady na služby spojené s bývaním a užívaním rodinného domu sumou 75 eur mesačne, vždy do
10. dňa v mesiaci a zaplatenie čiastky 698 eur za platby za obdobie od 1. 6. 2015 do 31. 3. 2016 na
tom základe, že strany sú rozvedené, nebolo vyporiadané BSM. Strany sú spoluvlastníkmi domu v K.

ktorí užívajú obidvaja. Žalobkyňa platí za energie - elektrika a plyn 150 eur mesačne, žalovaný od 1.
11. 2011 tieto platby nehradí.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:

3.Žalobkyňa v konaní uviedla, že žiada, aby žalovaný bol zaviazaný prispievať na náklady za služby

spojené s užívaním a bývaním rodinného domu v TJ. sumou 75 eur mesačne, vždy do 10 dňa v mesiaci,
na účet G. a to trvalým príkazom na úhradu, s účinnosťou od 1.4.2016 a zároveň žiada, aby žalovaný
bol zaviazaný zaplatiť mi 698 eur titulom povinných platieb za obdobie od 1.6.2015 do 31.3:2016.
Žalobu odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo rozvedené, sú stále bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti domu v K.. Za dom platí náklady na elektriku a plyn spolu 150 eur mesačne, o čom
predložila doklady o zaplatení. Dom užívajú obaja v podstate rovnako, aj keď často chodí do Bratislavy.
Pokiaľ ide o obranu žalovaného, tento kupuje iba Jar a Domestos, ale v tom sa striedajú a kupuje to aj

onaavšetkyostatnéčistiaceprostriedkyvrátanepracíchkupujesama,takistoplatívodu.Platiaspoločne
žumpu, sama platila Skylink, čistenie komína, o čom predložila doklady, platila tiež ometenie komína asi
100 eur, dala robiť zábradlie, kúpila farby, o tom doklady nemá. Na elektriku a plyn žalovaný nedáva
nič a užíva to. Kúrenie majú plynové, plyn sa používa aj na ohrev vody a tiež na sporák. Okrem svetlasa elektrická energia používa na chladničku, práčku, mikrovlnku, rýchlovarnú kanvicu, elektrickú rúru,
čerpadlo k studni, kosačka. Práčku kúpila po rozvode a žalovaný na ňu nechcel prispieť. Je pravdou,
že žalovaný platí daň 50 eur ročne. Energie napísala na seba, pretože žalovaný by ich nezaplatil a

vypli by ich. Pokiaľ žalovaný udáva, že neužíva celý dom, tento sa musí vykurovať celý, aby nevznikali
plesne. Vo varení žalovaného nikto neobmedzuje, zamestnaný je len posledné tri mesiace. Pokiaľ by
sa na sporáku varilo, mesačné náklady sú 7 eur, ak sa plyn nepoužíva na kúrenie. Sumu 25 eur ako
polovicu dane odrátala z uplatnenej sumy 698 eur, teda v časti 25 eur zobrala žalobu späť a žiadala
zaplatenie sumy 673 eur.

4.Žalovaný nárok neuznal. Uviedol, že je pravdou, že neplatí náklady na elektriku a plyn, pričom platí
polovicu všetkých ostatných nákladov na dom ako sú čistiace prostriedky, žumpa, ale energie neplatí
z dôvodu, že v rokoch 2008-2010 si žalobkyňa brala celú jeho mzdu, počas trvania manželstva a teda
má jeho peniaze. Žalobkyňa mu ukradla bicykel, predala miešačku. Dom neužívajú rovnako, pretože
žalobkyňa stále varí, on chodí do práce a pomáhať sestre. Keď si chcel oprať, vypla mu práčku. Má

svoju práčku, ktorú si nemôže namontovať, lebo žalobkyňa povedala, že dve práčky tam nemôžu byť.
Má drahé žiarovky so zníženou spotrebou a užíva jednu miestnosť. Ale je pravdou, že užíva sociálne
zariadenie kuchyňu chodbu a obývačku, ale je málo doma. Energie boli písané na neho, ale žalobkyňa
si ich prepísala na seba. Platí sám domovú daň 50 eur ročne. Elektriku a plyn neužívajú rovnako, bol
ochotný platiť mesačne maximálne jednu tretinu, teda 50 eur mesačne. Ak sa to prevedie na neho, bude

platiť všetky energie. Za ním nemôže prísť rodina na návštevu a je obmedzovaný vo varení. Tiež si
nemôže prať. Žalobkyňa vlastní jeho peniaze, z ktorých môže uhrádzať náklady. Užíva väčšiu časť
domu ako on.

5. Z predložených dokladov vyplýva, že manželstvo strán bolo rozvedené Rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 1. 4. 2015 č. k. 24C 13/2015-28, právoplatného dňom 28. 5. 1015. Strany sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. K.

6.Žalobkyňa súdu predložila za obdobie od 7. 5. 1015 do 10. 2. 2016 doklady o platbe 150 eur
mesačne /10x150 eur/ v prospech spoločnosti SLOVAKIA ENERGY s. r. o., zo dňa 9. 3. 2016 vo výške
145 eur, 26. 2. 2016 - 124,06 eur. K obrane žalovaného žalobkyňa naviac predložila doklad o zaplatení
satelitnej televízie Skylink 2. 5. 2016 v sume 39,70 eur a potvrdenie o vykonaní čistenia a kontroly
komína alebo dymovodu 8. 3. 2016 v sume 24 eur. Z predložených dokladov je teda úhrada nákladov za

elektrickú energiu a plyn žalobkyňou preukázaná a žalovaný tieto nenamietal, sám uznal, že za energie
neplatí žiadnou čiastkou.

7. Predmetom konania boli výlučne náklady za elektrickú energiu a plyn, žalobkyňa si uplatnila polovicu
nákladov vo výške 698 eur /z ktorej čiastky zobrala žalobu späť vo výške 25 eur/, súd je viazaný

žalobným petitom. Ostatné náklady na domácnosť neboli predmetom konania, z výpovedí strán vyplýva,
že spoločne hradia čistiace prostriedky, a teda ani sa nejednalo o prípadné pohľadávky na započítanie.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný sám uhradil daň z nehnuteľnosti vo výške 50 eur, teda v
tomto smere súd ďalšie dokazovanie nevykonával, žalobkyňa v časti na ňu pripadajúcu - 25 eur zobrala
žalobu späť a žiadala konanie zastaviť.

8.Aktívna legitimácia žalobkyne je daná jej vzťahom s dodávateľom energií, ktorým platby uhrádza.
Tvrdenie žalovaného, že chce platby realizovať on sám vo svojom mene, je z hľadiska posúdenia nároku
irelevantné, je vecou strán usporiadanie si vzťahov k dodávateľom a táto skutočnosť nie je predmetom
sporu v tomto konaní. V rámci tohto konania je potrebné upraviť tento vzťah s prihliadnutím na petit

žaloby. Ak by platby realizoval žalovaný, bola by povinná na tieto prispievať žalobkyňa, a teda sa jedná
o totožný vzťah strán sporu. Iná situácia by nastala v prípade dvoch samostatných bytových jednotiek
a dvoch meradiel, o taký prípad sa nejedná.

9.K obrane žalovaného ohľadne zadržiavania jeho mzdy za r. 2008-2010, prípadne ďalšie veci /auto,

miešačka, bicykel a podobne/, súd udáva, že nie sú predmetom konania a môžu byť len predmetom
vyporiadania BSM. Súd je v tomto konaní viazaný žalobou a jej petitom, pričom predmetom konania
je výlučne úhrada nákladov v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, nie vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, prípadne iné nároky žalovaného, a teda obrana žalovaného je v tomto smerepre toto konanie irelevantná. Ostatné náklady na domácnosť znášajú obaja účastníci spoločne /čistiace
prostriedky a podobne/, tieto neboli predmetom konania a nejednalo sa o prípadné pohľadávky na
započítanie. Z toho dôvodu súd vo veci nevykonával ďalšie dokazovanie /nebolo naviac stranami ani

navrhované/.

10.Podľa § 144 Občianskeho zákonníka Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

Toto ustanovenie upravuje vzájomné vzťahy medzi manželmi vyplývajúce z BSM, a to aj medzi
rozvedenými manželmi, ktorí po rozvode manželstva vec patriacu do BSM užívajú. Právo užívať
veci prislúcha obom manželom. Títo sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania, pričom ich
dohoda nevyžaduje žiadnu predpísanú formu, môže mať aj konkludentný charakter. Právu užívania
vecí tvoriacich predmet BSM zodpovedá povinnosť manželov hradiť náklady na veci vynaložené alebo
spojené s ich užívaním a udržiavaním. Tieto náklady sú uhrádzané spravidla v peniazoch. Úhrada týchto

nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s BSM - ak sú náklady vynaložené napr. zo
spoločných peňazí. Ak ich však uhradil iba jeden z manželov, a to z prostriedkov, ktoré sú jeho výlučným
vlastníctvom, môže sa domáhať náhrady takto vynaložených nákladov /§ 150/. Ak sa manželia /bývalí
manželia/ nedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o náhrade nákladov, ktoré treba na
ňu vynaložiť, môže sa ktorýkoľvek z nich obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol podľa

§ 146.

11. Podľa § 146 Obč. zák. ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Podľa tohto ustanovenia ak sa manželia /bývalí manželia/ nedohodnú o spôsobe a rozsahu užívania

spoločnej veci, o dispozícii s ňou, o spôsobe a rozsahu nákladov na ňu vynaložených alebo o
iných obdobných právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, rozhodne na návrh niektorého z
manželov súd. Toto právo zostáva manželom zachované aj po zániku ich manželstva, pokiaľ nedošlo k
vyporiadaniu BSM a kde ešte stále plynie trojročná lehota uvedená v ust. § 149 ods. 4. Použitie právneho
prostriedku upraveného v ust. § 146 OZ aj po zániku manželstva je možné za použitia ust. § 853 OZ /

občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie/ so zreteľom na
to, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania riadi ustanoveniami o bezpodielovom
spoluvlastníctve /R 17/1967/.

12. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že na nákladoch v domácnosti sú povinní podieľať sa obaja
spoluvlastníci /ak iba títo nehnuteľnosť užívajú/, zásadne rovnakou mierou. Nie je objektívne a reálne
možné posúdiť konkrétne /ak nie je nehnuteľnosť reálne rozdelená/, ktorý zo spoluvlastníkov do akej
miery nehnuteľnosť užíva, rovnako jej spoločné časti, príslušenstvo, a teda do akej miery sa podieľa na
vzniknutých nákladoch. Obe strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, teda majú právo

ju v zásade užívať ako celok. S výnimkou samostatných izieb túto aj reálne tak užívajú, pričom však nie
je možné reálne posúdiť rozsah, časové rozpätie samotného užívania. Ak žalovaný pracuje, na druhej
strane žalobkyňa cestuje aj mimo bydliska, teda pomer užívania je zásadne zhodný a je na každom zo
spoluvlastníkov, do akej miery toto svoje právo využíva.
Sám žalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými by preukázal

svoje tvrdenia o tom, že nehnuteľnosť neužíva do takej miery ako žalobkyňa a nevytvára náklady
na energie rovnakou mierou. V tomto smere potom spočívalo dôkazné bremeno na žalovanom, ktorý
sám uznal, že sa žiadnym spôsobom na týchto nákladoch nepodieľa. Nepreukázal ani to, že by sa na
prípadných iných nákladoch /ich úhradách/ spojených s užívaním nehnuteľnosti podieľal výraznejšou
mierou ako žalobkyňa /s výnimkou zaplatenia dane z nehnuteľnosti, ktorú čiastku však žalobkyňa

uznala/.
Žalobkyňa preukázala a vzhľadom na vyjadrenie žalovaného ani nebolo potom sporné, že výlučne
žalovanáznášanákladynaelektrickúenergiuaplyn,tedasvojnárokpreukázalaanebolvkonanísporný.
K obrane žalovaného je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania /v ktorom je súd viazaný žalobným
návrhom a petitom/ nemôžu byť nároky z BSM a tvrdenia žalobkyne žiadnym relevantným spôsobom

nevyvrátil a nepoprel.

13.Civilné sporové konanie je ovládané zásadou, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadnestrany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strany majú preto
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.

14. Strany majú podľa § 150 CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa čl. 8 CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa

čl. 11 os. 4 CSP Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, ak
nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Podľa čl. 17 CSP Súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany /teda najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky/ nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené
včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla

predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti
a dôkazy.
Ak strana nepredložila prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí
(fakultatívne) na ne prihliadnuť, najmú ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Stranybolipoučenéosvojichprocesnýchprávachapovinnostiach,žalovanýnasvojuobranunepredložil
žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými by tvrdenia a dôkazy - prostriedky procesného útoku
vyvrátil, sám uznal, že na sporných nákladoch sa nepodieľa.
Za nesporné súd potom mal skutočnosť, že strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti /
BSM nebolo vyporiadané/, túto obe užívajú, žalovaný sa na sporných nákladoch nepodieľa. Do úvahy

neprichádza prípadné započítanie pohľadávok /žalovaný nepreukázal, že by sa na iných nákladoch
podieľal výlučne sám s výnimkou dane z nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa uznala a nebola potom v konaní
sporná/.

17. S poukazom na uvedené s prihliadnutím na citované ustanovenie zákona sú povinní obaja bývalí

manželia podieľať sa rovnakou mierou /spoločne/ na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti,
a teda nárok v časti úhrady polovice týchto nákladov v prospech žalobkyne /ktorá voči dodávateľovi
platby realizuje/ bol v celom rozsahu dôvodný a bolo potrebné mu vyhovieť. Súd zaviazal na platenie
polovice týchto nákladov žalovaného od 1. 4. 2016 v súlade s petitom žaloby, keď nebolo sporné, že od
uvedeného obdobia sa na týchto nákladoch nepodieľa.

18.Ďalšou časťou nároku bolo zaplatenie sumy zodpovedajúcej polovici zaplatených nákladov za
elektrickú energiu a plyn za obdobie od 7. 5. 1015 do 10. 2. 2016, keď žalobkyňa predložila /v časti
týchto nákladov/ doklady o zaplatení úhrad v prospech dodávateľa.

19.Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na kor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa
ods.2Bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenie
z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 454 Obč. zák. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa tohto zákonného ustanovenia
je na jednej strane existencia právnej povinnosti na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane
neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil.

21. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor bol
získaný. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.Medzi prípady prospechu toho, za koho bolo plnené iným, čo po práve mal plniť sám, patria i požiadavky
rozvedených manželov /alebo manželov po zrušení BSM/ na platenie úhrad za užívanie spoločného
bytu, obdobne spory medzi druhom a družkou a podobne /R 26/75/. V prípadoch, v ktorých sa plnilo za

iného, čo podľa práva mal platiť sám, nejde o plnenie bez právneho dôvodu. Rozdiel medzi prípadom
plnenia bez právneho dôvodu a plnením za iného je v tom, že pri plnení bez právneho dôvodu sa
nadobúdajú obohatením nové hodnoty, zatiaľ čo pri plnení za iného dochádza k obohateniu v tom,
že majetok obohateného sa nezmenšil. Okrem toho pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil, voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení

za iného vzniká nárok tomu, kto plnil, voči tomu, za koho sa plnilo /R 1/79/. Ak v čase po rozvode /
analogicky po zrušení BSM za trvania manželstva/, keď obaja účastníci majú rovnaké právo k bytu a byt
spoločne užívajú, platí celú úhradu iba jeden z manželov, získava druhý z nich bezdôvodné obohatenie.
Ide napríklad o prípad platenia nájomného, služieb spojených s užívaním bytu iba jedným z nájomcov
bytu, resp. osobou, bývajúcou v byte na základe iných skutočností.

22. V danom prípade žalobkyňa preukázala svoj nárok predloženými dokladmi o zaplatení úhrad,
žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal a nespochybnil, ako už bolo uvedené v časti prvého nároku
žaloby. Je potom nesporné, že žalobkyňa plnila za žalovaného, ktorý sa z toho dôvodu bezdôvodne
obohatil.

23. V časti 25 eur /polovica dane z nehnuteľnosti/ zobrala žalobkyňa žalobu späť. Podľa § 144 C. s. p.
žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ods. 2 ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

V súlade s týmto ustanovením zákona súd zastavil konanie v časti 25 eur /polovica úhrady pripadajúca
na žalobkyňu titulom dane z nehnuteľnosti/.

24.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola úspešná v
celom rozsahu, a teda súd jej priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným

rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).