Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206000
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714206000.4

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: R.. O. O., I.. X.X.XXXX,
Z. F.. M. XXXX/XX, XXX XX W. - E., proti odporkyni: N. O., I.. XX.X.XXXX, G. Z. M. XXXX/., XXX XX W.,
zastúpená opatrovníkom Mestom Martin, v konaní o určenie výživného na rozvedenú manželku takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa R.. O. O. voči odporkyni N. O.T. U. rzsudkom Okresného súdu
Martin č.k. 5C/89/09-43 zo dňa 8.10.2009 vo výške 200,- Eur mesačne sa s účinnosťou od 29.4.2014

ruší.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 29.4.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd jeho vyživovaciu
povinnosť voči odporkyni, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5C/89/2009-43 zo

dňa 8.10.2019 vo výške 200,- Eur mesačne, zrušil. Zrušenie výživného žalobca žiadal preto, že uplynula
zákonná doba 5-tich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Navrhovateľ
uviedol, že s odporkyňou uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
na základe ktorej jej už 8.11.2010 vyplatil sumu 8.000,- Eur, dňa 13.12.2010 sumu 7.705,45 Eur, dňa
13.12.2010 sumu 5.500,- Eur, dňa 12.4.2011 sumu 21.205,92 Eur, dňa 26.5.2011 sumu 700,- Eur a dňa
20.6.2011 sumu 700,- Eur. Navrhovateľ uviedol, že určené výživné po celú dobu 5-tich rokov riadne

platil. Na manželku previedol aj svoj jednoizbový byt na U.. K. Č.. X a to bezplatne. Tento byt jeho bývalá
manželkapredala.Podľaodhadumalhodnotu28.200,-Eur.Ďalejnavrhovateľargumentovaltým,žejeho
bývalá manželka už od rozvodu manželstva v roku 2009 užíva jeho rodinný dom, ktorý nebol súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bez toho, aby od nej za túto službu požadoval náhradu.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila svojim podaním zo dňa 3.7.2014 a so zrušením príspevku, ktorý jej

bývalý manžel na výživu platí, nesúhlasila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, listinami založenými v spise, pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp.zn. 5C/89/2009, 21C/1/2010 a 8C/142/2012 a
z i s t i l:

Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5C/89/2009-43 zo dňa 8.10.2009 súd zaviazal navrhovateľa
R.. O. O., aby po rozvode prispieval na výživu N. O., ktorá je jeho bývalou manželkou, sumu 200,- Eur
mesačne.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov.Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu 5-tich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný

sám sa živiť, ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Bolo preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu č.k.
9C/4/09-34 zo dňa 2.4.2009. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2009.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie

na dobu 5-tich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2009 a zákonná 5-ročná lehota uplynula
dňa 28.4.2014. Navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti nasledujúceho dňa, teda
29.4.2014. Súd skúmal, či nie sú výnimočne dané dôvody, aby rozhodnutie súdu o povinnosti platiť

príspevok na výživu rozvedeného manžela po uplynutí 5-tich rokov nezrušil a zisťoval, či odporkyňa nie
je schopná sa vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav sama živiť. Bolo preukázané, že zdravotný
stav odporkyne nie je dobrý a to najmä po psychickej stránke. Odporkyňa N. O. bola rozsudkom
Okresného súdu Martin č.k. 19Ps/6/2014-255 zo dňa 23.6.2016 obmedzená v spôsobilosti na právne
úkony.PodľatohtorozhodnutiaN.O.niejespôsobilásamostatnekonaťpredsúdom,štátnymi,verejnými

a samosprávnymi orgánmi, v osobnom a písomnom styku, uzatvárať zmluvy, nakladať s hnuteľným a
nehnuteľným majetkom, z týchto dôvodov súd N. O. ustanovil opatrovníka a to Mesto Martin, ktorého
právomoci vo výroku rozsudku vymedzil.

Po rozvode manželstva účastníci uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a to dňa 8.11.2010. Masa hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý patril podľa tejto
dohody do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola pomerne vysoká. V dohode sa navrhovateľ
zaviazal, že zaplatí odporkyni na vyporiadanie jej podielu sumu 97.205,92 Eur a to na základe ocenenia
vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to najmä na základe znaleckého
posudku, ktorý vypracovala R.. Z. K.Á.. Táto dohoda účastníkov bola realizovaná aj v evidencii katastra

nehnuteľností. Dohoda, ktorou účastníci vyporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, bola
všakspochybnenáodporkyňouN.O.,ktorápodalažalobuozrušenietejtodohody.Konanieotejtožalobe
je na tunajšom súde vedené pod sp.zn. 8C/142/2012 a nie je ukončené. Pre rozhodnutie v tejto veci
je však rozhodujúca masa majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorej
všeobecná cena je približne 200.000,- Eur.

Odporkyňa N. O. je invalidnou dôchodkyňou a mesačne poberá dôchodok približne vo výške 500,- Eur
mesačne. Podľa potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 5.12.2013 jej bol vyplácaný dôchodok (určený
k 1.1.2014) vo výške 487,80 Eur mesačne. Významnou skutočnosťou pri hodnotení dôvodov, ktoré sú
rozhodujúce pre posúdenie otázky či zrušiť vyživovaciu povinnosť po uplynutí 5-tich rokov alebo nie, je

aj tá skutočnosť, že odporkyňa užíva rodinný dom, ktorý patrí navrhovateľovi už vyše 7 rokov bezplatne
a platí len cenu energií a služieb. Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa bol jeho čistý mesačný
príjem v období od 1.4.2015 do 31.3.2016 - 1.341 Eur mesačne.

Za týchto okolností súd považoval obdobie 5-tich rokov, počas ktorých navrhovateľ platil odporkyni

príspevok na výživu rozvedeného manželstva, za dostatočné a jeho vyživovaciu povinnosť, ktorá bola
určená rozsudkom Okresného súd Martin č.k. 5C/89/2009-43 zo dňa 8.10.2009 s účinnosťou od podania
návrhu, teda od 29.4.2014 zrušil. Súd prihliadol najmä na pomerne vysoké finančné sumy, ktoré jej
reálne navrhovateľ v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov už zaplatil, ale ajna skutočnosť, že žalobkyni umožnil po dobu 5-tich rokov užívať jeho rodinný dom. Jeho rodinný dom
bezplatne užíva odporkyňa aj v súčasnosti po uplynutí 7-mich rokov od rozvodu manželstva. Majetkové
pomery odporkyne, ako aj jej príjem z invalidného dôchodku sú na nadštandardnej úrovni a preto súd

vyživovaciu povinnosť odporkyni zrušil. Súd prihliadol aj na správanie sa navrhovateľa po rozvode
manželstva a ocenil skutočnosť, že už vyše 7 rokov poskytuje odporkyni bezplatné bývanie vo svojom
rodinnom dome. Pokiaľ by v budúcnosti došlo k výraznej zmene pomerov, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie povinnosti primerane prispievať na výživu rozvedeného manželstva (aj po uplynutí zákonnej
doby 5-tich rokov), súd môže opätovne rozhodnúť o tejto vyživovacej povinnosti. Dôvody pre takéto

rozhodnutie však musia byť výnimočné (§ 72 ods. 3 Zákona o rodine).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného nesporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.