Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/316/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115219517
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115219517.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov Sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: Ľ. U., nar.

XX.XX.XXXX, S. G. G., D. X, XXX XX C. št. občianstvo - slovenské, v konaní právne zastúpená JUDr.
Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanému: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6,
8, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 21.7.2015 sa domáhala na žalovanej zaplatenia sumy vo výške

688,80 eur titulom náhrady škody a náhrady trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Prešov, rozhodnutím č. XXXX/
XXXXXX-XXX zo dňa 21.01.2009 rozhodol o odňatí a zastavení vyplácania peňažného príspevku na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia pre žalobkyňu v sume 16,60 eur mesačne od 01.01.2009 s odôvodnením,
že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 447/2008 Z.z., z vlastného podnetu prehodnotil poskytovanie

tohto príspevku žalobkyni, nakoľko podľa ustanovenia § 38 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z.z., tento
príspevok nepatrí osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová
sociálna služba. Žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredie
práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, rozhodnutím č. Z. zo dňa 1.4.2009
tak, že odvolanie žalobkyne zamietlo a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. XXXX/XXXXXX-XXX
zo dňa 21.01.2009 potvrdilo. Listom zo dňa 06.02.2012 žalobkyňa požiadala Okresnú prokuratúru v
Prešove o podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice č.

Z. zo dňa 1.4.2009. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach (ako príslušný orgán) v proteste č.
Y. XX/XX-X zo dňa 29.3.2012 proti rozhodnutiu ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice č. Z. zo dňa
1.4.2009 navrhol toto rozhodnutie ako nezákonné zrušiť s odôvodnením, že zákon č. 447/2008 Z.z. v
žiadnom ustanovení neuvádza, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona od 1.1.2009 sa odníma alebo
zaniká nárok na vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia priznaný osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím podľa predchádzajúceho zákona č. 195/1998 Zb. o sociálnej pomoci

účinného do 31.12.2008. V proteste zároveň bolo uvedené, že správny orgán pri svojom rozhodovaní
nevzal do úvahy prechodné a záverečné ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z., najmä ustanovenie §
65 ods. 5 tohto zákona. ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice rozhodnutím č. Z. zo dňa 11.4.2012
protestu prokurátora vyhovel a zrušil rozhodnutie ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice č. Z. zodňa 1.4.2009. Rozhodnutie ÚPSVaR Prešov č. XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 21.1.2009 bolo následne
zrušené rozhodnutím „Ústredia“ ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice č. Z. zo dňa 12.4.2012. ÚPSVaR
Prešov v novom rozhodnutí č. XX/XXXXX-XXX zo dňa 29.06.2012 určil žalobkyni peňažný príspevok

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia mesačné vo výške 9,28 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu avšak až od 1.5.2012.

3. Žalobkyňa poukázala nato, že postup príslušných správnych organov po zrušení nezákonného

rozhodnutia o odňatí kompenzačného príspevku bol nesprávny a nezákonný. Žalobkyni bola
nezákonným rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice č. Z. zo dňa 2.4.2009 spôsobená
škoda vo forme odňatia a zastavenia vyplácania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
hoci odňatý nemal byť (§ 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.), v sume 16,60 eur mesačne od 1.1.2009.
Predmetný príspevok bol žalobkyni opätovne bez opory v zákone priznaný až od 1.5.2012, pričom mal

byť žalobkyni vyplácaný za obdobie od 1.1.2009 do 30.4.2012 vo výške 9,28 % sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime,
mesačne x 40 mesiacov = 688,80 eur. Podporne na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na
náhradu škody žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S 8/2012-46 zo dňa
17.4.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie „Ústredia“ ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice č. Z. zo

dňa 11.9.2012 v spojení s rozhodnutím ÚPSVaR Prešov č. XX/XXXXX-XXX zo dňa 29.6.2012 v skutkovo
a právne obdobnej veci (žalobcu C.. Y., ktorý je tiež obyvateľom S. G. G., D. X, XXX XX C. a poberateľom
kompenzačného príspevku). Predmetný rozsudok Krajského sudu v Prešove bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžso 40/2013 zo dňa 20.8.2013. Pokiaľ ide o povinnosť
žalobkyne vopred predbežne prerokovať svoj nárok na náhradu škody s príslušným organom podľa §

15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., poukázala na svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo
dňa 19.11.2014 a oznámenie MPSVaR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody
zo dňa 22.05.2015, doručená dňa 28.05.2015, prostredníctvom ktorého bolo žalobkyni oznámené, že
jej žiadosti sa nevyhovelo.

4. Žalobkyňa predložila listinné dôkazy, a to rozhodnutie ÚPSVaR Prešov č. XXXX/XXXXXX-XXX zo
dňa 21.1.2009, rozhodnutie „Ústredia“ ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice č. Z. zo dňa 1.4.2009, list
žalobkyne zo dňa 6.2.2012, protest prokurátora č. Y. XX/XX-X zo dňa 29.3.2012, rozsudok Krajského
súdu v Prešove č.k. 5S 8/2012-46 zo dňa 17.4.2013, rozsudok Najvyššieho sudu Slovenskej republiky č.
k. 4Szso 40/2013 zo dňa 20.8.2013, rozhodnutie ÚPSVaR Prešov č. C.-XXXX zo dňa 14.1.2014, žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku zo dna 19.11.2014, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania
zo dňa 22.5.2015 a žiadosť C. Y. adresovanú ÚPSVaR Prešov dňa 11.7.2011.

5. Žalovaný sa vo veci vyjadril a potvrdil, že ÚPSVaR Prešov rozhodnutím č. XXXX/XXXXXX-XXX
zo dňa 21.1.2009 rozhodol o odňatí a zastavení vyplácania peňažného príspevku na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia v sume 16,60 eur mesačne od 1.1.2009 s odôvodnením, že po nadobudnutí účinnosti zákona
č. 477/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej
len ,,zákon č. 477/2008 Z.z.“) z vlastného podnetu prehodnotil poskytovanie tohto príspevku poškodenej,
nakoľko, podľa ustanovenia § 38 ods. 16 zákona č. 477/2008 Z.z. tento príspevok nepatrí osobe s

ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová služba. Žalovaný nerozporoval
ani to, že po podaní odvolania žalobkyňou, v správnom konaní jej odvolanie bolo zamietnuté. Potvrdil,
že listom zo dňa 6.2.2012 požiadala žalobkyňa Okresnú prokuratúru v Prešove o podanie protestu
prokurátora proti vyššie uvedenému rozhodnutiu „Ústredia“ ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice č.: Z.
zo dňa 1.4.2009. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach v proteste č. K 70/12-9 zo dňa 29.3.2012

proti rozhodnutiu „Ústredia“ ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice zo dňa 1.4.2009 navrhol predmetné
rozhodnutie ako nezákonné zrušiť s odôvodnením, že zákon č. 477/2008 Z.z. v žiadnom ustanovení
neuvádza, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona od 1.1.2009 sa odníma alebo zaniká nárok na
vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu priznaný osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa predchádzajúceho zákona č. 195/1998 Zb. o sociálnej pomoci účinného do 31.12.2008. „Ústredie“

ÚPSVaR pracovisko Košice rozhodnutím zo dňa 11.4.2012 protestu prokurátora vyhovelo a zrušilo
rozhodnutie zo dňa 1.4.2009, pričom zrušilo aj rozhodnutie prvostupňového orgánu ÚPSVaR Prešov č.
XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 21.1.2009 osobitným rozhodnutím zo dňa 12.4.2012. Predmetný príspevok
bolžalobkynivzhľadomnavyššieuvedenépriznanýrozhodnutímÚPSVaRPrešovč.XX/XXXXX-XXXzodňa 29.6.2012, v ktorom určil žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu mesačne vo výške 9,28 %
sumyživotnéhominimaprejednuplnoletúfyzickúosobuod1.5.2012.Nároknanáhraduškodyuplatnený
žalobkyňoužalovanýpovažovalzaneoprávnený,atospoukazomnato,že:Podľa§38ods.16prváveta

zákona č. 477/2008 Z.z., peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov nemožno poskytnúť
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna
služba.Vzmysle§45ods.3zákonač.477/2008Z.z.,opakovanýpeňažnýpríspevoknakompenzáciusa
odníme,jehovýplatasazastavíalebojehovýškazvýšialebozníži,aksazmeniaskutočnostirozhodujúce
na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Podľa §

65 ods. 5 cit. zákona, odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu,
odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na
celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného od 31.12.2008, sa
po 31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 1.1.2009, ak u občana s ťažkým zdravotným
postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom

prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti,
ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti. Vzhľadom na vyššie uvedený protest prokurátora, ÚPSVaR,
pracovisko KE, rozhodnutím zo dňa 11.4.2012 protestu prokurátora vyhovelo a zrušilo rozhodnutie zo
dňa 1.4.2009, pričom zrušilo i rozhodnutie prvostupňového organu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov zo dňa 21.1.2009 osobitným rozhodnutím zo dňa 12.4.2012. Predmetný príspevok bol žalobkyni,

vzhľadom na vyššie uvedené, priznaný od 1.5.2012, a to rozhodnutím Úradu prace, sociálnych veci
a rodiny Prešov č. XX/XXXXX-XXX zo dňa 29.6.2012, v ktorom určil žalobkyni peňažný príspevok na
kompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacichshygienoualebosopotrebovanímšatstva,bielizne,obuvi
a bytového zariadenia mesačne vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu. Úrad listom zo dňa 24.5.2012 vyzval žalobkyňu na preukázanie príjmu a následné rozhodnutím

číslo: XX/XXXXX-XXX zo dňa 29.6.2012 určil peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov,
mesačne vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 1.5.2012. Pri
rozhodovaní úrad vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa si neuplatnila nárok na doplatenie peňažného
príspevku v lehote troch rokov s poukázaním na ustanovenie § 45 ods. 10 zákona č. 477/2008 Z.z..
Proti uvedenému rozhodnutiu sa menovaná odvolala v zákonnej lehote. Pracovisko „Ústredia“ ÚPSVaR

Bratislava, pracovisko Košice v odvolacom konaní rozhodnutím č: Z. zo dňa 11.9.2012 rozhodnutie
úradupotvrdilo.Rozhodnutieoodvolanínadobudlodňa20.9.2012právoplatnosť.Žalobkyňažalobuproti
rozhodnutiu nepodala. Žalobkyňa uplatnenie nároku na doplatenie predmetného peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov v lehote troch rokov ustanovenej v § 45 ods. 10 zákona nestihla.
Pokiaľ poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S 8/2012-46 zo dňa 7.4.2012, ktorý

bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho sudu Slovenskej republiky č.k. 4Sžso 40/2013 zo dňa 20.8.2013
v skutkovo a právne obdobnej veci, žalovaný mal za to, že sa nejedná o identický zhodný prípad. V
danej veci si účastník uplatnil nárok na doplatenie peňažného príspevku v lehote troch rokov v súlade
s § 45 ods. 10 zákona. Teda v predmetných súdnych konaniach sa tak Krajský súd v Prešove ako ani
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemuseli vysporiadať s preklúziou pohľadávky úradu.

6. Žalovaný je toho právneho názoru, že síce došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia zo strany
„Ústredia“ ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice, no iba vo veci samotného odňatia príspevku na
kompenzáciu, žalobkyňa nedisponuje rozhodnutím, ktoré by bolo zrušené pre nezákonnosť z dôvodu
spätného nepriznania príspevku na kompenzáciu od 1.1.2009, t.j. nedošlo k vydaniu nezákonného

rozhodnutia zo strany ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice, vo vzťahu k prejedávanému nároku
žalobkyne - čiže nedošlo k zrušeniu posledného rozhodnutia ÚPSVaR Prešov č. XX/XXXXXX-XXX zo
dňa 29.6.2012, v ktorom bol priznaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov s účinnosťou
od 1.5.2012. Žalobkyňa sa voči tomuto rozhodnutiu zo dňa 29.6.2012 neodvolala, čím by tiež došlo k
nesplneniu podmienok ustanovených v § 6 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z.. Žalovaný uplatnil v tomto

konaní aj námietku premlčania uplatňovaného nároku.

7. Súd vo veci na základe listinných dôkazov predložených žalobkyňou, ktoré žalovaný nespochybňoval,
zistil tento skutkový stav veci :
Vo veci nebolo sporné, že rozhodnutím ÚPSVaR Prešov zo dňa 21.1.2009 bolo žalobkyni odňaté

a zastavené vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s
hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne obuvi alebo bytového zariadenia od 1.1.2009 vo
výške 16,60 eur mesačne.8. Sporné nebolo ani to, že žalobkyňa podala včas odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, o ktorom rozhodlo
„Ústredie“ ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice dňa 1.4.2009 tak, že zamietlo odvolanie žalobkyne a
potvrdilo rozhodnutie zo dňa 21.1.2009 ÚPSVaR Prešov.

9. Z rozhodnutia „Ústredia“ ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice zo dňa 11.4.2012, mal súd zistené,
že na základe podnetu žalobkyne a po podaní protestu prokurátora prokurátorom krajskej prokuratúry
Košice zo dňa 29.3.2012, bolo vyhovené protestu a rozhodnutie „Ústredia“ ÚPSVaR Bratislava,
pracovisko Košice zo dňa 1.4.2009 bolo zrušené.

10. Súčasne rozhodnutím zo dňa 12.4.2012 (č.l.sp. 14) „Ústredie“ ÚPSVaR Bratislava, pracovisko
Košice zrušilo rozhodnutie ÚPSVaR Prešov zo dňa 21.1.2009, ktorým bola vyššie uvedené vyplácanie
peňažného príspevku odňaté a zastavené.

11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodnutím zo dňa 29.6.2012 ÚPSVaR Prešov č. XX/

XXXXX-XXX bolo opäť rozhodnuté o peňažnom príspevku žalobkyni, ktorým jej priznaný bol príspevok
vo výške 9,28 % sumy životného minima s účinnosťou od 1.5.2012.

12. Žalovaný nepopieral že proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala taktiež odvolanie v zákonnej
lehote, o ktorom rozhodlo „Ústredie“ ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice, rozhodnutím č. Z. dňa

11.9.2012 tak, že potvrdené bolo rozhodnutie ÚPSVaR Prešov, vydané dňa 29.6.2012, žalovaná proti
tomuto rozhodnutiu žalobu nepodala.

13. Listom zo dňa 19.11.2014 žalobkyňa požiadala Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Listom zo dňa 22.5.2015

žalobkyňa prostredníctvom jej právneho zástupcu bola informovaná, že jej žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z.z. nebude kladne vybavená.

14. Na základe týchto dôkazov súd vec takto právne posúdil:
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. O zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto

ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

19. Podľa § 9 ods. 1 č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ ad/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písmeno b / Ústavy Slovenskej republiky.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §

4 a 11 .

21. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

22. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

23. Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažko zdravotného postihnutia fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa
komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný

príspevok na zvýšené výdavky, súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a
bytového zariadenia.

24. Podľa § 38 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním

šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky
súvisiace s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne
vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným
predpisom.

25. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok
na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jeho priznaní.

26. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a
vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na

kompenzáciu ak § 40 ods. 16 , 18
až 20 neustanovujú inak.

27. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa
odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti

rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho
výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca
patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný
príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.

28. Podľa § 45 ods. 9 citovaného zákona, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na
kompenzáciunepriznal,ajkeďpriznaťmal,priznalneprávomalebovnižšejsume,alebopriznalvovyššej
sume ako patril alebo priznal od neskoršieho dňa ako patril alebo peňažný príspevok na kompenzáciu
odňal, aj keď odňať nemal alebo rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo
jeho časti, aj keď túto povinnosť nemal, peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne prizná, odníme,

zvýši, zníži alebo doplatí alebo rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu
alebo jeho časť. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu
alebo jeho časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časťpatril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť
zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.

29. Podľa § 54 citovaného zákona, právoplatné rozhodnutia vo veciach kompenzácie, preukazu a
parkovacieho preukazu sú preskúmateľné súdom.

30. Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona

účinného do 31.12.2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného
od 1.1.2009.

31. Podľa § 66 ods. 2 citovaného zákona, príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených v
odseku 1 podlá zákona účinného od 1.1.2009 najneskôr do 31.7.2009. Ak je výška peňažného príspevku
podlá zákona účinného od 1.1.2009 vyššia, ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila podľa zákona

účinného do 31.12.2008, peňažný príspevok sa vyplatí od 1.1.2009 podľa zákona účinného od 1.1.2009.

32. Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci bol zrušený zákonom č. 448/2008 o sociálnych službách
s účinnosťou od 1.1.2009. V zákone č. 195/1998 Z.z. bol peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov upravený v § 64 a konkrétne v ods. 4 výška zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo

s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, bol určený sumou 500 Sk.

33. V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa splnila podmienku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., ktorá súvisí s predbežným prerokovaním jej žiadosti.

34.Zákonnýmpredpokladomprepriznanienárokunanáhraduškodyvočištátuvzmyslevyššiecitovanej
právnej úpravy je buď nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup.

35. V prvom rade musí byť splnená aj ďalšia zákonná podmienka vo forme zrušenia alebo zmeny
príslušného rozhodnutia, pre nezákonnosť je potrebné zreteľne ustáliť, o ktorý z vymenovaných

zákonných predpokladov v tomto prípade ide.

36. Žalobkyňa sama v žalobe poukázala na nezákonnosť rozhodnutia, s čím sa stotožňuje aj súd,
avšak za rozhodnutie, ktoré spôsobilo jej škodu súd nepovažuje rozhodnutie, ktoré označila žalobkyňa
(rozhodnutie „Úradu" z 21.1.2009 a „Ústredia" z 1.4.2009), ale rozhodnutie „Úradu" č. XX/XXXXX-XXX

z 29.6.2012, potvrdené rozhodnutím ústredia č. Z. zo dňa 11.9.2012.

37. Súd k tomuto záveru dospel na základe tej skutočnosti, že žalobkyni v dôsledku nového zákona
č. 447/2008 Z.z. účinného od 1.1.2009 muselo byť vydané nové rozhodnutie o peňažnom príspevku,
nakoľkonovouprávnouúpravousamenilajehovýška-určilasapercentuálnezosumyživotnéhominima

na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, ktorou bol peňažný príspevok určený konkrétnou sumou. Táto
povinnosť správneho orgánu napokon jasne vyplýva aj z § 66 ods. 2 citovaného zákona. Zákonom č.
195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, bola v súlade s § 64 ods. 4 určená výška kompenzačného príspevku
vo výške 500 Sk.

38. Tento zákon však bol zrušený od 1.1.2009 zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Je
pravdou, že s poukazom na § 66 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., dovtedajšie peňažné príspevky na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa považujú za kompenzačné
príspevky v zmysle nového zákona č. 447/2008 Z.z., ale zároveň bolo potrebné vydať príslušným
správnym orgánom nové rozhodnutie o jeho výplate (vzhľadom na stanovenie inej výšky zákonom), čo

je deklarované aj v § 66 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ale vyplýva to aj z § 43 ods. 1, podľa ktorého aj
nárok na výplatu peňažného kompenzačného príspevku vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného
orgánu.

39. Správny orgán po prijatí citovaného zákona č. 447/2008 Z.z. teda rozhodoval pri osobách, ktoré už

poberali peňažný príspevok predovšetkým o jeho výške s uvedením dátumu, od ktorého v tejto novej
výške sa peňažný príspevok bude vyplácať.40. Rozhodnutiami, o ktoré žalobkyňa opiera tento svoj nárok, správny orgán nesprávne rozhodol o
odňatí peňažného príspevku žalobkyni, v konečnom dôsledku tieto nesprávne rozhodnutia boli ako
nezákonné zrušené.

41. Správny orgán vydal nové rozhodnutie, ktorým určil výšku nového peňažného príspevku už v súlade
s novým zákonom (§ 66 ods. 2), ale vyplácanie určil až od 1.5.2012, teda neurčil ho spätne od dátumu
účinnosti nového zákona. Práve v dôsledku tejto skutočnosti vznikol daný spor.

42. Žalobkyňa naposledy dostávala peňažný kompenzačný príspevok do 31.12.2008, podľa pôvodnej
právnej úpravy vo výške 500 Sk mesačne. Od 1.1.2009 došlo novým zákonom k zmene výpočtu
peňažnéhopríspevku(9,28%sumyživotnéhominima),pretobolopotrebnévydanienovéhorozhodnutia
„Úradu“. Nárok na náhradu škody však nie je možné odvíjať od rozhodnutí z roku 2009 o odňatí
príspevku, ale od týchto rozhodnutí o určení výšky nového peňažného príspevku s určením dátumu
jeho priznania. Správy orgán mal totiž možnosť priznať príspevok aj spätne, čo však neurobil a vo

svojom rozhodnutí svoj záver aj zdôvodnil, súd však v tomto konaní nie je oprávnený vyjadrovať sa jeho
správnosti.

43. Spätné nepriznanie peňažného príspevku bolo aj predmetom odvolacieho konania „Ústredia“.
Relevantné rozhodnutie „Úradu“ však nebolo zrušené či zmenené a preto nie je splnený zákonný

predpoklad priznania nároku žalobkyni s poukazom na § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobkyňa
malamožnosťdaťžalobunasúdopreskúmaniezákonnosticitovanéhorozhodnutia,očombolapoučená
aj v spomínanom rozhodnutí. Keďže tak neurobila, sama sa zbavila možnosti domôcť sa nápravy zvlášť,
ak si bola vedomá úspechu C.. Y., ktorý mal obdobný prípad, pričom k žalobe pripojila aj rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, ktorým podobné rozhodnutie o peňažnom príspevku vo vzťahu k C.. Y. bolo

zrušené.

44. Súd považuje za potrebné dodať, že v danom prípade rozhodne nie je daná zodpovednosť z dôvodu
nesprávneho úradného postupu správneho orgánu. Úkony tzv. úradného postupu sami o sebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa to v jeho obsahu neodrazí. Hoci

nesprávny úradný postup môže súvisieť aj s rozhodovacou činnosťou, ale úkony úradného postupu
sami o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú. Jedná sa napríklad o nevydanie rozhodnutia, prípadné
iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup
nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim
rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané

rozhodnutie nesprávne.
45.Knámietkepremlčaniažalovanéhosúduvádza,žejenedôvodná.Trojročnápremlčacialehotazačala
v danom prípade plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia „Úradu“ z 29.6.2012. Potrebné je vychádzať z
§ 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 514/2003 Z.z., keďže v tomto prípade nedošlo k zrušeniu ani k zmene
právoplatného rozhodnutia. Žalobkyňa sa o škode dozvedela doručením spomínaného rozhodnutia.

Premlčacia lehota však neplynie počas predbežného prerokovania nároku v zmysle § 19 ods. 3. V tomto
prípadežiadosťopredbežnéprerokovanieboladoručená29.12.2014arozhodnutéonejbolo29.6.2015.
Znamená to, že premlčacia doba spočívala v 6 mesiacoch. Žaloba bola podaná 21.7.2015, teda ešte
pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

46. Súd ďalej dodáva, že v obdobnej právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 11C 315/2015
žalobkyne I. Č., bola žaloba taktiež zamietnutá z rovnakých dôvodov a rozhodnutie po odvolacom konaní
je už toho času právoplatné. Súd preto vychádzal aj z právnej vety nálezu Ústavného súdu SR z 15.
júna 2016, č. k. II. ÚS 19/2016-40 v zmysle ktorej - Súčasťou princípu právnej istoty, vyplývajúceho z čl.
1 ods. 1 Ústavy, je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých

podmienkach, dala rovnaká odpoveď. Ak všeobecný súd rozhodne v obdobných veciach odlišným
alebo protichodným spôsobom, bez zdôvodnenia odlišného stanoviska prijatého v takejto obdobnej veci,
poruší základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

47. Z vyššie uvedených dôvod súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.48. Vzhľadom však na charakter sporu a osobu žalobkyne, súd žalovanému nárok na náhradu trov
konania, aj keď bol úspešný, nepriznal s poukazom na ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.