Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jana Halušková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/331/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313207414
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6313207414.3
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkýň 1/ H. D., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XX, XXX XX L., 2/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y.
XXXX/XX, XXX XX L., obidve právne zastúpené JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou so sídlom ČSA 5,
977 01 Brezno, proti žalovanej E. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. XX, XXX XX L., právne
zastúpenej JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno, v konaní
o určenie, že vec patrí do dedičstva, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Brezno č. k. 6C/264/2013-84 zo dňa 27. 05. 2016, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e .
Žalobkyne 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27.
05. 2016 určil, že do dedičstva po nebohom E. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom dňa XX. XX. XXXX,
naposledy bytom Y. XX, L., patria nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu
Brezno, katastrálneho odboru, v k.ú. L., ako byt č. X na G. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod
č. XX, na parc. registra „C“ katastra nehnuteľností, č. parciel XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, spolu
so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového
domu a k pozemkom registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/
XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 (prvý výrok). Žalovanú zaviazal, aby žalobkyniam nahradila trovy konania vo výške
132,50 eur na zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 461,69 eur na trovách právneho zastúpenia, do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet právnej zástupkyne navrhovateliek, vedený vo Y., a.s., č.ú.:
R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (druhý výrok).
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „O.s.p.“), keď v spore úspešným žalobkyniam priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur na
zaplatenom súdnom poplatku za žalobu (nie však 33,- Eur za podaný návrh na vydanie predbežného
opatrenia, kde boli neúspešné) a vo výške 461,69 Eur na trovách právneho zastúpenia za 7 úkonov
právnej pomoci, z toho 3 úkony po 60,07 Eur v roku 2013 (prevzatie zastupovania, podanie návrhu vo
veci a návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností), vo výške 61,87 Eur za účasť na pojednávaní
dňa 31.01.2014, za vyjadrenie k odvolaniu žalovanej voči prerušeniu konania 30,94 Eur a 2 x po 66,- Eur
za návrh na pokračovanie v konaní a účasť na pojednávaní dňa 27. 05. 2016, režijný paušál vo výške
3 x 7,81 Eur za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2013, 2 x 8,04 Eur za úkony poskytnuté v roku
2014 a 2 x po 8,58 Eur za úkony poskytnuté v roku 2016.
Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o trovách neaplikoval § 150 ods. 1 O.s.p., ako to
navrhovala žalovaná. V prejednávanom prípade nenašiel v opisovaných udalostiach žiadne okolnostihodné osobitného zreteľa. V čase spísania darovacej zmluvy si žalovaná musela byť aj bez lekárskeho
posudku, t. j. z laického hľadiska vedomá rizík, spojených s právnym úkonom, ktorý bude podpísaný
žalovaným „X. R. J.“, v stave opísanom vyššie, ktorý bol pre neho beznádejný, bolestivý, v utlmenom
stave po požití potrebných liekov, bez schopnosti reálne a zodpovedne uvažovať o disponovaní
hodnotným majetkom, bez schopnosti odporu voči akejkoľvek požiadavke, ktorá by voči nemu bola
vznesená. Žalovaná nezachovala čo i najmenšiu mieru opatrnosti pri iniciovaní takéhoto právneho
úkonu, musí preto v plnej miere znášať trovy súdneho konania o jeho platnosti.
2. Proti výroku o náhrade trov konania (druhý výrok) podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v
ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobkyne nemajú právo na
náhradu trov konania, a aby jej priznal trovy konania voči žalobkyniam v zmysle § 143 O. s. p..
Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, ku ktorému došlo tým, že okresný súd
neposudzoval otázku náhrady trov konania správne najmä z hľadiska možnosti aplikácie § 150 O.
s. p.. Uviedla, že darovaciu zmluvu uzavrela a dar prijala v dobrej viere. Vzhľadom na formu úkonu
a prítomnosť notára nemohla ani pri vynaložení akéhokoľvek úsilia laicky posúdiť zdravotný stav (či
duševnú poruchu) poručiteľa vzhľadom na jeho možný prejav vôle a bola presvedčená, že ide o jeho
slobodnú vôľu darovať jej byt podľa darovacej zmluvy. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorej opak
bol preukázaný len rozhodnutím súdu na podklade znaleckého dokazovania. Svojím konaním, resp.
opomenutím spor nevyvolala a ako obdarovaná nenesie žiadnu zodpovednosť za konanie nebohého
brata. Poukázala na to, že na pojednávaní si uplatnila náhradu trov konania podľa v zmysle § 143 O. s.
p., pretože svojím správaním nedala príčinu na podanie žaloby, ale v rozsudku absentuje odôvodnenie,
prečo jej súd náhradu nepriznal.
3. Žalobkyne 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalovaná dobre poznala zdravotný stav
poručiteľa, keď tvrdila, že sa o neho starala a poskytovala mu pomoc. Spísanie darovacej zmluvy počas
hospitalizácie poručiteľa zabezpečila žalovaná, ktorá podala aj návrh na vklad darovacej zmluvy do
katastra nehnuteľností po jeho smrti (zomrel v ten istý deň, ako bol podaný návrh na vklad, avšak v
ranných hodinách). Žalovaná teda konala účelovo a cielene. Sporný byt žalovaná prenajíma, čím sa
bezdôvodne na úkor žalobkýň obohacuje. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti.
Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a odvolaním
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu ohľadne trov konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je
správne. Na doplnenie uvádza, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 27.
05. 2016, kedy sa rozhodovanie súdu (aj) o náhrade trov konania spravovalo Občianskym súdnym
poriadkom, účinným do 30. 06. 2016. Podľa jeho § 142 ods. 1 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
voveciúspechnemal.Podľaprávnehostavuúčinnéhood01.07.2016(§255ods.1Civilnéhosporového
poriadku)súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Vzhľadomnaprincíp
okamžitej aplikability „novej“ procesnej právnej úpravy aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jej účinnosti (vyjadrený v § 470 ods. 1 CSP) sa preto rozhodovanie odvolacieho súdu spravuje Civilným
sporovým poriadkom. Vzhľadom na odvolací návrh žalovanej odvolací súd poznamenáva, že odvolanie
bolo žalovanou zhotovené a podané dňa 22. 07. 2016, za účinnosti CSP, ktorý na rozdiel od § 143 O.
s. p. (tvoriaceho výnimku z pravidla zakotveného v § 142 O. s. p.) neobsahuje ustanovenie umožňujúce
priznať právo na náhradu trov konania žalovanému, ktorý nemal úspech vo veci, proti žalobcovi, ak
svojím správaním nedal príčinu na podanie žaloby. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy CSP„Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia
čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov
procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu
konaniu. Zjednodušila sa právna úprava týkajúca sa trov konania, keďže súčasná právna úprava len
minimálne motivuje strany k tomu, aby pri výbere právneho zastúpenia a vedení konania postupovali
hospodárne“.
9. Aj po zmene právnej úpravy je esenciálnym kritériom, ktorým sa spravuje rozhodovanie o náhrade
trov konania, zásada úspechu (známa aj ako zásada zodpovednosti za výsledok). Strana, ktorá v spore
uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Ďalším predpokladom pre vznik nároku na náhradu trov
konaniajeúčelnosťtrovpotrebnýchnauplatňovaniealebobráneniepráva.Nevyhnutnésútietrovy,ktoré
sa musia vynaložiť v súdnom konaní, vrátane trov právneho zástupcu (advokáta). Nemožno spochybniť
právo každého účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR ani jeho právo zvoliť si za zástupcu advokáta.
V prejednávanej veci boli v celom rozsahu úspešné žalobkyne, ktoré splnili svoju povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za žalobu a využili právo byť zastúpené osobou disponujúcom odbornými vedomosťami
- advokátkou.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania môže byť zásada zodpovednosti za výsledok v určitých,
výnimočnýchprípadochobmedzenázákonom,kedysúdzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľanáhradu
trov konania nemusí priznať celkom, alebo sčasti (§ 150 ods. 1 O.s.p., teraz § 257 CSP). Okresný súd sa
v prejednávanej veci dostatočne zaoberal skúmaním, či ide o výnimočný prípad, kedy by boli naplnené
podmienky aplikácie § 150 O. s. p. Všímal si, v intenciách prednášaných stranami sporu, aj okolnosti,
ktoré viedli žalobkyne k uplatneniu práva na súde, a aj postoj strán v konaní a správne vyhodnotil, že u
žalovanej neexistujú výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalobkyniam
Odvolací súd s odkazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že tvrdenie
žalovanej o tom, že svojím správaním nedala príčinu na podanie žaloby, neobstojí.
11. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď žalovanú zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalobcom náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, predstavujúcich trovy vzniknuté
z dôvodu zaplatenia súdneho poplatku zo žaloby a trovy právneho zastúpenia, preto odvolací súd
uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
12. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaná v odvolaní nenamietala (resp. kvalifikovaným a konkrétnym
spôsobom nespochybnila) správnosť výpočtu žalobkyniam priznaných trov. Odvolací súd sa preto
obmedzil len na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania.
13. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).
14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnomprípadebolivodvolacomkonaníplneúspešnéžalobkyne,pretoimpodľavyššieuvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
15. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.