Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Roman Reištetter
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/286/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214695
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115214695.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu K.
Q., Z.. G.., G. G. Y. XX, H., V.: XX XXX XX5, v konaní zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária,
s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, substitučne zastúpeného JUDr. Jánom
Segečom, advokátom, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s. r. o., so sídlom Skuteckého
26, Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti žalovanému D. Y., T.. XX. XX. XXXX, H. T.. Ľ.. Š. XXXX/XX,
H. H., v konaní zastúpenému JUDr. Romanom Kašubom, advokátom, Advokátska kancelária Kašuba
spol. s r. o., so sídlom Horná 41, P. O. Box 60, Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o zaplatenie sumy
vo výške 33 854,06 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy vo výške
5 216,84 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Súd vzájomnú žalobu z a m i e t a.
Súd žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 07. 2015 domáhal zaplatenia sumy 33 854,06 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05. 08. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania
od žalovanej. V žalobe uviedol, že ako dražobník podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách“) dňa 10. 12. 2012 na Mestskom úrade v H. H.
vykonal druhú opakovanú dražbu (3. kolo) nehnuteľností označených ako súbor vecí vedených Správou
katastra H. H., okres H. H., obec H. H., katastrálne územie M., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX
(ďalej len „predmet dražby“). Výlučným vlastníkom predmetu dražby bola obchodná spoločnosť G.,
G.. G.. M. B.., G. G. F. X. X, H. H., V.: XX XXX XXX. Vydražiteľom sa stal žalovaný. Cena predmetu
dražby dosiahnutá na dražbe bola 1 190 500,00 Eur. Navrhovateľom dražby bola spoločnosť G. G.,
Z.. G.., G. G. U. XX, H., V.: XX XXX XXX a dôvodom vykonania opakovanej dobrovoľnej dražby
bola realizácia záložného práva navrhovateľa dražby zapísaného v katastri nehnuteľností na základe
vkladu č. D. XXXX/XXXX v prospech navrhovateľa dražby po tom, ako bola predchádzajúca dražba
predmetu dražby neúspešná. Žalovaný zložil dražobníkovi dražobnú zábezpeku vo výške 49 000,00
Eur. Príklep bol žalovanému udelený dňa 10. 12. 2012, avšak žalovaný v lehote 15 dní nedoplatil
cenu predmetu dražby. Žalovaný nedoplatil cenu predmetu dražby žalobcovi ani po uzavretí dohody
o predĺžení lehoty na doplatenie ceny predmetu dražby do konečného termínu 15. 01. 2013 a tým
zmaril dražbu podľa § 2 písm. j) zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého sa zmarením
dražby rozumie neuhradenie ceny vydraženého predmetu dražby vydražiteľom v ustanovenej lehote.Žalovaný nedoplatil cenu predmetu dražby žalobcovi ani na výzvu doručenú mu dňa 20. 07. 2013.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 2 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách a predložil rozpis
účelne vynaložených nákladov zmarenej dražby (inzercia M. C., inzercia Z. G. (G.), inzercia billboard,
oznámenie o dobrovoľnej dražbe, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby, osvedčenie priebehu
dražby notárom, oznámenie o zmarení dražby, poštovné - oznámenie o dobrovoľnej dražbe, notárska
zápisnica, oznámenie výšky pohľadávky, oznámenie o zmarení, cestovné - obhliadka č. 1, dražba a
prenájom dražobnej miestnosti) v celkovej výške 2 708,64 Eur. Odmenu dražobníka za 3. kolo dražby
(zmarená dražba žalovaným) si žalobca vyčíslil podľa § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a
podľa čl. IV bod 1.2 Rámcovej dohody o dobrovoľných dražbách vo výške 39 070,89 Eur. Náklady 3. kola
dražby(zmarenádražba)predstavujúsumuvcelkovejvýške41779,53Eur.Vdôsledkuzmareniadražby
žalovaným žalobca ako dražobník vykonal opakovanú dražbu (4. kolo) dňa 20. 02. 2013 na základe
oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 21. 01. 2013 a Rámcovej dohody o dobrovoľných
dražbách. Cena predmetu dražby dosiahnutá v 4. kole (opakovaná dražba) bola vo výške 1 120 00,00
Eur. Podľa § 25 ods. 4 a ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách je vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie
dražby (žalovaný), povinný na vyzvanie dražobníka uhradiť aj tú časť nákladov dražby, ktorú nepokrýva
dražobná zábezpeka ním zložená. Preto si žalobca uplatnil a vyčíslil aj účelne vynaložené náklady
4. kola dražby (inzercia M. C., oznámenie o dobrovoľnej dražbe, oznámenie o výsledku dobrovoľnej
dražby, osvedčenie priebehu dražby notárom, poštovné - oznámenie o dobrovoľnej dražbe, notárska
zápisnica, oznámenie výšky pohľadávky, návrh na záznam, výzvy na odovzdanie, cestovné - obhliadka
č. 1, obhliadka č. 2, dražba, a prenájom dražobnej miestnosti) v celkovej výšky 2 349,18 Eur a odmenu
dražobníka vo výške 38 725,34 Eur. Náklady 4. kola dražby (opakovaná dražba) predstavujú sumu v
celkovej výške 41 074,53 Eur. Náklady 3. a 4. kola boli vo výške 82 854,06 Eur, od ktorých žalobca
odpočítal dražobnú zábezpeku zloženú žalovaným vo výške 49 000,00 Eur a domáhal sa zaplatenia
rozdielu vo výške 33 854,06 Eur. K žalobe žalobca predložil notársku zápisnicu č. T. XXXX/XXXX, T.
XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX zo dňa 10. 12. 2012 o priebehu 3. kola dražby, žiadosť o upustenie od
dražbyK.XXX/XX(3.kolo)zodňa05.12.2012,oznámenieoopakovanejdobrovoľnejdražbeK.XXX/XX
(3. kolo) zo dňa 25. 10. 2012, poverenia žalobcu, dohodu o predĺžení lehoty na úhradu ceny dosiahnutej
vydražením zo dňa 07. 01. 2013, výzvu na úhradu nákladov zmarenej dražby zo dňa 16. 07. 2013,
vyčíslenie nákladov dražby žalobcom vrátane faktúr, pokladničných blokov, interných dokladov žalobcu,
podacích hárkov, vyúčtovania pracovných ciest (č. l. 37 - 70 a č. l. 130 - 159), Rámcovú dohodu o
dobrovoľných dražbách zo dňa 20. 05. 2010, vyhlásenie navrhovateľa dražby, oznámenie o opakovanej
dobrovoľnej dražbe K. XXX/X2 (4. kolo) zo dňa 21. 01. 2013, notársku zápisnicu č. T. XXX/XXXX, T.
XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX zo dňa 20. 02. 2013 o priebehu 4. kola dražby, žiadosť o upustenie od
dražby K. XXX/XX (4. kolo) zo dňa 20. 02. 2013 a plnomocenstvá žalovaného pre zastupovanie na
dražbách.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a vzájomnou žalobou sa domáhal zaplatenia 5 216,84 Eur od
žalobcu ako rozdiel medzi odmenou dražobníka v 3. kole a zloženou zábezpekou vo výške 49 000,00
Eur. Uviedol, že žalobcovi nepatrí odmena dražobníka za 3. kolo dražby vo výške 39 070,89 Eur, nakoľko
výťažok z 3. kola dražby nebol žiadny a odmena mu prináleží len jedna - za 4. kolo dražby. Žalovaný
predložil súdu príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz, z ktorého vyplýva, že pohľadávka, ktorú
žalobca žaluje bola prikázaná v rámci exekúcie na úhradu veriteľovi žalobcu J. V. W., v dôsledku čoho
namietalnedostatokaktívnejlegitimáciežalobcu.Ktomupredložilpríkaznazačatieexekúcieaexekučný
príkaz.
3. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:
4. Skutkový stav týkajúci sa priebehu tretieho kola dražby (ktorá bola zmarená žalovaným) a následného
štvrtého kola (opakovaná dražba) je nesporný a je daný zhodnými tvrdeniami strán a preukázaný
označenými listinnými dôkazmi - notárska zápisnica č. T. XXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/
XXXX zo dňa 10. 12. 2012 o priebehu 3. kola dražby, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe K.
XXX/XX(3.kolo)zodňa25.10.2012,dohodaopredĺženílehotynaúhraducenydosiahnutejvydražením
zo dňa 07. 01. 2013, Rámcová dohoda o dobrovoľných dražbách zo dňa 20. 05. 2010, vyhlásenie
navrhovateľa dražby, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe K. XXX/XX (4. kolo) zo dňa 21.
01. 2013, notárska zápisnica č. T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX zo dňa 20. 02. 2013 o
priebehu 4. kola dražby.5. Spornými skutočnosťami sú však okolnosti týkajúce sa platnosti Rámcovej dohody o dobrovoľných
dražbách, oprávnenosti osôb podpísať oznámenia o opakovanej dražbe v treťom a štvrtom kole, výška
nákladov a nárok na odmenu dražobníka.
6. Dražobník (žalobca) uzavrel s navrhovateľom dražby (G. G., Z.. G..) dňa 20. 05. 2010 Rámcovú
dohodu o dobrovoľných dražbách, ktorá obsahuje náležitosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách
vrátane uvedenia osôb, ktoré sú oprávnené konať za strany zmluvy. Dňa 10. 12. 2012 sa na základe
oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe K. XXX/XX - X. kolo zo dňa 25. 10. 2012 uskutočnila
dobrovoľná dražba. O priebehu dobrovoľnej dražby bola vyhotovená notárska zápisnica č. T. XXXX/
XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX. Vydražiteľom tohto kola bol žalovaný. Dňa 07. 01. 2013
bola medzi navrhovateľom dražby a žalovaným podpísaná dohoda o predĺžení lehoty na úhrady ceny
dosiahnutej vydražením. Ani po predĺžení lehoty na zaplatenie však žalovaný neuhradil cenu predmetu
dražby, preto listom zo dňa 16. 07. 2013 dražobník (žalobca) vyzval žalovaného na úhradu nákladov
zmarenej dražby vo výške 33 854,06 Eur. V dôsledku neuhradenia ceny predmetu dražby vykonal
žalobca ako dražobník 4. kolo dobrovoľnej dražby dňa 20. 02. 2013, ktorej priebeh bol osvedčený
notárskou zápisnicou T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX a ktoré bolo úspešné, pretože došlo
k vydraženiu predmetu dražby a aj k úhrade ceny predmetu dražby (hoci až na základe piatich dohôd o
predĺžení lehoty). V súvislosti s konaním tretieho a štvrtého kola dobrovoľnej dražby vznikli dražobníkovi
účelne vynaložené náklady a v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách aj nárok na odmenu, ktoré
si vyčíslil (č. l. 37). V konaní bolo tiež nesporné, že žalovaný zložil dražobnú zábezpeku vo výške 49
000,00 Eur v 3. kole dobrovoľnej dražby, ktorá mu vrátená nebola.
7. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a nesúhlasil s tým, že by prikázaním pohľadávky došlo k
zmene osoby veriteľa. Procesnoprávny predpis, ktorým je Exekučný poriadok, nemá vplyv na hmotné
právo, pretože žalobca je stále majiteľom pohľadávky. Predmetnou exekúciou dochádza len k strate
možnosti nároku na vyplatenie pohľadávky. V zmysle Exekučného poriadku má oprávnený len možnosť
podať poddlžnícku žalobu. Právny zástupca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. XObo/XX/XXXX. Čo sa týka námietky žalovaného k platnosti zmluvy, uviedol, že
predpokladané náklady obsahuje článok 4 rámcovej dohody, kde sú tieto špecifikované. Čo sa týka
podpísania na oznámení, resp. vyhlásení dražby, tak mal za to, že tieto mohli podpísať aj iné osoby, než
sú uvedené v rámcovej dohode o dobrovoľných dražbách, pričom poukázal na znenie § 15 Obchodného
zákonníka, z ktorého vyplýva, že podnikateľ môže poveriť aj inú osobu na jeho zastupovanie, čo môže
vyplývať okrem iného aj z vnútorných organizačných pokynov, čo bol aj tento prípad, keďže osoby W. Z.
Š. boli vtedy zamestnancami navrhovateľa dražby. Čo sa týka prípadného porušenia dobrých mravov,
na ktoré poukazuje žalovaný, tak v prvom prípade bol vydražiteľom pán Y., teda žalovaný, ktorý dražbu
zmaril a v následnej dražbe bola úspešným vydražiteľom spoločnosť Š. Y. G.. M.. B.., kde je jediným
konateľom V.. Y. Y., ktorá spolu so žalovaným podniká. Čo sa týka odmeny dražobníka, tak dražba,
ktorá bola zmarená, bola riadne vykonaná, bol v nej udelený príklep a len neúhradou ceny zo strany
žalovaného došlo k jej zmareniu, preto má žalobca nárok na plnú odmenu z tejto zmarenej dražby. V
ďalšom kole dražbe bol výťažok nižší o 70 000,00 Eur, v ktorom taktiež vznikol nárok na odmenu, ktorú
si uplatňuje v tomto konaní. Odmena v tejto ďalšej poslednej dražbe nebola stiahnutá z výťažku dražby
žalobcovi, výťažok dražby bol zaslaný navrhovateľovi dražby.
8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. V rámci
obrany proti žalobe namietal žalovaný neexistenciu resp. nedostatok právneho nároku a základu na
odmenudražobníkazatretiekolodražby.Nazákladezákonaodobrovoľnýchdražbáchnepatrížalobcovi
odmena za tretie kolo dražby, pretože výťažok dražby v treťom kole nebol žiadny. Výťažok dražby
je definovaný v § 2 písm. h) zákona o dobrovoľných dražbách ako suma dosiahnutá vydražením a
jej prípadné príslušenstvo. Výťažkom dražby teda nie je cena dosiahnutá vydražením a nie je možné
tieto dva pojmy stotožňovať. Pokiaľ ide o povahu výťažku dražby, výťažok dražby je suma, s ktorou je
možné disponovať. Pokiaľ by k úhrade ceny dosiahnutej v dražbe nedošlo, čo je i tento prípad tretieho
kola dražby, tak základ pre výpočet a vyčíslenie odmeny neexistuje. Nakoľko podľa § 25 zákona o
dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, čo je tento prípad, náklady dražby
sa hradia z výťažku dražby a odmena sa vypočítava z výťažku dražby. Pokiaľ by sa súd nestotožnil
s týmto právnym posúdením a námietkou, právny zástupca žalovaného namietal a rozporoval výšku
nákladov na tretie a štvrté kolo dražby vyčíslenú v žalobe čo do dôvodu i výšky, a to tak odmeny
ako aj nákladov na materiálne zabezpečenie dražby. Prvým dôvodom je neplatnosť zmluvy o vykonaní
dražby, ktorej platnosť namietal z dôvodu, že predmetná zmluva o vykonaní dražby nemá zákonomstanovené obsahové náležitosti uvedené v § 16 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a to konkrétne
predpokladané náklady dražby. Ďalej neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby namietal z dôvodu, že nie
je podpísaná oprávnenými osobami za navrhovateľa dražby, pretože v rámcovej dohode je uvedené,
kto sa navrhovateľa je oprávnený podpísať oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe. Poukázal
na skutočnosť, že oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe - 3.kolo a 4. kolo nie sú podpísané
za navrhovateľa dražby osobami uvedenými na strane 14 rámcovej dohody, nakoľko V.. N. Š. Z. N..
S. W. nie sú uvedení v rámcovej dohode a nie je doložené, resp. preukázané ich oprávnenie na
podpísanie oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe, a preto už len na základe samotného znenia
rámcovej dohody nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Pokiaľ ide náklady
na materiálne zabezpečenie dražby, tieto namietal čo do výpočtu a preukázania, nakoľko z dokladov
predložených žalobcom nevyplýva preukázanie nákladov uvedených v rozpise týchto nákladov v žalobe.
Konkrétne sa to týka inzercie, poštovného a cestovného, pričom z niektorých nevyplýva vôbec k akej
dražbe sa vzťahuje inzercia a nie je preukázané, že k inzercii aj naozaj došlo. Ani z dokladov ohľadom
poštovného a cestovného nevyplývajú žalobcom vyúčtované náklady. Tretia námietka spočíva v tom, že
žalobcom uplatnený nárok na odmenu za tretie kolo dražby je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom
na skutočnosť, že napriek tomu, že žalovaný žiadal žalobcu i navrhovateľa dražby o predĺženie lehoty
na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením, tento s ním odmietol uzavrieť dohodu o predĺžení tejto
lehoty. Súčasne poukázal na to, že ak by sa uplatnil názor žalobcu, že mu patrí nárok na odmenu len z
ceny dosiahnutej vydražením, ktorá nebola zaplatená v každom prípade každej zmarenej dražby, jeho
odmena by mohla dokonca presiahnuť aj hodnotu zálohu, prípadne uplatňovanú pohľadávku záložných
veriteľov, resp. výťažok dražby. Toto by bol potom absurdný následok takéhoto výkladu, ktorý by bol len
na prospech dražobníka a v neprospech všetkých ostatných účastníkov dražby, čo zákonodarca určite
nemal v úmysle takto znásobovať odmenu dražobníka. Pokiaľ by súd sa nestotožnil s predchádzajúcimi
námietkami, uplatnil v rámci obrany žalovaného § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože podanie
žaloby žalobcom je výkonom alebo môže byť výkonom práva, ak toto právo skutočne existuje, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi a tento rozpor s dobrými mravmi vyplýva už z vyššie uvedených skutočností.
Navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a vyhovel vzájomnej žalobe.
9. Podľa § 2 písm. h) zákona o dobrovoľných dražbách na účely tohto zákona sa rozumie výťažkom
dražby suma dosiahnutá vydražením a jej prípadné príslušenstvo.
10. Podľa § 2 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách na účely tohto zákona sa rozumie nákladom
dražby odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné
zabezpečenie prípravy a priebehu dražby; medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom patria aj
primerané náklady na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady na
uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, ako aj náklady vynaložené dražobníkom
na zvýšenie jeho poistného za poistenie zodpovednosti za škodu, ak s ohľadom na hodnotu draženej
veci bolo nutné dohodnúť zvýšenie poistného dražobníka o viac než 10% pôvodného poistného, odmena
a náhrada hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe.
11. Podľa § 2 písm. j) zákona o dobrovoľných dražbách na účely tohto zákona sa rozumie zmarením
dražby neuhradenie ceny vydraženého predmetu dražby vydražiteľom v ustanovenej lehote.
12. Podľa § 25 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté
inak, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, náklady
dražby sa hradia z výťažku dražby v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu.
13. Podľa § 25 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, Ak je dražba zmarená vydražiteľom, dražobná
zábezpeka zložená vydražiteľom vrátane jej príslušenstva sa použije na úhradu nákladov zmarenej
dražby. Ak sa koná opakovaná dražba, zúčtuje sa zostávajúca časť dražobnej zábezpeky zložená
vydražiteľom, ktorý spôsobil zmarenie dražby, na náklady opakovanej dražby. Po úhrade nákladov
dražby a opakovanej dražby sa zostávajúca časť vráti vydražiteľovi, ktorý spôsobil zmarenie dražby.
14. Podľa § 25 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie dražby, je
povinný na vyzvanie dražobníka uhradiť tú časť nákladov dražby, ktorú nepokrýva dražobná zábezpeka
ním zložená; to platí aj na náklady opakovanej dražby konanej v dôsledku zmarenia predchádzajúcej
dražby vydražiteľom.15. Súd sa v prejednávanej veci musel zaoberať predovšetkým niektorými spornými skutkovými
tvrdeniami strán. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k vykonaniu platných
dražieb v poradí 3. a 4., pričom žalovaný namietal osoby, ktoré podpísali oznámenie o vykonaní dražby,
pretože tieto nie sú osobami na to oprávnenými v zmysle rámcovej dohody. Súd predbežne vyhodnotil
námietku žalovaného tak, že mu možno dať za pravdu v tom, že naozaj oznámenie podpísali iné
osoby, než boli uvedené v rámcovej dohode, na druhej strane išlo o osoby poverené na podpísanie
navrhovateľom dražby, túto okolnosť nikto doposiaľ nenamietal a to ani v priebehu dražieb, ani po nich.
Dražby riadne prebehli v súlade so zákonnou úpravou, navyše právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražby na súde podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacov odo dňa príklepu, čo sa v tomto prípade nestalo, takže súd má za to, že nie je dôvod sa bližšie
danou skutočnosťou zaoberať. Čo sa týka námietky žalovaného, že prečo mu žalobca viackrát nepredĺžil
lehotu na úhradu zvyšku ceny predmetu dražby, keď ďalšiemu dražiteľovi to umožnil, súd uvádza, že je
vecou dražobníka koľkokrát a komu predlží danú lehotu, aj keď rôzne posudzovanie takýchto žiadosti
môže vzbudiť pochybnosti o rovnakom prístupe k dražiteľom. Čo sa týka výkladu pojmov výťažok z
dražby a cenou dosiahnutou vydražením a ich rozdielnosti, na ktoré poukazuje žalovaný, týmto sa súd
bližšie nezaoberal, pretože s poukazom na svoje rozhodnutie vo veci, toto nepovažoval za potrebné.
16. Čo sa týka výšky vyčíslených nákladov dražieb 3. a 4. kola žalobcom, ktoré žalovaný namietal, tu
súd nezistil, že by tieto boli neprimerané, že by neboli dostatočne v potrebnej miere preukázané, takže
sa súd aj s poukazom na predložené listiny s výškou nákladov stotožnil, pričom na to nepotreboval
dražobný spis, ktorý síce mal žalobca predložiť, ale ho na pojednávaní napriek výzve súdu nepredložil.
Súd sa však nedomnieva, že by z dražobného spisu boli zistené nejaké nové alebo iné okolnosti, než
ktoré vyplývajú z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.
17. Čo sa týka samotného nároku žalobcu, tento súd nepovažuje za dôvodný z viacerých dôvodov. Súd
sa nestotožňuje s tým, že by žalovaný, ktorý skutočne zmaril tretiu dražbu v poradí, tým že nedoplatil
zvyšok vydraženej ceny za kúpu nehnuteľnosti, mal automaticky s poukazom na znenie § 25 ods. 5
zákona o dobrovoľných dražbách, znášať aj všetky náklady, vrátane plnej odmeny dražobníka, v prípade
úspešnej štvrtej dražby v poradí. Je zrejmé, že žalovaný pred vykonaním tretej dražby zložil zábezpeku
vovýške49000,00Eur.Tiežjezrejmé,žežalobcažiadauhradiťsumu,ktorúvypočítaltak,žezrátalsvoje
náklady,vrátaneodmenyzdražieb3.a4.kola,odvýslednejsumuodpočítalzloženúzábezpekuadospel
k sume, ktorú v tejto veci žaluje. Súdu je zrejmé znenie vyššie uvedeného paragrafu, o ktorý opiera
žalobca svoj nárok. Na druhej strane je súdu známe tiež znenie časti § 25 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách,vktoromjeuvedené,že„aksakonáopakovanádražba,zúčtujesazostávajúcačasťdražobnej
zábezpeky zložená vydražiteľom, ktorý spôsobil zmarenie dražby, na náklady opakovanej dražby. Po
úhrade nákladov dražby a opakovanej dražby sa zostávajúca časť vráti vydražiteľovi, ktorý spôsobil
zmarenie dražby.“ Z uvedeného súdu vyplýva, že vydražiteľovi má byť ešte vrátený zvyšok zábezpeky.
Uvedené znenie v podstate vylučuje vznik situácie v prejednávanej veci, kedy žalobca žaluje žalovaného
naopaknadoplatenievzniknutýchnákladovštvrtejdražby.Podľanázorusúdusiodsek4a5ustanovenia
§ 25 daného zákona odporujú v tom, že v jednom odseku je uvedené, že zostatok zábezpeky sa vráti
vydražiteľovi a v ďalšom, že má doplatiť zvyšok nákladov. Pokiaľ by sa postupovalo podľa odseku 4
daného ustanovenia, musela by byť zložená zábezpeka vo výške vyššej než je suma nákladov 3. a 4.
kola dražby, teda vo výške viac ako 82 854,06 Eur, čo sa ale v tomto prípade nestalo. Súdu sa nejaví
za správne a spravodlivé žiadať od dražiteľa zloženie tak vysokej zábezpeky pre potreby možného
zmarenia dražby. Súdu sa tiež nejaví za správne a spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby
vydražiteľ, ktorý zmaril jednu dražbu hradil aj náklady druhej dražby. Taktiež súd považuje za veľmi
nešťastné zákonné zakomponovanie odmeny dražobníka do nákladov, keďže podľa názoru súdu by
odmena nemala byť súčasťou nákladov a tiež by mala byť určená samostatne, a to podľa úspechu v
konaní dražby, teda by mala dražobníkovi prináležať iná percentuálna výška odmeny v prípade úspešnej
dražby a iná v prípade neúspešnej, aj keď zmarenej dražby. Na takúto okolnosť však daný zákon
nemyslí. Nie je zmysluplné, aby dražobník zinkasoval plnú výšku odmeny bez ohľadu na úspešne alebo
neúspešne vykonanú dražbu. Súd za úspešne vykonanú dražbu nepovažuje dražbu, po ktorej nedošlo
k predaju draženej veci, čo sa v tomto prípade stalo pri tretej dražbe. Je nesprávne, aby vydražiteľ, ktorý
zmaril dražbu, zodpovedal za celú výšku nákladov a odmeny v dvoch dražbách, navyše je zrejmé, že
ďalšia dražba v poradí bola úspešná, teda dražobník si mohol náklady a odmenu stiahnuť z vydraženej
ceny nehnuteľnosti, ktorá bol predmetnom dražby, čo však neurobil. Súd tiež nepovažuje za správne,
aby si dražobník účtoval dvakrát tú istú percentuálnu odmenu za predaj jednej nehnuteľnosti v dvoch
dražbách. Na tomto mieste je potrebné poukázať na to, že žalovaným bola zložená zábezpeka v nemalejvýške, ktorá mu v podstate prepadla v prospech dražobníka bez ďalšej protihodnoty. Súd samozrejme
nespochybňuje zmysel zábezpeky ako takej, ktorej zmyslom sú práve okolnosti, kedy dražiteľ poruší
svoje povinnosti, ktorými zároveň môže spôsobiť dražobníkovi nejakú škodu. Súd sa však v tomto
prípade domnieva, že zložená zábezpeka vo výške 49 000,00 Eur, ktorú si už fakticky žalobca zúčtoval
a privlastnil, je dostatočná zo strany žalovaného a postačuje na väčšinové pokrytie nákladov, ktoré si
vyúčtoval, vrátane odmien dražieb v poradí 3. a 4. Prípadné rozhodnutie súdu o doplatení sumy 33
854,06 Eur v zmysle žaloby, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zmyslom zloženej
zábezpeky tak, ako to súd vyššie rozviedol, a preto súd žalobu zamietol.
18. Čo sa týka vzájomnej žaloby, tu potrebné odkázať na odôvodnenie zamietnutia žaloby, ktoré je
uvedené pod bodom 17. rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd považuje zloženú zábezpeku za zákonne
skonzumovanú v prospech žalobcu slúžiacu na väčšinové pokrytie jeho nákladov, vrátane odmien,
dražieb v poradí 3., 4., preto vzájomnej žalobe súd nevyhovel a zamietol ju.
19. Žalovaný v konaní namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, pretože pohľadávka, ktorú
žalobca žaluje bola prikázaná v rámci exekúcie na úhradu veriteľovi žalobcu J. V. W.. Súd uvádza, že
podanie tzv. poddlžníckej žaloby v zmysle § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, je právom oprávneného,
a nie jeho povinnosťou. Povinný po začatí exekučného konania a prikázania pohľadávky nestráca
postavenie nositeľa hmotného práva, teda právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky. Preto súd
žalobcu považuje za aktívne legitimovaného na podanie žaloby.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto spore za
dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval najmä skutočnosť, že predmetom bola tak žaloba, ako
aj vzájomná žaloba. Súd zamietol žalobu žalobcu, v dôsledku čoho by bol úspešný žalovaný. Rovnako
však súd zamietol aj vzájomnú žalobu, kde by bol úspešný žalobca. Obe strany by si tak museli potom
nahradiť trovy konania navzájom. Čo je však tiež podstatné je aj skutočnosť, že ani od žalobcu a ani od
žalovaného by nebolo spravodlivé požadovať nahradiť trovy konania v tomto spore, pretože na jednej
stranežalobcasiuplatnilodmenudvakrátvtreťomajštvrtomkoledražby,nadruhejstranevšakžalovaný
požadoval vrátiť časť nespotrebovanej zábezpeky, pričom si mohol byť vedomý, že zložená zábezpeka
prepadne, ak neuhradí zvyšok ceny predmetu dražby. Žalobca bol síce neúspešný vo väčšej miere než
žalovaný, avšak jeho žalobu nemožno považovať za zjavne nedôvodne podanú.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Banská Bystrica 30. 09. 2016
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.