Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Burik

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201665
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5414201665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov: 1/ U. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. XX, 2/ P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, 3/ O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. XX, žalobcovia zastúpení JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom v T. O., H. XXXX a JUDr.
Tomášom Pukajonm, advokátom so sídlom v T. O., X. A. XXXX, proti žalovanej: P. M., nar. XX. XX.

XXXX, bytom O. XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Serekom, advokátom so sídlom v A., A. T. XXX/XX, v
konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín, č.k. 6C/61/2014-197 zo dňa 02. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanej proti žalobcom p r i z n á v av celosti náhradu trov odvolacieho konania, ktoré sú jej p
o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov, ktorým sa domáhali určenia,
že pozemok C-KN parcela č. 6/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2 nachádzajúca sa v
katastrálnom území O., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX na žalovanú v celosti, patrí do dedičstva
po neb. U. M., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom O. XX, zomr. XX. XX. XXXX (poručiteľ). O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho
zastúpenia priznal ako úspešnej účastníčke žalovanej voči všetkým žalobcom spoločne a nerozdielne,

keďže majú postavenie nerozlučných účastníkov konania. Aj keď mal za to, že je naliehavý právny
záujem na určení podľa § 80 písm. c/ O. s. p. a bol naplnený okruh aktívne legitimovaných účastníkov
konania, keďže žalobu podali všetci dedičia po poručiteľovi, nemal splnenú hmotnoprávnu stránku pre
vyhovenie návrhu. V pozemkovoknižnej vložke (ďalej len „PK“) č. 121 na parcelu č. 16 o výmere 306
m2 sú zapísaní ako vlastníci príbuzní žalovanej. U. M. F. (otec poručiteľa) podľa zápisu v PK vložke č.
187 nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/2 z PK parcely č. 15 kúpnou zmluvou zo 14. 03. 1927 od U.
M. Q. a zápis vlastníctva do pozemkovej knihy bol 19. 03. 1927 (druhú polovicu nadobudol čarujúcou

zmluvou 31. 03. 1932 od U. M. F.). Predmetom kúpnej zmluvy bola aj PK parcela č. 16 o výmere 306
m2 zapísaná v PK vložke č. 121 na príbuzných žalovanej - mal. O. O. W., U. O. W., E. O. W. a E. O.,
ktorí ju na predávajúceho nikdy nepreviedli. K vneseniu kúpnej zmluvy v tejto časti do PK vložky č. 121
k pozemkovoknižnej parcele č. 16 nedošlo a zápis vlastníckeho práva otca poručiteľa k nej vykonaný
nebol. Podľa uhorského obyčajového práva platného na území SR do 31. 12. 1950 pozemková kniha
mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter a vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo

až zápisom do tejto knihy a nie podpisom zmluvy. Obyčajové právo však umožňovalo nadobudnutie
nehnuteľnosti aj mimo pozemkovej knihy, ak daná osoba mala nehnuteľnosť v držbe, pričom právo
nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný, kto už od začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosťnadobudol bezprávne, prípadne vedel, že nehnuteľnosť patrí inému. U. M. F. nemohol byť dobromyseľný
v tom, že na základe danej kúpnej zmluvy nadobudol PK parcelu č. 16, pretože musel mať pochybnosti
o svojom vlastníctve, keďže na jej základe nebol do pozemkovej knihy vykonaný zápis jeho vlastníckeho

práva. Táto okolnosť bola jednoznačne objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti o nadobudnutí tejto
parcely. Nedostatok v podobe chýbajúcej dobromyseľnosti má za následok nemožnosť prijať záver o
prípadnom nadobudnutí PK parcely č. 16 vydržaním podľa obyčajového práva v prospech U. M. F., otca
poručiteľa. Ak otec poručiteľa nenadobudol vlastnícke právo k PK parcele č. 16 (či už zmluvou alebo
vydržaním), na poručiteľa od jeho otca nemalo aké vlastníctvo potom prejsť. Zo záverov znaleckého

dokazovania vyplýva, že žalovaná parcela č. 6/2, ktorá má výmeru 30 m2, je identická s časťou PK
parcely č. 16 čo do výmery 27 m2, čo do výmery 3 m2 je identická s časťou PK parcely č. 15, keď v tejto
časti žalovanej nepatrí, čo ani netvrdila. Súd však v tejto časti (3 m2) žalobe vyhovieť nemohol, pretože
žalobcovia v tomto smere petit žaloby nezmenili. Táto časť ani nebola vytvorená ako samostatná parcela
geometrickým plánom, a preto ani nebola spôsobilým predmetom konania, keďže nešlo o samostatnú
vec. Ak by aj žalobcovia vykonali potrebnú zmenu petitu žaloby, súd by žalobe nemohol vyhovieť čo do

spoluvlastníckeho podielu 2/3-iny, pretože z ničoho nevyplýva, že by mal byť poručiteľ vlastníkom PK
parcely č. 15 v celosti. Podľa obsahu spisu Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne II-D21/62 PK parcelu č.
15 nadobudol poručiteľ len v podiele 1/3-ina. Druhú tretinu nadobudol jeho brat U. M. F. a tretiu tretinu ich
matka. Z navrhovaných dôkazov nevykonal ohliadku na mieste samom, nakoľko zisťovanie užívacích
vzťahov by bolo na mieste, ak by bola splnená podmienka dobromyseľnej držby. Súčasne nevyčkal na

vykonanie dôkazu predložením znaleckého posudku, ktorý mienil dať vypracovať žalobca 1/, z dôvodu,
že jeho predloženie avizoval už 14. 05. 2015 a napriek tomu ho do vyhlásenia rozsudku nepredložil,
pričom ak aj mal zdravotné problémy, mohli tak učiniť žalobkyne, nehovoriac o tom, že žalobcovia sú
právne zastúpení. Navyše posudok by bol vypracovaný na žiadosť účastníka konania a nie súdu a mal
by nižšiu dôkaznú silu. Žalobcovia nenavrhli na vypracovanie znaleckého posudku ustanoviť súdom

iného znalca, kedy by išlo o dôkaz rovnakej právnej sily.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodu podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), h) a § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O. s. p. a žiadali ho
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mali za to, že zhotoviteľ ROEP,

súd, ani ustanovený znalec sa nezaoberali historickým umiestnením PK parcely č. 16 a C-KN parcelu č.
6/2 určil ako jej zbytkovú časť. Zo situačného nákresu z roku 1926, ako aj znaleckého posudku v konaní
3C/215/60 Okresného súdu Dolný Kubín bolo preukázané, že PK parcela č. 16 nebola roztiahnutá po
celej šírke, ale bola umiestnená tak, že sa ťahala od Váhu v polovičnej šírke (v nákrese parcela č. 16/2),
kde druhú polovicu tvorila PK parcela č. 15 a od polovice sa ťahala v celej šírke až k ceste (v nákrese

parcela č. 16/1). Bolo preukázané, že právny predchodca poručiteľa odkúpil od U. M. Q. PK parcelu
č. 15 a časť PK parcely č. 16 (v nákrese parcela č. 16/2), ktoré začal užívať v roku 1927, resp. 1932
a nebol takisto ako poručiteľ upozornený na neoprávnenosť držby až do roku 1960, kedy sa právni
predchodcovia žalovanej domáhali proti poručiteľovi v konaní 3C/215/60 držby a úžitku. Vykonaným
dokazovanímbolopreukázané,žeporučiteľčasťzodpovedajúcuPKparceleč.16/2nadobudolavydržal,

a preto sa následne domáhali len práva prechodu, ktorý im bol na základe rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 7Co/400/61 zamietnutý, ako aj ich návrh, aby poručiteľ odstránil plot, ktorý
tam bol od roku 1927 až po rok 2010. Obidva súdy mali preukázané, že poručiteľ je vlastníkom aj
časti parcely č. 16/2, ktorá bola zapísaná ešte na uvádzaných predchodcov žalobkyne. Keďže došlo k
rozhodnutiu vo veci samej, tak okresný, ani krajský súd nemali pochybnosť o pasívnej vecnej legitimácii

poručiteľa, inak by z dôvodu jej absencie žalobu zamietli. Napriek uvedenému, bez dania odpovede,
prečo, posúdil súd uvedenú otázku inak. Poručiteľ užíval PK parcelu č. 15 a PK parcelu č. 16/2 nerušene
až do smrti a následne žalobca 1/ až do doby, kedy mu žalovaná doručila žiadosť o vypratanie parcely,
t.j. od roku 1927 do roku 2010, napriek čomu mal súd za to, že im predmetná parcela nikdy nepatrila. Súd
nesprávne vyhodnotil otázku vydržania, keďže k nemu podľa § 116 stredného občianskeho zákonníka

platného od 1. 1. 1951 už došlo z dôvodu, že vlastnícke právo podľa neho k nehnuteľnej veci nadobudne
ten, kto ju oprávnene drží desať rokov (dovtedy podľa obyčajového práva 32 rokov), pričom ten, kto
nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Vyhotoviteľ diela ROEP nezohľadnil skutočný stav z roku 1926, ale vychádzal z toho, že hranica medzi
PK parcelou č. 15 a č. 16 má byť v polovici ich celej dĺžky a ani z toho, že žalobca 1/ si zväčšil parcelu

č. 15 o 30 až 40 m2 ich prihradením smerom k hrádzi a pripočítal ich k už existujúcej parcele č. 15,
čím došlo k posunu hranice a k vzniku parcely č. 6/2 o výmere 30 m2, ktorá tvorí predmet sporu.
Ako vlastníkov do katastra nehnuteľností zapísal pôvodných pozemkovoknižných spoluvlastníkov, t. j.
právnych predchodcov žalovanej, ktorá si ju právne notárskou zápisnicou o vydržaní osvedčila, hoci juneužívala. Túto nesprávnu argumentáciu si zobral aj v konaní ustanovený znalec. Žalobca 1/ chcel dať
na vlastné náklady vyhotoviť znalecký posudok, ktorý by skutočný historický stav zohľadňoval, avšak
pre zdravotné problémy nemohol, čím mu súd znemožnil uplatniť jeho práva.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, keďže správne konštatoval, že z dôvodu nevykonania zápisu vlastníckeho práva do
pozemkovej knihy k parcele č. 16 absentovala dobromyseľnosť v jeho držbe u otca poručiteľa, z ktorého
dôvodu nemohol nadobudnúť vlastníctvo na základe vydržania. V konaní 3C/215/60, kde malo byť

preukázané, že právnym predchodcom žalovanej nepatrilo žiadne právo k PK parcele č. 16/2, nebola
predmetom konania táto skutočnosť, ale určenie práva prechodu. Nie je dôvodné tvrdenie žalobcov, že
im súd nedal možnosť preukázať nesprávnu identifikáciu PK parciel č. 15 a č. 16 zhotoviteľom ROEP
a ustanoveným znalcom. Závery znaleckého dokazovania nenamietali. Nenavrhli vykonať kontrolné
znalecké dokazovanie, ani výsluch znalca, nezabezpečili dôkazový materiál, či už sami alebo cestou
právneho zástupcu, aj keď na to mali takmer 1 rok. Preto nebol dôvod pochybovať o správnosti

a zákonnosti vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré nepotvrdilo, že by žalovaná parcela mala
vzniknúť z PK parcely č. 15 patriacej právnym predchodcom žalobcov, resp. z parcely vznikla len v
rozsahu 3 m2, u ktorej výmere však zo strany žalobcov nebol predložený geometrický oddeľovací plán
a nebolo nimi navrhnuté pripustenie zmeny žalobného petitu.

4. Právna zástupkyňa žalobcov, ktorej bolo vyjadrenie žalovanej k odvolaniu doručené (§ 48a O. s. p.,
§ 110 ods. 2 CSP), sa k nemu nevyjadrila.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Krajský súd sa v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie

rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej námietke žalobcov krajský súd

dopĺňa, že v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 3C/215/60, ako aj v nasledujúcom
odvolacom konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, bolo predmetom konania právo prechodu
právnych predchodcov žalovanej cez PK parcelu č. 15 z PK parcely č. 16/1 v zmysle situačného
nákresu pozemkovoknižnej mapy z 23. 04. 1926, ktorý podľa žalobcov jediný znázorňuje reálne uloženie
PK parcely č. 15, tak ako ju opísal aj znalec v konaní 3C/215/60, t. j. nie cez PK parcelu č. 16/2,

ku ktorej vlastnícke právo nebolo v uvedenom konaní posudzované. O vlastníctve PK parcely č. 15
právnym predchodcom žalobcov (otcom poručiteľa) nebolo sporu. Práve zo situačného nákresu z 25.
04. 1926 (tak ako požadovali v odvolaní žalobcovia) vychádzal v tomto konaní ustanovený znalec
z odboru geodézie a kartografie pri zodpovedaní na položenú otázku (strana 6 posudku), pretože
držba pozemkov evidovaných v pozemkových knihách a mapách pozemkového katastra nezodpovedala

evidencii vlastníckych práv v pozemkovoknižných vložkách a pozemkovej mape, keď tvar PK parcely č.
16 (nepravidelný šesťuholník) nemožno ignorovať na rozdiel od výmery (Pozemkovoknižný poriadok z
15. decembra 1855). Znalec pritom nebral do úvahy, že žalobca 1/ zväčšil PK parcelu č. 15 o 30 - 40
m2, keďže z výpovedí účastníkov v konaní 6C/61/2014 a 3C/215/1960 bolo zrejmé, že jej koniec je zo
strany hrádze vymedzený stenou humna postaveného na parcele 6/1.

8. K ďalšej odvolacej námietke žalobcov krajský súd dopĺňa, že títo nenamietali závery znaleckého
posudkuoidentickostiparcelyregistra„C“č.6/2sčasťouparcelyPKč.16ovýmere27m2avozvyšných
3 m2 s časťou PK parcely č. 15 a nenavrhli do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (§
120 ods. 4 O. s. p., § 154 CSP), preskúmať znalecký posudok iným znalcom (§ 127 ods. 2 O. s. p.) a

nepredložili ani netvrdili zadanie súkromného znaleckého posudku (§ 209 ods. 1 CSP), ktorý mal potvrdiť
alebo vyvrátiť skutočnosti uvedené v znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, aj keď zdravotný
stav žalobcu 1/ to od 21. 01. 2016 dovoľoval (č. l. 177 rub spisu) a ostatným žalobcom, ani právnej
zástupkyni v tom nič nebránilo, t.j. postupom súdu im nebola odňatá možnosť konať pred súdom, keďnevykonanie dôkazu ani za odňatie možnosti konať pred súdom považovať nemožno. Žalobcovia tak
neučinili ani neskôr, aby mohli byť tieto skutočnosti alebo dôkaz za splnenia podmienok ustanovených
v § 205a O. s. p. (§ 366 CSP) odvolacím dôvodom. Ako odvolacie dôvody ich ani neuviedli, a preto

odvolací súd na ne nemohol prihliadnuť (§ 212 O. s. p., § 380 ods. 1 CSP).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalobcov krajský
súd dopĺňa, že podľa uhorského obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. 12. 1950
vlastníckeprávoknehnuteľnostibezzapísaniadopozemkovejknihynadobudolten,ktonehnuteľnosťpo

dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať
ten, kto nebol dobromyseľný, teda, kto od začiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol
bezprávne alebo vedel, že patrí inému. Občiansky zákonník č. 141/1950 odlišne upravil vydržacie
doby, pričom v prípade nehnuteľnosti sa vyžadovala desaťročná (§ 116 ods. 1) a dobromyseľnosť bola
potrebná počas celej vydržacej lehoty s tým, že vydržacia lehota, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 1950,
skončila najneskoršie uplynutím vydržacej doby pre nehnuteľnosti (t. j. k 01. 01. 1961; § 566). Keďže

predávajúci v kúpnej zmluve zo dňa 14. 03. 1927 E. M. Q. nebol v pozemkovej knihe vedený ako vlastník
PK parcely č. 16, preto vlastnícke právo na základe tejto časti zmluvy (predmetom predaja bola aj PK
parcela č. 15) nebolo do pozemkovej knihy intabulované (zapísané) v prospech právneho predchodcu
žalobcov. Z dôvodu absencie dobromyseľnosti, resp. jej existencie počas celej vydržacej doby, keďže
pred jej uplynutím začalo súdne konanie 3C/215/60, nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníckeho práva.

Žalobcovianavyšenetvrdili,aninepreukazovali,nazákladečohosamaloprávnenýmdržiteľompootcovi
stať poručiteľ.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, a
to aj vo výroku o trovách konania, keďže žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci, priznal podľa §

142 ods. 1 O. s. p. proti žalobcom náhradu účinne vynaložených trov konania predstavujúcich trovy
právneho zastúpenia.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP
a žalovanej priznal ich náhradu v celom rozsahu, keďže mala v odvolacom konaní plný úspech.

12. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.