Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613204364
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613204364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,
Politických vězňů 1272/21, Praha 1 - Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: V. M., nar. XX.X.XXXX, A.
Š.H.XXXX,ozaplatenie956,87eurspríslušenstvomaoodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Malacky č.k. 4C/163/2013-54 zo dňa 27.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave čiastočné späťvzatie žaloby pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Malacky č.k.
4C/163/2013-54 zo dňa 27.1.2015 v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,19% denne zo

zmenkovej sumy 956,87 eur od 9.8.2010 do zaplatenia zrušuje a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 4C/163/2013-54 zo dňa 27.1.2015 vo
zvyšnej napadnutej časti mení tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

Strany sporu nemajú právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu 956,87 eur spolu so zmenkovými úrokmi vo výške 0,25 %

denne zo zmenkovej sumy 956,87 eur od 9.8.2010 do zaplatenia, s úrokmi vo výške 6 % zo zmenkovej
sumy 956,87 eur od 26.10.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 3,19 eur v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18.3.2013 podaným na tlačive

A v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu
Malacky 28.3.2013, sa žalobca domáhal proti žalovanému F. M., XXX XX A. Š. XXX zaplatenia
pohľadávky zo zmenky, a to zmenkovej sumy 956,87 eur, zmenkových úrokov vo výške 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy 956,87 od 9.8.2010 do zaplatenia, úrokov vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy
956,87 eur od 26.10.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
3,19 eur, ako aj náhrady trov konania.

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 31.7.2009 na zmenkovú sumu 956,87 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 9.8.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenoudoložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 956,87
eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 9.8.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného

zmenkové veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ za zmenku
nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako písomné dôkazy predložil originál zmenky vystavenej
žalovaným dňa 31.7.2009 na sumu 956,87 eur, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo
právneho zástupcu vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty.

4. Žalobca v návrhu uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie. Súd prvej inštancie poukázal na
čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ďalej na čl. 5 ods.
1 Nariadenia č. 861/2007/ES, čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/ES,
ďalej na ust. § 115 ods. 1 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.

5. Súd prvej inštancie následnou lustráciou v zmysle ust. § 103 O.s.p. skúmal, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci a zistil, že žalovaný dňa 5.4.2013 zomrel. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný zomrel po začatí konania súd zisťoval prípadných právnych nástupcov, dedičov po zomrelom
žalovanom.

6. V zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. v konaní pokračoval s dedičkou účastníka a v zmysle čl. 5 ods.
2 Nariadenia č. 861/2007/ES doručoval žalovanej kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a
podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I.

7. Žalovaná zásielku prevzala 19.8.2014 v nariadením stanovenej lehote 30 dní po jej doručení

neodpovedala na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a
jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadrila.

8. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle čl. 9 Nariadenia a § 122 ods. 1
O.s.p. a z predloženého prvopisu zmenky zistil, že bola vystavená právnym predchodcom žalovanej dňa

31.7.2009 v Plaveckom Štvrtku ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri
predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava sumu 956,87 eur, zmenkový úrok 0,25
% s dátumom začiatku úročenia od 9.8.2010. Zmenka je opatrená doložkou bez protestu a na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia, s miestom splatnosti určeným sídlom pôvodného veriteľa a to
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava. Na zmenke je uvedený aj údaj, číslo zmluvy 102800018.

Na rube listiny je zapísaný nedatovaný indosament s textom „Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o.,
K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, opatrený pečiatkou
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom M. T., konateľa.

9. Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/1976/2011-10 zo dňa 28.9.2011 súd zamietol žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky v zmluve o úvere č. 1028000 a uznesením č.k. 23Er/1976/2011-16 zo dňa 27.8.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 25.9.2012, exekúciu v celom rozsahu zastavil.

10. Súd prvej inštancie poukázal na čl. III §1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, čl. I §

92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 93 zákona čl. 191/1950 Zb., čl. I § 94 zákona č. 191/1950 Zb.,
čl. I § 97 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 5 ods. 1, 2 a
3 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 9 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I
§ 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 13 ods. 1 zákona č.

191/1950 Zb., čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 15 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 16
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950
Zb., čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 44 ods. 1
zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 46 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 47 ods. 1 až 4 zákona
č. 191/1950 Zb., čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 73 zákona č. 191/1950 Zb., § 4 ods. 6

zákona č. 258/2001 Z.z., § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. a ako prvou sa zaoberal otázkou právomoci
a príslušnosti konať a rozhodovať vo veci a určiť rozhodné právo pre konanie a rozhodnutie vo veci.11. Súd prvej inštancie ustálil, že na uvedený spor sa vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady(ES)č.861/2007,akeďžeidecezhraničnékonanievoveciachsnízkouhodnotousporupríslušnosť
Okresného súdu Malacky je daná čl.

11 preambuly, čl. 4 bod 1 a čl. 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko Slovenská republika ako zmluvná strana
Nariadenia č. 861/2007 ES komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republiky okresné súdy, pričom žalobca

si príslušnosť okresného súdu Slovenskej republiky vybral v čl. 4.1 v Návrhu podľa bydliska žalovaného.

12. V merite veci, potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, keď žalobca
predložil súdu prvopis zmenky a svoje právo preukázal indosamentom, čím preukázal, že je riadnym
majiteľom zmenky a teda má už len z toho dôvodu právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka
nebola pri splatnosti zaplatená, dohodnuté zmenkové úroky, 6% úroky odo dňa splatnosti a odmenu

vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Skonštatoval, že zmenka obsahuje všetky formálne a materiálne
požiadavky tak ako predpokladá ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Z pripojeného spisu Okresného
súdu Malacky č.k. 23Er/1976/2011 súd zistil, že predložená zmenka bola pôvodne vystavená ako
blankozmenka, t.j. zmenka ktorá bola pri vystavení neúplná, pričom s poukazom na čl. I § 10 zákona
č. 191/1950 Zb. súd neskúmal, či údaje zo zmenky boli doplnené v súlade s dohodou o vyplnení

zmenky,nakoľkožalovanátakétoskutočnostinenamietala,keďsúdbymoholprihliadnuťlennanámietku
žalovanej ako vystaviteľky, resp. právnej nástupkyne vystaviteľa proti žalobcovi ako majiteľovi zmenky
len vtedy, ak by sa preukázalo, že nadobudol zlomyselne alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou
nedbanlivosťou. Pripojená doložka „bez protestu“ v zmysle čl. I § 46 zákona č. 191/1950 Zb. zbavuje
majiteľazmenkypovinnostinazachovaniepostihoviprávosvedčiťodopretieplateniaverejnoulistinou.Z

pripojeného exekučného spisu mal súd za to, že zmenka bola predložená na platenie v lehote uvedenej
doložkou na zmenke, pričom zmenka splatná pri predložení (vistazmenka) umožňuje platne dojednať
úroky zo zmenkovej sumy, ktoré žalobca uplatnil vo výške uvedenej v predloženej zmenke, zároveň v
súlade s čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. uplatňuje popri dojednaných aj zákonné 6 % ročné
úroky zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti a zmenkovú odmenu.

13. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalovaná nevzniesla relevantné námietky
v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a to tak v
časti zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny, ako aj časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku,
keďže tieto nároky ako majiteľ zmenky žalobca postihom mohol žiadať. O trovách konania rozhodol súd

podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

14. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolala žalovaná, ktorá v odvolaní
uviedla, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia svojho nároku proti jej manželovi F. M., ktorý zomrel
dňa X.X.XXXX. Dedičstvo po ňom bolo dojednané pod číslom 12D/231/2013, D not 156/2013. Na

základe osvedčenia žalovaná nadobudla majetok aktíva vo výške 3.430,- eur a pasíva vo výške 2.368,29
eur (pohľadávka Slovenskej konsolidačnej, a.s. a pohľadávka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.,
pohrebné trovy). Poukázala na ust. § 470 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa. Žalovaná poukázala vo svojom odvolaní na

skutočnosť, že uhradila za poručiteľa 940,18 eur - pohrebné trovy podľa predložených dokladov notárke,
1.296,- eur na účet súdnej exekútorky M.. L.. R. W., 1.207,17 eur ako úhradu istiny, 6 % úrok a zmenkový
poplatok, 142,22 eur trovy právneho zastúpenia spolu teda 3.585,57 eur. Uviedla, že suma zaplatených
dlhov prevyšuje sumu nadobudnutého dedičstva o 155,57 eur, čím podľa jej názoru povinnosť platiť za
dlhy poručiteľa zanikla. Zároveň poukázala na vysoký úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo

považuje za úrok úžernícky, ktorý predstavuje výšku 91,25 % ročne. Poukázala na skutočnosť, že jej
nebohý manžel bol v pozícii spotrebiteľa a jeho postavenie zo zmluvy bolo zjavne nevýhodné, preto
považuje v tejto časti zmluvu za neplatnú. Odvolaciemu súdu navrhuje, aby súd v časti úroku 0,25 %
denne zo zmenkovej sumy 956,87 eur od 9.8.2010 do zaplatenia napadnutý rozsudok zmenil tak, že
tento nárok zamietne a neprizná mu trovy konania.

15. Dňa 3.6.2015 zaslal žalobca vyjadrenie k odvolaniu žalovanej a uviedol, že žalovaná v odvolaní
poukázala na skutočnosť, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia voči jej manželovi, ktorý zomrel
dňa 5.4.2013. Na základe osvedčenia o dedičstve po ňom nadobudla dedičstvo a poukázala na ust. §470 OZ. K uvedenému žalobca uvádza, že súd v priebehu súdneho konania oboznámil s osvedčením o
dedičstve a zákonným postupom pokračoval v konaní so žalovanou ako dedičkou účastníka konania a
následne v zmysle Nariadenia č. 861/2007/ES doručoval žalovanej kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky a podporného dokumentu spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď. Žalovaná zásielku
prevzala dňa 19.8.2014 nariadením v stanovenej lehote 30 dní po jej doručení neodpovedala na návrh
na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a jeho zaslaním späť
súdu, ani iným spôsobom sa k návrhu nevyjadrila. Z uvedeného je nesporné, že žalovaná nevyužila
svoje procesné právo namietať predmetné skutočnosti počas prebiehajúceho prvoinštančného súdneho

konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm
10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré podľa jeho názoru bolo vydané skutkovo a právne zhodnej veci
žalobcu. Poukázal na zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky
ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj
pre zmenky zabezpečovacie. Podľa zákona zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmať len to,
či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť,

nie však podmienky jej vystavenie a jej neprípustnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené a na argumentáciu
uvedenú vo vyjadrení žalobcu voči napadnutého rozsudku žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie, a súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania.

16. Dňa 29.12.2015 doručil žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu čiastočné

späťvzatie podaného návrhu, kedy zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil následne v konaní
už len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

17. K vyjadreniu žalobcu sa písomne dňa 2.9.2016 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca
podrobne uvádza právny rozbor v oblasti zmenkového práva, ku ktorému sa ona nevyjadruje. Žalobca
sa, však ani okrajovo nezmienil k argumentácii žalovanej v odvolaní a to je práve postavenie dediča a
ručenie dediča za poručiteľove dlhy. Upozornila, že zaplatila zostatok istiny a trovy právneho zastúpenia.
Jej povinnosť ručiť za poručiteľovi dlhy zanikla tým, že zaplatila viac ako sama zdedila. Hodnota

dedičstva je uvedená v osvedčení o dedičstve 12D/231/2013, D not 156/2013, kedy hodnota uhradených
záväzkov je zrejmá z priložených dokladov. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že za ďalšie
poručiteľove dlhy nezodpovedá a nemôže byť zaviazaná k ich úhrade.

18. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo

podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 22.9.2016, teda po nadobudnutí
účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval
tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc

dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

19. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po
oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné po čiastočnom späťvzatí návrhu zmeniť a návrh vo zvyšnej časti zamietnuť z týchto dôvodov:

20. V konaní bolo nesporne preukázané, že pôvodný žalovaný dňa X.X.XXXX zomrel. Nakoľko žalovaný
zomrel po začatí konania súd prvej inštancie na základe osvedčenia o dedičstve 12D/231/2013-26, D not
156/2013 zo dňa 7.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.8.2013 pokračoval s právnym nástupcom

žalovaného, kedy celý majetok poručiteľa nadobudla V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. Š., s
ktorou súd prvej inštancie následne v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. v konaní pokračoval ako dedičkou
účastníka konania.

21. Z osvedčenia o dedičstve 12D/231/2013-26 zo dňa 7.8.2013 vyplýva, že čistá hodnota dedičstva

predstavuje sumu 1.061,71 eur. Výlučnou dedičkou predmetného dedičstva sa stala V. M., rod. Z.,
manželka F. M., pôvodného žalovaného.22. Súd prvej inštancie následne doručil žalovanej tlačivo C na odpoveď, ktoré bolo dňa 22.8.2014
vyplnené žalovanou vrátené Okresnému súdu Malacky. Dňa 27.1.2015 súd prvej inštancie vo veci
rozhodol a to tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanú pohľadávku v celom rozsahu.

Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanej riadne doručený dňa 9.2.2015. Dňa 12.2.2015 doručila
žalovaná Okresnému súdu Malacky odvolanie voči rozsudku, kedy pripojila Osvedčenie o dedičstve,
č.k. 12D/231/2013-26 zo dňa 7.8.2013 a pripojila výpisy banky, ktorými preukazovala úhrady, na ktoré
poukazuje vo svojom odvolaní v celkovej výške 3.585,57 eur, z ktorých jedna úhrada predstavuje sumu
1.207,17 eur ako úhrada istiny, 6 % úroku a zmenkového poplatku. Z pripojeného výpisu z účtu Poštovej

banky vyplýva, že žalovaná dňa 12.2.2015 uhradila sumu 1.207,17 eur pod variabilným symbolom
0102800018 (číslo zmluvy uvedenej na zmenke).

23. Odvolací súd vyzval žalobcu na vyjadrenie žalovanej, či došlo k úhrade pohľadávky resp. časti
pohľadávky, pričom výzva odvolacieho súdu bola právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručená dňa
4.9.2015. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu nereagoval a neoznámil, či došlo k čiastočnej úhrade

pohľadávky.

24. Z dôvodu nečinnosti žalobcu odvolací súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise
a vzhľadom k tomu, že žalobca nijak nerozporoval úhradu žalovanej pohľadávky, resp. nerozporoval
doklady predložené žalovanou, hoci bol na vyjadrenie sa k predmetným tvrdeniam žalovanej riadne

vyzvaný, odvolací súd tieto vyhodnotil za nesporné.

25. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva, za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľovi dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

26.Zákonzakotvujedôležitúzásadunaochranudedičov.Dodedičstvatotižnepatriaibaaktíva,existujúci
majetok a pohľadávky poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na
jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje
výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým čo nadobudol,

ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba to tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol.
Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred
dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Kto dedil a v akej hodnote je známe
a aj potvrdené rozhodnutím o dedičstve, resp. v danom prípade osvedčením o dedičstve, ktoré vydal
notár. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé v akej čistej hodnote dedič dedičstvo nadobudol. Žalovaná v

danom prípade nadobudla dedičstvo v čistej hodnote 1.061,71 eur.

27. Žalovaná vykonala úhradu dňa 12.2.2015 pod variabilným symbolom 0102800018 v celkovej výške
1.207,17 eur teda v hodnote vyššej ako bola čistá hodnota dedičstva, a preto už v danom prípade
žalovaná nemôže byť zaviazaná na vyššiu úhradu ako je čistá hodnota nadobudnutého dedičstva.

28. Podľa ust. § 384 CPS ods. 1 ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje
sám.

29. V danom prípade je potrebné skonštatovať, že odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku
po čiastočnom späťvzatí návrhu a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko mal za to, že
v danom prípade sa jednalo výlučne o posúdenie právnej otázky, ku ktorej nie je potrebné vykonávať
žiadne ďalšie dokazovanie, než aké bolo vykonané pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd vyzval
žalobcu na vyjadrenie, či došlo k úhrade časti žalovanej pohľadávky zo strany žalovanej a či na podanom

návrhu trvá, avšak žalobca bol nečinný a k otázke úhrady žalovanej pohľadávky sa nevyjadril.

30. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v rámci odvolacieho konania nečinný, na výzvy súdu nereagoval,
vyhodnotil odvolací súd obsah spisu a doposiaľ predložené listinné dôkazy a vyjadrenia strán sporu
a dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že otázka zodpovednosti za dlhy poručiteľa v súvislosti

s predloženými dokladmi o úhrade je otázka výlučne právna, kedy nie je potrebné dopĺňať žiadne
dokazovanie, a preto s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP rozhodol o zmene rozhodnutia súdu prvej
inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388CSP zmenil a návrh po čiastočnom späťvzatí žaloby v zostávajúcom rozsahu zamietol z hore uvedených
dôvodov.

31. Dňa 29.12.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené čiastočné späťvzatie podaného návrhu a to v
časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, kedy žalobca v ďalšom konaní žiadal priznať zmenkový
úroklenvčasti0,06%denneavzhľadomktomu,žežalovanásčiastočnýmspäťvzatímnávrhusúhlasila,
preto odvolací súd s poukazom na ust. § 370 ods. 1 a 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v späťvzatej
časti návrhu zrušil a v tejto časti konanie zastavil.

32. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

33. Odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania tak, že strany sporu nemajú
právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, nakoľko v prvoinštančnom konaní bola

síce žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu i spolu s príslušenstvom, avšak žalobca zobral
svoj návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 956,87
eur od 9.8.2010 do zaplatenia späť, čo v prepočte predstavuje približne sumu 938,- eur, v ktorej časti bol
návrh nedôvodný. V tejto časti zobral žalobca svoj návrh späť a z procesného hľadiska zavinil v tejto časti
zastavenie konania, a preto by bol povinný nahradiť žalovanej trovy konania. Keďže v odvolacom konaní

bola úspešná žalovaná z hore uvedených dôvodov, rozhodol odvolací súd o trovách prvoinštančného a
odvolacieho konania tak, že s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).