Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204319
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216204319.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Y.. Ľ. B. vo veci starostlivosti o maloletého L. J.,

nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov- matky H. J., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, X. a otca L. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. X, W. - B. Y., zast. advokátkou JUDr. Oľgou Rosulegovou, ul. 29 augusta 5,
Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca o zníženie výživného z a m i e t a .

II.Otec je oprávnený stretávaťsasmaloletýmL.,nar.XX.X.XXXXkaždýtretívíkendvkalendárnom

mesiaci v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si v stanovený deň a
hodinu maloletého prevezme a odovzdá ho v mieste bydliska matky.

III. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

IV. Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXP/
XXX/XXXX-XX v časti o úprave styku otca s maloletým.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX žiadal otec o úpravu styku s maloletým v rozsahu

každý víkend v párnom týždni v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a počas letných
prázdnin v období od 01.07. od 09:00 hod. do 31.07 do 17:00 hod., s tým, že otec v stanovené dni a
hodiny prevezme maloletého v mieste bydliska matky a v stanovené dni a hodiny ho v mieste bydliska
matky i vráti späť. Zároveň žiadal o zníženie výživného zo sumy 250-eur na sumu 60-eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo
dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo rodičov mal. L. rozvedené, na základe rodičovskej dohody bol mal. L.

zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. L. sumou 250-eur.
Styk otca s maloletým bol upravený bez obmedzenia. Od posledného rozhodnutia súdu sa schopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca podstatne zmenili, nakoľko v tom čase bol jeho mesačný príjem
1.000-eur. V auguste roku 2015 sa presťahoval k svojej terajšej partnerke, na základe čoho ukončil
dohodu mimo pracovného pomeru so spoločnosťou TILD s.r.o., kde pracoval ako kuchár. Odvtedy
sa snažil nájsť si prácu, avšak bezúspešne. S platením výživného mu pomáha jeho matka, ktorá mu
poskytuje 150-eur mesačne. Matka dieťaťa mu od opustenia spoločnej domácnosti začala brániť v styku

s maloletým. Maloletý začal mať v marci/apríli 2015 problémy so školskou dochádzkou a po viacerých
jeho urgenciách, matka navštívila školu, kde odporučili, aby dieťa prihlásila do diagnostického centra na
Slovinskej ulici v Bratislave, kde mal byť pôvodne 3 mesiace.3.Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,prednesomprávnehozástupcuotca,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o zdaniteľných

príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o prevzatí hotovosti,
potvrdením ŽSR zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o zaradení občana do evidencie uchádzačov o
zamestnanie zo dňa XX.XX.XXXX, správou Základnej školy, G. J. XX, Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX
správou ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd
manželstvo rodičov mal. L. rozviedol a zároveň schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bolo mal.
dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec
sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250-eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci, styk
bol upravený bez obmedzenia.

5. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 18.02.2016 súd zistil,
že otcov úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov za rok 2015 bol 571,59-eur.

6. Z potvrdení o prevzatí hotovosti súd zistil, že výživné vo výške 150-eur od januára 2015 do júna 2016

za každý mesiac, (okrem mesiaca február, kedy prevzala výživné vo výške 250-eur) prevzala matka od
W. J. - matky otca.

7. Z potvrdenia ŽSR zo dňa 27.06.2016 súd zistil, že matkin priemerný mesačný príjem bol za obdobie
od júna 2015 do mája 2016 vo výške cca 614-eur netto.

8. Z oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 07.03.2016 súd
zistil, že otec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 29.02.2016.

9. Zo správy Základnej školy, G. J. XX, Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletý L.

navštevuje uvedenú školu, nie je konfliktný typ, málo komunikuje so spolužiakmi, je zádumčivý, občas
pôsobí neisto, má prejavy introvertného správania a nezapája sa do školských aktivít. Správanie k
učiteľom a komunikácia s nimi je v rámci normy.

10. Zo správy ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX z pohovoru s maloletým súd zistil, že maloletý uviedol, že

s otcom sa pohádal a odvtedy sa s ním nechce stretávať. Keď s nimi otec býval, nechodili na žiadne
výlety a zrazu, keď s nimi nebýva, chce ho brať na rôzne výlety. Stále ho volá do Košíc a už niekoľkokrát
mu povedal, že tam nechce ísť, najmä kvôli jeho známosti. S babkou a dedkom z otcovej strany sa už
dlhšie nevideli, ale volajú si a dohodli si stretnutie. Otca nevidel cca 4-5 mesiacov , píše mu správy, ale
mal. L. mu neodpisuje. Je ochotný sa s otcom občas rozprávať cez telefón alebo sa s ním stretnúť u

babky jeden víkend v mesiaci, no bez jeho priateľky.

11. Maloletý L. v rámci výsluchu na súde uviedol, že by sa mohol s otcom stretávať kedykoľvek, len
nechce ísť za ním do Košíc. Najlepšie by bolo kebyže mu otec zavolá a dohodnú si stretnutie, kľudne aj
každý druhý víkend u babky a dedka, s ktorými má dobrý vzťah. Vie si predstaviť, že by tam aj prespali.

S otcom má dobrý vzťah. Maloletý pozná aj priateľku otca a aj jej dcéru, ale s nimi veľmi nekomunikuje.

12. Právny zástupca otca vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že v čase poslednej úpravy
výživného bol príjem otca približne vo výške 1.000-eur mesačne a z toho dôvodu aj otec súhlasil s
uzavretím rodičovskej dohody, nakoľko mal záujem syna aj finančne zabezpečovať. Čo sa týka úpravy

styku, otec súhlasil aby ostal neupravený, nakoľko sa domnieval, že nebude v tejto oblasti žiaden
problém. Postupom času sa však veci kryštalizovali tak, že otec nemá možnosť sa so synom stretávať,
je s ním v kontakte iba sporadicky, a to ho motivovalo k podaniu návrhu. Otec je evidovaný na úrade
práce od februára 2016, prácu si hľadá, avšak v mieste bydliska kde sa zdržiava, je to náročné. Jeho
partnerka si založila živnosť na catering a príležitostne jej otec maloletého vypomáha.

13. Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že cateringová spoločnosť, kde bol zamestnaný v čase
rozvodového konania, neskôr skrachovala. Potom robil na dohodu a v septembri 2015 sa presťahoval
do Košíc. Pol roka si tam hľadal prácu a od februára 2016 je registrovaný na úrade práce ako uchádzačo zamestnanie. Jeho priateľka začína podnikať s cateringovou spoločnosťou, pričom jej robil dvakrát
nejaké akcie. Otec ďalej uviedol, že býva u priateľky, na domácnosť jej neprispievam ničím. Žiadnu
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

14. Matka maloletého v rámci svojej výpovede na pojednávaní uviedla, že so znížením výživného na
sumu 60 eur nesúhlasí, nakoľko syn má už 13 rokov, s čím súvisia zvýšené potreby na zabezpečenie
jeho starostlivosti. Ďalej uviedla, že s úpravou styku nemá žiaden problém a súhlasila s návrhom otca.
Nikdy synovi nezakazovala stretávať sa s ním, naopak, aj by jej vyhovovalo mať voľný víkend. Otec

dieťaťasaknimneustálevracalanásledneodchádzal,pričomsyntoveľmizleznášal,plakávalapretoje
jeho vzťah k otcovi taký aký je. Výživné vo výške 150-eur posiela matka otca dieťaťa (stará matka), ktorá
jej povedala, že nechce aby sa o tom dozvedel jej syn. Matka ďalej uviedla, že jej príjem predstavuje
cca 600-eur mesačne netto. K jej pravidelným mesačným výdavkom patrí: 220-eur nájomné, 100-eur
nedoplatok na vodu, telefón dcére 55-eur, kredit pre matku a syna 2 x 10- eur, električenka 25-eur sebe
a deťom 2 x 15-eur, inak uviedla len bežné výdavky na stravu, oblečenie, drogériu a pod. Mesačne ešte

platí 100-eur diagnostickému ústavu, kde sa syn nachádza od júna minulého roku. Spočiatku tam bol
umiestnený s prespatím, v súčasnej dobe tam chodí len do školy. K príjmu otca uviedla, že je klamstvo,
že nemá žiaden príjem, nakoľko nikdy nič nerobil oficiálne na papieri. Je otázne, z čoho žili a platili účty
spolu s jeho priateľkou, keď ona si založila iba teraz cateringovu spoločnosť. Otec synovi nič neprispieval
vo forme vecných plnení, kúpil iba nejaké veci, keď podal návrh na súd.

15. Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil, styk otca so synom ponechal na
úvahe súdu.

16. Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

21. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.

Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a vakej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.

24. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného, súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb
maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov povinného a najmä prihliadal
na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých
druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia

§ 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí.

25. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného, súd po vykonanom dokazovaní porovnával

okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne
zmenili.

26. Matka je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, pričom jej mesačný
príjem predstavuje sumu cca 614-eur netto. Mesačné pravidelné výdavky vyčíslila celkovo v sume cca

550,-Eur , pričom túto sumu predstavujú pravidelné platby: 220-eur nájomné, 100-eur nedoplatok na
vodu, telefón dcére 55-eur, kredit pre matku a syna 2 x 10- eur, električenka 25-eur a deťom 2 x 15-eur,
mesačne platí 100-eur diagnostickému ústavu, ktorý syn navštevuje od júna minulého roku, inak má iba
bežné výdavky na stravu, oblečenie, drogériu a pod. Od poslednej úpravy výživného sa jej majetkové
pomery nijakým spôsobom nezmenili.

27. Otec po rozvode manželstva prestal pracovať u vtedajšieho zamestnávateľa, ktorý skrachoval a po
odchode z Bratislavy do Košíc je nezamestnaný. Istý čas nebol evidovaný ani na úrade práce, nakoľko
tam nemal hlásený trvalý pobyt. V súčasnosti je registrovaný na úrade práce a príležitostne vypomáha
svojej priateľke pri cateringu. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci väčšej hodnoty.

28. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd mal
za to, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Na výživnom
pre maloleté dieťa sa majú podieľať obaja rodičia v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je
dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného

aj nad rámec). Je pravdou, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2012 sa pomery na strane
otca zmenili, avšak rovnako sa zmenili i pomery na strane mal. Patrika. Tieto pomery sú podmienené
najmä jeho vekom, s čím súvisí i rast nákladov matky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, či
inými voľno-časovými aktivitami.

29. Súd pri posudzovaní možností, schopností a majetkových pomerov otca ako povinného rodiča,
vychádzal z jeho vzdelania, veku, fyzickej a psychickej spôsobilosti. Vodiacou zásadou na strane
rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča
treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však
treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný

zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný
stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.) Možnosti rodiča ovplyvňujú aj
objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie
povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery ale jeho reálne zárobkové
možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a

pracovných skúseností. Súd mal v predmetnej veci za preukázané, že otec dostatočne nevyužíva svoj
potenciál a nevyvíja úsilie aby zabezpečil adekvátnu výživu nielen sebe ale aj svojmu maloletému
dieťaťu. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a
životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Otec maloletého je
zdravý 37-ročný muž v produktívnom veku, netrpí žiadnymi zdravotnými problémami, a teda prihliadnuc

na všetky vyššie uvedené subjektívne i objektívne skutočnosti, mal súd za to, že vzhľadom na svoj vek,
vzdelanie, zdravotný stav, odbornosť, kvalifikáciu, nadanie, vedomosti, pracovné skúsenosti a pod., má
možnosť uplatniť sa na trhu práce. V žiadnom prípade nie je možné akceptovať fakt, že v súčasnej dobenedosahuje žiaden príjem. Ak má problém zamestnať sa vo svojej profesii, má možnosť hľadať si i inú
menej kvalifikovanú prácu resp. hľadať si prácu mimo región v ktorom momentálne žije.

30. V časti úpravy styku mal. L. s otcom, súd vzhľadom na vôľu dieťaťa, ktoré je rozumovo a intelektuálne
vo veku, kedy vie vyjadriť slobodne svoj názor, či už pred súdom ako i orgánom sociálnej kurately,
upravil styk v rozsahu jeden víkend v mesiaci. Súd pozitívne hodnotil ústretovosť matky, ktorá je ochotná
participovať na vzťahu otec-syn, avšak je na samotnom otcovi, ako sa styk a celkovo jeho vzťah s
dieťaťom, bude ďalej vyvíjať, ako s ním bude tráviť spoločný voľný čas, ako bude rešpektovať pocity

a potreby dieťaťa, pričom súd nevylučuje, že časom sa môže stretávanie aj zintenzívniť. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, súd nepovažoval za vhodné upravovať styk otca počas prázdnin, nakoľko
takáto úprava by vzhľadom na jednoznačný postoj maloletého, nebola v záujme dieťaťa, ktorý je v
konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,
ktoré sa maloletého dieťaťa týkajú (Čl.5 veta prvá Zákona o rodine).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.