Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116218446
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Lučivjanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116218446.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Notársky úrad JUDr. Magdaléna Drgoňová, so sídlom
štúrova 27, 040 01 Košice, ičo: 35 509 872, proti žalovanému: I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/
X, XXX XX Y., adresa pre doručovanie B. XXX/X, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie 259,36 Eur, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vracia žalobcovi súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 16,50 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa
platobného systému E- KOLOK : Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice, Thurzova 1 do 30
dní po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. žalobca sa žalobou zo dňa 19.8.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 259,36 Eur spolu s
5,05% úrokom z omeškania ročne odo dňa 10.6.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť mu náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku
z podanej žaloby.

2. Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že v dedičskej veci po poručiteľovi N. K., nar.

XX.X.XXXX, naposledy bytom B. X, Y., zomrelom dňa X.X.XXXX, priznal súd odmenu notárke JUDr.
Magdaléne Drgoňovej, ako súdnej komisárke poverenej na prejednanie tejto dedičskej veci v celkovej
sume 687,- Eur. Na základe tohto bol žalovaný povinný uhradiť na účet notárskeho úradu č. IBAN: G.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., VS: XXXXXX v lehote do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia doplatok za svoju alikvotnú časť odmeny po odpočítaní
preddavku vo výške 170,- Eur, ktorý uhradil do pokladne notára dňa 8.9.2015, sumu vo výške 259,36

Eur. Dňa 1.6.2016 bola žalovanému vystavená výzva na zaplatenie pohľadávky v sume 259,36 Eur,
ktorú si osobne žalovaný prezval dňa 1.6.2016. Na túto výzvu nereagoval a do dnešného dňa nebola
alikvotná časť odmeny notára uhradená, a to ani pripísaním na účet notárskeho úradu, a ani priamym
zaplatením do pokladne notára, čím povinnosť žalovaného nebola splnená.

3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I vedeného na súde pod sp.zn. 36D/4/2014 je zrejmé,

že dňa 11.2.2014 bola Okresným súdom Košice I v zmysle ust. § 38 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku poverená notárka JUDr. Magdaléna Drgoňová, aby ako súdna komisárka vykonala potrebné
úkony vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi N. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom B. XXX/
X, Y., zomrelom dňa X.X.XXXX. O odmene súdneho komisára JUDr. Magdalény Drgoňovej bolo
rozhodnuté uznesením vydaným Okresným súdom Košice I pod č. k. 36D/4/2014-129 zo dňa 5.4.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2016.4. Podľa ust. § 175q ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase vydania
rozhodnutia súdom súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu
o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov.

5. Podľa ust. § 140 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase vydania
rozhodnutia súdom v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý
nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného
pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát, ak ďalej nie

je ustanovené inak.

6. Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa ust. § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ak sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

8. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť

(ďalej len "procesné podmienky").

9. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia - zistenie v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva
predovšetkým vtedy ak sa má v novom spore resp. v konaní prejednať tá istá vec. O ten istý spor
( konanie) ide vtedy keď v novom spore ( konaní) ide o ten istý nárok alebo stav o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého premetu sporu ( konania ) a tých istých osôb.

Ten istý predmet sporu ( konania) je daný vtedy ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné ako súd po
právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného sporu ( konania). Prekážka veci
právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v

pôvodnom spore ( konaní) posúdený inak než správne či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu
( účastníkov konania) nie je významné, či rovnaké osoby majú v inom konaní rovnaké alebo rozdielne
procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom spore žalobcom je žalobcom aj v novom konaní alebo
má postavenie žalovaného, resp. či ten kto v skoršom spore vystupoval ako žalovaný má alebo nemá v
novom spore procesné postavenie žalovaného). Spor (konanie) sa týka tých istých osôb aj v prípade ak

v novom spore ( konaní) vystupujú právni nástupcovia pôvodných strán sporu ( účastníkov konania )
či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že o odmene žalobcu ( notára) už bolo rozhodnuté v uznesení Okresného
súdu Košice I, ktoré bolo vydané pod č. k. 36D/4/2014-129 dňa 5.4.2016, a toto nadobudlo aj

právoplatnosť dňa 20.5.2016, súd je toho názoru, že predmetné právoplatné uznesenie tvorí vo vzťahu
k žalobe v tomto spore prekážku veci rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou podmienkou konania, a
preto súd konanie zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

12. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo
zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť
trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania
a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania. V danom prípade má súd za to, že žalobca muselvedieť o existencii právoplatného rozhodnutia ( uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 5.4.2016 v
právnej veci prejednania dedičstva mu bolo doručené dňa 11.4.2016), o znovu uplatňovanom nároku,
a zastavenie konania pre prekážku res iudicata preto možno pričítať ako zavinenie žalobcovi.

15. Vzhľadom k skutočnosti, že doposiaľ žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

16. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších zmien a doplnkov sa súdne poplatky (ďalej len "poplatky") vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

17. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

18. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby,
návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na
obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

19. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona je sadzba poplatku uvedená v sadzobníku percentom zo
základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje

inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur.

20. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona sa poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a
orgánmi prokuratúry platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom
krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu,
ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti,
platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný
orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov
a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom

prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v
hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený
do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v
banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.

21. Podľa ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona sa poplatok vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný
platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd
konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola
námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd
uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd,

ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

22. Podľa ust. § 11 ods. 3 citovaného zákona sa poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo

vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej
inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa
poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu

konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.23. Podľa ust. § 11 ods. 4 citovaného zákona okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

24. Podľa ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona orgány uvedené v § 3, ktoré nie sú zapojené
do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu
alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia

odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov
alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia
sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia písomného upovedomenia, sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov,
zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku
prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia

odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov
alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia
sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia písomného upovedomenia.

25. Podľa ust. § 12 ods. 1 citovaného zákona vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený
vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd.

26. Podľa ust. 13 ods. 3 citovaného zákona o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po

uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh
na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť
pred prvým pojednávaním.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené súd rozhodol o vrátení nekráteného súdneho

poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému
E - KOLOK : Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice, Thurzova 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.