Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/244/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616202132
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2616202132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu

JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej na návrh manželky: S. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, zastúpená JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou so sídlom v Trnave, Paulínska 15/
A, o rozvod manželstva s manželom: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, na odvolanie manžela
proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 3C/75/2016-20, zo dňa 05. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil zistením, že účastníci

uzavreli manželstvo dňa 29.04.1989, pričom u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Z manželstva
sa narodili dve dnes už plnoleté deti. Výsluchmi účastníkov mal súd prvej inštancie za preukázané,
že manželstvo si vôbec neplní svoj účel. V manželstve nefunguje jednak biologická funkcia, pretože
účastníci sa intímne nestýkajú približne pol roka, a tiež ekonomická funkcia, pretože hospodárenie s
finančnými prostriedkami v rodine je problematické, obaja účastníci majú na hospodárenie s finančnými
prostriedkami rozdielne názory. Manželstvo si neplní ani funkciu výchovnú, nakoľko deti z manželstva
sú už plnoleté. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že majú rozdielne názory na spoločný život, vzťahy

v rodine, hospodárenie s finančnými prostriedkami. Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, na
pojednávaní prejavil citový vzťah k manželke, podľa súdu prvej inštancie zrejme dlhodobé problémy vo
vzťahu náležite neriešil. Manžel uviedol, že manželke nebol neverný, nakazenie manželky pohlavnou
chorobou však náležite neobjasnil, pričom manželka práve z tohto dôvodu upodozrieva manžela z
nevery. Podľa názoru súdu prvej inštancie tým, že manžel ľahkovážne neriešil s manželkou vzniknutý
problém, a tiež z ostatného správania manžela, ako je napr. nie úplne bežný telefonický hovor s inou
ženou, manželka nadobudla podozrenie z nevery manžela, čo viedlo k jej citovému odcudzeniu voči

manželovi a vzhľadom na nemenný postoj manželky k rozvodu manželstva tu nie je ani predpoklad,
že by účastníci niekedy v budúcnosti obnovili spolužitie v súlade s účelom manželstva. Za hlavnú
príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie označil citové odcudzenie zo strany manželky z dôvodu
podozrenia z nevery manžela, ako aj vzhľadom na jeho správanie voči manželke a deťom. Právne svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 23 ods. l zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte „Zákon o rodine“). O trovách konania rozhodol
podľa ustanovenia § 144 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(v ďalšom texte „O.s.p.“).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvej inštancie akceptoval bez náležitého skúmania manželkou uvedené dôvody rozpadu manželstva.
Tietodôvodysúpodľaodvolateľavykonštruované,vkonanípredsúdomprvejinštanciebolopreukázané,že účastníci žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária. Nevera manžela nebola v konaní
nijako preukázaná, jedná sa o bezdôvodné podozrenie manželky bez reálneho skutkového základu. Je
pravdou, že k istému ochladnutiu vzťahov medzi účastníkmi v závere roku 2015 došlo, avšak nie natoľko,

aby boli dôvodom rozvodu manželstva. Vyhodnotenie dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvej
inštanciejenedostatočné,súddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymprávnymzáverom.
V konaní nebol preukázaný dlhodobý rozvrat manželstva, naopak bolo preukázané, že účastníci v čase
konania o rozvode ich manželstva naďalej vedú spoločnú domácnosť, bývajú v spoločnom dome a
spoločne hospodária. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.

3. Manželka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 2 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným
subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitostiažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody,preskúmalnapadnutérozhodnutie

bez viazanosti dôvodmi odvolania, s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil,bezpotrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania,
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
potrebné zmeniť a návrh na rozvod manželstva zamietnuť.
7. Predmetom konania je návrh manželky na rozvod manželstva, ktorého sa domáha z dôvodu, že

manželstvo si neplní žiadnu z funkcií v zmysle Zákona o rodine. Súd prvej inštancie návrhu manželky
vyhovel a napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol.
8. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, teda či boli splnené zákonné podmienky predpokladané ustanoveniami Zákona o rodine na
rozvod manželstva.

9. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie
výsluchmi účastníkov, z ktorých zistil, že intímne sa nestýkajú od konca leta - jesene roku 2015. Bývajú
v spoločnej domácnosti vo vlastnom rodinnom dome, majú spoločný účet, manželka varí, perie aj pre
manžela, manžel prispieva do spoločnej domácnosti finančnými prostriedkami, na výške ktorých sa ale
účastníci nezhodli, nezhodli sa ani na spôsobe starostlivosti či už manželky alebo manžela o potreby

rodiny. Istý stupeň ochladenia citov uviedli obaja účastníci, manželka zotrvala na neochote obnoviť
spolužitie, manžel uviedol, že manželku ľúbil a ľúbi. Tvrdenie manželky o nevere (nadväzovaní vzťahov
s inými ženami) manžela tento poprel, uvedená skutočnosť v konaní preukázaná nebola.
10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

11. Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd

pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov
podľa § 18 a 19 (ods. 3).

12. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že k zrušeniu manželstva rozvodom možno
pristúpiť len v takom prípade, resp. odôvodneným je len taký prípad, ak sú vzťahy medzi manželmi tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pritom musí mať za preukázané či manželstvo plní
alebo môže plniť svoj účel resp. či sa jedná o manželstvo rozvrátené. Pri skúmaní, či sa jedná o
rozvrátené manželstvo treba skúmať plnenie jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej,
funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie, teda či manželstvo účastníkov vytvára prostredie

vhodné na uspokojovanie ich citových a sexuálnych potrieb, či účastníci žijú spolu intímne, či spolu
ako manželia, ako rodina trávia voľný čas, či si poskytujú všestrannú vzájomnú pomoc a či sa
spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, či hospodária samostatne
alebo spoločne. V prípade narušenia vzťahov medzi manželmi je povinnosťou súdu vyhodnotiť intenzitunarušenia týchto vzťahov a skutočnosť, či sa jedná o trvalo rozvrátené vzťahy. Odvolací súd z výsledkov
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade nie je
možné vyhodnotiť situáciu v manželstve účastníkov ako vážne narušené a trvalo rozvrátené

vzťahy medzi manželmi. Vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine je
daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do
akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia. Je pritom nesporné,
že medzi účastníkmi nastal nesúlad, kríza, zostalo však faktom, že manželia spolu bývajú, manžel
prispieva do spoločnej domácnosti finančne, manželka varí, perie, vedie domácnosť pre všetkých -

teda aj pre manžela. Manželkou tvrdené skutočnosti o nevere manžela o jeho nezáujme o manželku,
deti a domácnosť, neboli žiadnym spôsobom preukázané. Účastníci zhodne uviedli, že najneskôr od
jesene 2015 spolu intímne nežijú, táto okolnosť však sama o sebe, s prihliadnutím na ostatné okolnosti
veci nemôže byť vyhodnotená ako jednoznačný prejav hlbokého a trvalého rozvratu manželského
spolužitia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 120 O.s.p., ktoré bolo účinné v
čase konania pred súdom prvej inštancie a v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení (v súčasnosti je táto povinnosť zakotvená v ustanoveniach § 132 C.s.p. a §
25 C.m.p.). Najmä v tej procesnej situácii, keď manžel popieral tvrdenia manželky uvedené v návrhu na
rozvod manželstva resp. počas jej výsluchu pred súdom prvej inštancie, bolo potrebné, aby si manželka
ako navrhovateľka splnila svoju procesnú povinnosť a navrhla vykonanie dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa (pričom účastníci dôkazy neoznačili)

nevyplynulo splnenie podmienok, súčasné splnenie ktorých je nevyhnutným predpokladom na zrušenie
manželstva rozvodom - 1. vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi manželmi, 2. manželstvo
nemôže plniť svoj účel, 3. od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto tri
podmienky pritom musia byť vo vzťahu príčinnej súvislosti. Nie je možné dospieť k záveru o vážnom
narušení a trvalom rozvrátení manželských vzťahov len na základe tvrdení jedného účastníka - v tomto

prípade manželky, najmä ak to druhý účastník popiera.

13. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku nie je správne,
pretože vyhovel návrhu manželky napriek tomu, že neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala
svoje tvrdenia o tom, že manželstvo neplní žiadnu z funkcii v zmysle Zákona o rodine. Nie sú dané ani

podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovení § 389 C.s.p..

14. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15.Spoukazomnauvedenéskutočnosti,odvolacísúdpostupompodľa§388C.s.p.napadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a návrh na rozvod manželstva zamietol.

16. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s §
52 C.m.p..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).