Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/458/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213320
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614213320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
BECK FINANC, s.r.o., IČO: 35830522, so sídlom v Bratislave, Pečnianska č. 5-7, zastúpeného právnym
zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s.r.o., IČO: 35967421, so sídlom
v Bratislave, Grősslingova č. 50, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Renát Dvorecký, advokát a
konateľ, proti žalovanému S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo F., D. č. XXXX/XX, o zaplatenie 624,60 € s
príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty 124,92 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č.k. 5C/153/2014-33 zo dňa 06.02.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v plnom rozsahu zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie
sumy 624,60 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty v sume 124,92 € (prvý výrok) a účastníkom náhradu

trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého dňa 23.06.2010 uzavrel žalobca a žalovaný nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej
veci, z obsahu ktorej vyplýva, že jej predmetom je cyklónový vysávač (jeden kus), nože (jeden kus),
vozík (jeden kus) a denná deka (dva kusy); cena tovaru bola dohodnutá na sumu 499,- € s DPH; prvá
mimoriadna splátka nájomného predstavovala 110,- € a zostávajúca suma nájomného 389,- €; cena

celkom predstavovala 654,60 € a zostávajúca cena nájomného 544,60 €; podľa dohody zostávajúca
cena bude uhradená v 20 mesačných splátkach po 27,23 € a k uhradeniu prvej mimoriadnej splátky
došlo dňa 24.06.2010.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdu prvej inštancie „predstavuje predmetná nájomná zmluva s
následnou kúpou prenajatej veci spotrebiteľskú zmluvu“; preskúmaním obsahu zmluvy dospel k záveru
o jej neplatnosti pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pretože „hnuteľné veci, ktoré mali byť predmetom

zmluvy nie sú žiadnym spôsobom individuálne vymedzené tak, aby ich bolo možné odlíšiť od iných
hnuteľných vecí rovnakého druhu a nie je uvedená cena ani jednej hnuteľnej veci, keď ide o taký
nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti, že na základe len takto vymedzeného predmetu zmluvy nemohla
žiadna zmluva vzniknúť“; súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že „predmetná nájomná zmluvas následnou kúpou prenajatej veci zo dňa 23.06.2010 neoprávňuje žalobcu k vymáhaniu žiadnych
nárokov, keď ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ku ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti“;
súčasne dospel súd prvej inštancie k záveru, že „oprávnenosť nároku uplatneného žalobcom alebo jeho

častinebolapreukázanáanizinéhoprávnehodôvodu;skúmal,čižalobcovinevznikánároknazaplatenie
sumy uplatnenej žalobou z iného právneho dôvodu napr. vydania bezdôvodného obohatenia“ a dospel
k záveru, že „v priebehu konania nebolo možné určiť, aká je skutočná hodnota dvoch kusov paplónov
odovzdaných zamestnancom žalobcu žalovanému dňa 23.06.2010 a preto nebolo možné rozhodnúť
ani o vydaní bezdôvodného obohatenia; okrem toho z úradnej povinnosti prihliadol na premlčanie

možného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia“ s odôvodnením, že „vzhľadom k tomu,
že nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci zo dňa 23.06.2010 nie je možné považovať
za platnú zmluvu, tento deň je súčasne určujúci pre začiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia a preto by bol tento nárok premlčaný“.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 489 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka;

ďalej s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 40 ods. 2, § 451 ods. 2
a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol s odôvodnením, že „na strane žalovaného
ako úspešného účastníka konania trovy v tomto konaní nevznikli, preto o náhrade trov konania rozhodol
tak, že ich účastníkom konania nepriznal“.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

včas odvolanie zo dňa 04.03.2015 (č.l. 37-38 spisu). Rozsudku súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne
právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016). Namietal výlučne proti tomu, že súd prvej inštancie na premlčanie práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia prihliadol z úradnej povinnosti bez námietky premlčania vznesenej
žalovaným ako dlžníkom a teda nesúhlasil s aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v prejednávanom

spore, ktorú považoval za nesúladnú so zákazom retroaktivity, pretože predmetné ustanovenie
nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 a konanie o prejednávanom spore začalo pred 01.05.2014. Na
základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní
bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom

rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd
udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne spor správne právne posúdil. Z

dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.),
pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalobcu odvolací nemohol skúmať právne posúdenie veci zo
strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru o absolútnej neplatnosti spornej zmluvy o kúpe prenajatej
veci zo dňa 23.06.2010, ale výlučne len právnu otázku možnosti aplikácie ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v prejednávanom spore, t.j.
vrátane právnych vzťahov, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou (t.j. pred 01.05.2014). Žalobca považoval

aplikáciu uvedeného ustanovenia v prejednávanom spore zo strany súdu prvej inštancie za nesúladnú
so zákazom retroaktivity právnych noriem. Odvolací súd však dospel k záveru, že právne posúdenie
veci zo strany súdu prvej inštancie bolo v tomto smere správne.

4.7 Stanovenie rozsahu v akom sa právna norma použije na konkrétny prípad so zreteľom na daný

čas predstavuje časovú pôsobnosť právnej normy; časová pôsobnosť právnej normy je jej presné
časové určenie, od kedy a dokedy sa ňou regulujú príslušné právne vzťahy; predpokladom účinnosti
právnej normy je jej platnosť; účinnosť právnej normy znamená, že z nej pre subjekty právnych vzťahov
vyplývajú príslušné oprávnenia a právne povinnosti; v oblasti procesného práva platí, že sa aplikuje
vždy len norma, ktorá je aktuálne účinná v čase procesného konania. Ustanovenie § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 upravuje procesnú činnosť
orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy; ide teda o procesnoprávnu normu, ktorá sa
vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v súlade s princípom okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem aplikuje vo všetkých konaniach
vrátane konaní začatých pred 01.05.2014. Uvedený záver súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu

o nutnosti aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v prejednávanom spore je v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít podľa článku 2 ods. 2 C.s.p. (pozri
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn.
3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktoré prešli aj testom
ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť podanú proti nim Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp.

zn.III.ÚS194/2015zodňa12.04.2016odmietolakozjavneneopodstatnenú,pretožedospelkzáveru,že
odôvodnenie napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu nevybočuje z medzí ústavnej udržateľnosti, je z
tohto pohľadu akceptovateľné, pričom prekročenie právomoci najvyššieho súdu pri vydaní napadnutého
rozhodnutia ústavný súd nezistil; ďalej pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8MCdo/13/2014 zo dňa 28.05.2015, ktorý tiež prešiel testom ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť

podanú proti nemu Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 729/2015 zo dňa
04.11.2015 odmietol ako zjavne neopodstatnenú; ďalej pozri aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015 a sp. zn. 2MCdo/2/2015 zo dňa 29.02.2016).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vzhľadom na vyššie

uvedené (bod 4.7 odôvodnenia) je však právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie správne.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).