Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/349/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235846
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114235846.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

X. S., nar. X.X.XXX, bytom ul. F. Y. č. XXXX/XX, G., právne zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val č. 11, Žilina, proti žalovanému: A. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. Y. č. XXXX/XX, G., právne zastúpená JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierova 1725,
Čadca, o žalobe na nerušenie v užívaní, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 5.11.2014 domáhala voči žalovanej uloženia zákazu žalovanej

obťažovať žalobkyňu nad mieru primeraným pomerom pachmi a parami z bytu č. XX, vchod č. XX, 1.
poschodí v bytovom dome č. XXXX, postaveného na parcele č. S. XXXX/X kat. územie G., zapísaný na
LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor do bytu č. XX, na druhom poschodí,
vchod č. XX v bytovom dome č. XXXX, postaveného na parcele č. S. XXXX/X kat. územie G., zapísaný
na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou bytu č. 18, na druhom poschodí, vchod č. XX v bytovom

dome č. XXXX, postaveného na parcele č. S. XXXX/X kat. územie Žilina. Žalovaná je vlastníčkou bytu
č. XX, vchod č. XX,X. poschodie XX v bytovom dome č. XXXX, postaveného na parcele č. S. XXXX/
X kat. územie G., zapísaný na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor. S
poukazom na zápis údajov na liste vlastníctva uviedla, že žalovaná býva na I. poschodí a bezprostredne
nad ňou na II. poschodí býva žalobkyňa. Žalovaná si zaústila do vetracej šachty, ktorá ide vertikálne
cez bytový dom vetracie zariadenie zo svojho bytu, pričom pary a zápach vniká bezprostredne do bytu
žalobkyne. Navrhovateľka sa pokúsila s odporkyňou, resp. s bývalými vlastníkmi bytu dohodnúť, aby ju

táto neobmedzovala s vetracie zariadenie demontovala a umožnila nerušený výkon užívania bytu, avšak
žalovaná odmieta odstrániť nezákonný stav, ktorý vyvolala, zaústením vetracieho zariadenia. O pomoc
požiadala aj Správcovskú spoločnosť MPM, s.r.o. Žilina, ktorá vykonáva správu bytového domu, aby
odstránili závadný stav, pričom Správcovská spoločnosť nie je oprávnená vstúpiť do bytu žalovanej a
zamedziťtakvyústeniuvetraciehozariadenia.NezákonnýstavvyvolanýžalovanouriešilaajcezMestskú
políciu Žilina, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiline, Mesto Žilina a Regionálny
úrad verejného zdravotníctva Žilina avšak bez úspechu.

3. Žalovaná skutkové tvrdenia poprela a uviedla, že dôkazy predložené žalobkyňou svedčia o opaku
tvrdení, ktoré uvádza. Poukázala na vyjadrenie Okresného riaditeľstva HaZZ zo dňa 22.4.2014,
upovedomenie o doriešení Mestskej polície Žilina zo dňa 11.4.2014, vyjadrenie Mesta Žilina zo dňa6.3.2013 a stanovisko k podnetu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 28.2.2012, ktorí
uviedli,žežalovanásavočižalobkyninedopúšťažiadnehoprotiprávnehokonania,neohrozujejejzdravie
a žiadnym spôsobom ju neobmedzuje v užívaní jej bytu, čo priamo potvrdzuje upovedomenie o doriešení

MestskejpolícieŽilinazodňa11.4.2014,vktoromjeuvedené,žesanepreukázalo,žeznečisťujevýparmi
z digestora vzduch a teda sa nedopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Obdobne v
stanovisku k podnetu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 28.2.2012 je uvedené, že v
čase obhliadky bytu žalobkyne neboli viditeľné skutočnosti pre vážne ohrozenie zdravia ani znížené
úžitkové vlastnosti jej bytu. Vyjadrila názor, že obťažovanie niekoho iného je právne významné len v

prípade, že je nad mieru primeranú pomerom, ak by však v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu
výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom bez významu. Rozdiel medzi ohrozením výkonu
práva a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozenie sa priamo týka výkonu práv chráneného
subjektu alebo dokonca ich existencie. Obťažovanie vlastnému výkonu práva nebráni, ale ho robí
obťažným alebo nepríjemným. Pokiaľ v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu ohrozeniu
vlastníckeho práva inej osoby (k poškodzovanej veci) spočívajúceho v poškodzovaní veci, ide o

neoprávnený zásah podľa § 127 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na to. či tento zásah prekračuje mieru
primeranú pomerom. Účelom právnej úpravy podľa § 127 ods. 1 OZ je občianskoprávny zákaz určitej
činnosti smerujúci k ochrane pozemku alebo stavby suseda v ich samotnej podstate. Pojem „vážne
ohrozenie výkonu práv'" vyjadruje vzťahové medze ochrany práv vlastníka jednej veci v pomere k
ochrane, ktorá patrí právam vlastníka druhej veci, čo platí aj pri povolenej činnosti, pretože aj v takom

prípade musí vlastník veci uvedené medze ochrany dodržiavať a musí sa usilovať o to. aby neporušil
povinnosť zdržať sa určitých činností, ktoré toto ustanovenie zakazuje.

4. Žalovaná ďalej uviedla, že jej byt bol skontrolovaný firmou TALUX, s.r.o. čo do tesnosti kanalizácie
a odsávania kúpeľne a kuchyne, pričom táto spoločnosť zistila, že kanalizačné potrubie je správne

utesnené a nepoškodené. Ďalej uvedená spoločnosť zistila, že odvetranie kúpeľne a kuchyne je bez
závad, pričom toto tvrdenie preukazovala servisnou správou TALUX, s.r.o. z 31.3.2015. Ďalej uviedla,
že dňa 9.9.2014 sa uskutočnila zo strany správcovskej spoločnosti MPM domová schôdza, na ktorej
bol riešený problém so zápachom v byte p. S.. Správcovská spoločnosť ako riešenie ponúkla naliatie
betónovej vrstvy v spoločnej odvetrávanej šachte z bytu p. S., čím by sa šachta, ktorá prechádza

všetkými bytmi, rozdelila a oddelili by sa aj byty p. S. a p. I., na čo však jediná žalovaná nedala súhlas.
Na záver opakovane poukazovala na kverulantstvo žalobkyne a žiadala vyšetriť jej duševný stav.

5. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní žiadal opakovane právny zástupca žalobkyne
poskytnúť lehotu na mimosúdne urovnanie sporu, avšak hoci žalovaná s urovnaním súhlasila, súd

nezistil,žebyžalobkyňanapriekdeklarovanejvôlipodniklaaktívnekroky.Nakonieczotrvalanapodanom
návrhu a na preukázanie tvrdení žiadala vypočuť svedkov, susedov Mgr. Q. Z., U. Q., H.. U. T. a X. Q.,
ktorých neúčasť nezabezpečila napriek poučeniu súdu a nepreukázala, že by bolo nevyhnutné dané
osoby osobitne predvolať. Uvedený svedkovia mali byť vypočutí na existenciu zápachu z vetracej šachty.
Zároveň žiadala vykonať ohliadku na zistenie, či digestor žalovanej je zaústený do vetracej šachty.

6. Žalovaná zotrvala na svojich tvrdeniach a uviedla, že v byte pod žalobkyňou žijú jej rodičia, ktorí varia
len minimálne, pretože im varí a pripravuje jedno ona v susednom byte, z ktorého však výpary nemôžu
prenikať do bytu žalobkyne, pretože nesusedia a nemajú spoločnú šachtu. Zariadenie digestora nie je
pripojené na žiadnu šachtu, môže slúžiť len na vnútornú cirkuláciu a rekuperáciu vzduchu.

7. Podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. Žilina žalovaná je vedená ako vlastníčka bytov č. XX a č. XX vo vchode
XX na prvom poschodí bytového domu č.s. XXXX postaveného na parc. S. parc. č. XXXX/X k. ú. G. spolu
so spoluvlastníctvom podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti XXX/
XXXXX a XXX/XXXXX. Z verejne dostupnej evidencie, nakoľko žalobkyňa nepredložila LV na ktorom by

bola vedená ako vlastníčka bytu zistil, že žalobkyňa je vedená ako vlastníčka bytu č. XX vo vchode č.
XX na druhom poschodí bytového domu č.s. XXXX postaveného na parc. S. parc. č. XXXX/X k. ú. G.
spolu so spoluvlastníctvom podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti
XXX/XXXXX.

8. Súd z listu OR Hasičského a záchranného zboru v Žiline zo dňa 22.4.2014 zistil, že žalobkyňou bolo
na operačné stredisko KR HaZZ v Žiline oznámené, že cíti štipľavý zápach v priestore vchodu a bytu na
adrese F. Y. č. XXXX/XX, G.. Po príchode bolo zistené, že zápach nevykazoval známky zemného plynu,ale pravdepodobne pár z varenia. Pri meraní ručným analyzátorom plynov neboli namerané žiadne
hodnoty nebezpečných látok.

9. Podľa listu Mestskej polície Žilina zo dňa 11.4.2014 bol žalobkyňou ohlásený priestupok pre úmyselné
narušenie občianskeho spolunažívania podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa
mala dopustiť pani I. s tým, že znečisťovala výparmi z digestora vzduch. Uvedená skutočnosť však
prešetrovaním nebola preukázaná.

10. Mesto Žilina v liste zaslanom žalobkyni vo veci riešenia problému zápachu prenikajúceho šachtou
z bytu č. XX na ul. F. Y. XXXX/XX, G. konštatovalo, že nie je oprávnené zasahovať do vlastníckych
práv a odporúčalo oznamovateľke sa obrátiť na Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Podľa
správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. A/2012/00599-HŽPZ zo dňa 28.2.2012 bola
pracovníkmi úradu vykonaná ohliadka na základe podnetu zo dňa 23.2.2012, pričom v čase ohliadky
bytu nebolo viditeľné vážne ohrozenie zdravia ani zníženie úžitkovej vlastnosti bytu. Podľa vyjadrenia

sťažovateľky problém nastal po výstavbe nadstavby bytového domu, kedy stavebníci zrušili vetracie
šachty, pôvodné byty neboli vybavené digestormi, ale mriežkami vo vetracej šachte a takýmto spôsobom
boli odtiahnuté vetrané splodiny varenia. V byte sťažovateľky nebola takáto mriežka viditeľná, nie je
pôvodným majiteľom bytu, kuchyne majú otvárateľné okná a vetracie mriežky neboli jediným zdrojom
vetrania. Nakoľko zrušením šachty došlo k stavebnému zásahu do vybavenia bytového domu, je v plnej

kompetencii stavebného úradu v súčinnosti so správcom bytového domu tento problém riešiť a podnet
bol odstúpený na stavebný úrad a správcovi bytového domu.
11. Súd zo servisnej správy spoločnosti Talux s.r.o. o vykonaní prác pri výjazde 31.3.2015 zistil, že
spoločnosť vykonala kontrolu tesnosti kanalizácie v byte č. 16 (byt žalovanej nachádzajúci sa pod bytom
žalobkyne č. 18), kde bolo konštatovala, že zariadenie pracuje správne. Zároveň z odpovede MPM

správcovskej spoločnosti s.r.o. zistil, že bol riešený problém žalobkyne zápachom v jej byte, ktorý nebol
odstránený. Bolo jej navrhované riešenie naliatím betónovej vrstvy v spoločnej odvetrávanej šachte z
bytu navrhovateľky, čím by bol oddelený byt žalobkyne a pani I. s čím súhlasila aj pani I., avšak nebol
danýsúhlaszostranysťažovateľky(žalobkyne).NazákladežiadostisúduMPMsprávcovskáspoločnosť
s.r.o. k existencii odvetrávacej šachty pre odvod pár a pachov a jej funkčnosti ako správca bytov uviedol,

že nemá k dispozícii projektovú dokumentáciu domu, nevie s určitosťou odpovedať na otázku, či bytový
dom vôbec mal v čase kolaudácie vetraciu šachtu. Podľa vyjadrení niektorých vlastníkov a na základe
ohliadky technika ešte v roku 2014 dom vetracie šachty mal, ako vetracie šachty niektorí vlastníci
využívali komínové šachty, ktoré už neboli potrebné na odvod splodím z jednotlivých bytov, pretože dom
bol napojený na spoločnú bytovú kotolňu v suteréne a zostala využívaná iba jedna komínová šachta,

ktorá mala zostať zachovaná aj po ukončení nadstavby. Po ukončení prevádzky plynovej kotolne bola aj
táto komínová šachta znefunkčnená tým, že bola prekrytá podlahou bytu. V nadstavbe po vybudovaní
nadstavby tak pravdepodobne zostali zachované ako funkčné iba šachty na odvetrávanie kanalizačného
potrubia, ktoré však neslúžia na prepojenie odvetrávacích zariadení. V dobe výkonu správy nedošlo k
žiadnym stavebným úpravám v bytoch účastníkov č. XX a XX nedošlo. Zároveň uviedol, že ako správca

na podnet vlastníčky navrhovateľky vykonal ohliadku bytu a navrhol riešenie spočívajúce vo vyplnení
otvoru v šachte na úrovni podlahy jej bytu cementovou vrstvou alebo nepriepustnou izolačnou penou,
na návrhy však vlastníčka bytu t.j. žalobkyňa nereagovala.

12. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

13. V konaní sa žalobkyňa domáhala zákazu obťažovania nad mieru primeraným pomerom pachmi a
parami z bytu č. 16, vo vchode č. XX, 1. poschodí v bytovom dome č. XXXX k.ú. G.. V konaní podľa

opísaných skutkových okolností nebola žaloba odôvodnená zákazom obťažovania pre vážne ohrozenie
jej vlastníckeho práva k bytu z dôvodu znemožnenia jeho užívania či vážneho ohrozenia života a zdravia.
Nárokboluplatnenýzdôvoduobťažovanianadmieruprimeranýmpomerompachmiaparami.Vovzťahu
k tomuto nároku sa musí jednať o neoprávnený zásah podľa § 127 ods. 1 OZ tým, že je prekročenámiera, ktorú je pri bežnom užívaní možné od zaťaženej osoby požadovať. V konaní síce žalobkyňa
tvrdila obťažovanie pachom a parami z varenia, avšak zo žiadnych tvrdení nebolo preukázané, že by
obťažovanie prekračovalo únosnú mieru alebo iný dôvod, obťažovania nad mieru primeranú pomerom.

Pritom je známe, že práve v bytových domoch, kde je rozvod vody, kanalizácie či kúrenia realizovaný
spoločne, zväčša cez šachtu vybudovanú pre tento účel, môže dochádzať k prieniku zápachov z varenia.
Samotnú skutočnosť, že by k prieniku zápachov či pár malo dochádzať na mieru primeranú pomerom
vôbecneodôvodnila.Pritomjejvlastnétvrdeniaoprienikucezspoločnúšachturozporujúňoupredložené
dôkazy, kde ani v jednom prípade sa nejedná o neznesiteľný či silný zápach alebo väčšie množstvo

pár. Podľa vyjadrenia správcu, v bytovom dome nejestvuje odvetrávacia šachta na varenie, teda je
nemožné, aby bola obťažovaná práve vypúšťaním splodín a pár do takejto šachty. Určitý problém môže
byť spôsobený tým, že práve žalobkyňa môže mať napojenie vetrania na pôvodnú mriežku, z ktorej sa
z uzavretého (zaslepeného) priestoru spoločnej šachty (po zrušení komínovodov) môže šíriť zápach
prenikajúci rôznymi netesnosťami do šachty, avšak tento spôsob prieniku môže vyriešiť len žalobkyňa
(zaslepením pôvodnej mriežky).

14. Rovnako súd mal preukázané, že žalobkyni boli navrhnuté riešenia zatesnením a oddelením šácht
medzi jej a spodným bytom, avšak sama takéto riešenie odmietla bez zjavného a logického dôvodu.
Súd preto dospel k záveru, že aj s poukazom na jej celkový postup v konaní, neúmerné predlžovanie
sporu návrhmi na odročovanie pojednávaní z dôvodu mimosúdneho urovnania, pričom za celú dobu

preukázateľne nevykonala ani len jediný pokus a akýkoľvek návrh, jedná sa z jej strany o zneužívanie
práv a zjavne šikanóznu žalobu s jediným cieľom existencie sporu.

15. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala vykonať ohliadku, súd tento návrh zamietol z dôvodu, že nepreukázala
a neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by bolo možné ohliadkou zistiť, okrem nesporných skutočností

existencie bytov nad sebou, pričom odborné vyjadrenie k možným príčinám bolo súdu predložené
správcom. Žalobkyňa sa počas celého konania k týmto dôkazom vôbec nevyjadrila a odborné závery
nespochybnila.

16. Pokiaľ žalobkyňa žiadala vypočuť v konaní svedkov na zistenie zápachu, súd tento návrh zamietol,

pretože možné zistenie zápachu v byte žalobkyne by mohlo byť hodnotené len subjektívne, pričom
žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom zostávala v konaní pasívna, najmä vo vzťahu k jej dôkaznej
povinnosti a na povinnosť v zmysle CSP zabezpečiť účasť svedkov alebo inak odôvodniť, prečo je
nevyhnutné svedkov predvolať nereagovala. Celkový jej postup v konaní možno hodnotiť len ako
úmyselné predlžovanie sporu a zneužívanie práva.

17. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Nakoľko žalovaná bola v spore plne úspešná, súd jej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a abykaždý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).