Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Wildeová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200764
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116200764.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanej: I. H., J.. XX.X.XXXX, G. K., H. N. Y. XX, o
zaplatenie 459,97 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 54,6 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 28,25 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 26,35 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia, to v
mesačnýchsplátkachpo20Eurpočnúcmesiacomoktóbrom2016podnásledkomstratyvýhodysplátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 18.1.2016 sa domáhal zaplatenia sumy 459,97 Eur s úrokmi z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 28,84 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,04 Eur od 26.1.2013
do zaplatenia, zo sumy 46,15 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25% ročne zo sumy 331,94
Eur od 26.11.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnil titulom ceny za poskytnuté telekomunikačné služby jeho

právnym predchodcom Slovak Telekomom a.s. žalovanej na základe zmluvy zo dňa 20.11.2012 a to
na základe pripojených faktúr č. XXXXXXXXXX (týkajúcej sa sumy 28,84 Eur), č. XXXXXXXXXX (na
sumu 53,04 Eur), č. XXXXXXXXXX (na sumu 46,15 Eur) a č. XXXXXXXXXX (na sumu 331,94 Eur).
Z pripojených faktúr súd zistil, že len prvé tri sa týkali zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné
služby a posledná faktúra sa týkala bližšie nešpecifikovanej zmluvnej pokuty.

2. Pred začatím konania vo veci samej zobral žalobca žalobu späť o sumu 28,84 Eur, ktorú uplatnil na

základe prvej faktúry splatnej 25.12.2012 z dôvodu jej premlčania a zobral späť v časti o sumu 2,94 Eur
žalobu späť aj z poslednej faktúry týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Podaním doručeným súdu 31.3.2016
uviedol, že tento nárok neuplatňuje ako zmluvnú pokutu, ale ako náhradu škody vo výške 329 Eur, keďže
žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť dodržania doby viazanosti a spôsobila mu tým škodu vo
výške ceny odpredaného zariadenia Samsung P3100 Galaxy.

3. Uznesením č.k. 11C/13/2016-63 zo dňa 14.4.2016 súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 28,84 Eur

z faktúry č. 7212612293 a v časti o zaplatenie sumy 2,94 eur z faktúry č. 7311772340. Zároveň pripustil
zmenu žaloby ohľadom právneho dôvodu na zaplatenie sumy 329 Eur titulom náhrady škody, keďže
tento nárok bol uplatnený na základe celkom iných skutkových okolností ako pôvodne uplatnený nárok
na zmluvnú pokutu, čo súd posúdil ako zmenu žaloby.4. Žalovaná potvrdila, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila zmluvu o poskytovaní
telekomunikačných služieb a nespochybnila ani svoj dlh z faktúr, ktoré sú predmetom žaloby. Nevedela

súdu vysvetliť okolnosti za akých podpísala dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, výsluchom žalovanej bolo evidentné, že vôbec nechápala o akú dohodu ide. Poukázala však
na svoju zlú sociálnu situáciu a preto žiadala o povolenie mesačných splátok po 20 Eur. Jej jediným
príjmom je totiž dôchodok vo výške 150,80 Eur, manžel dostáva len dávku v hmotnej núdzi 65 Eur
mesačne. Za nájomné pritom musia zaplatiť 84 Eur mesačne, ale žalovaná má aj výdavky na lieky,

keďže prekonala infarkt a tieto náklady u nej predstavujú sumu 45 Eur mesačne.

5. Žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. dňa 20.11.2012 zmluvu o poskytovaní
verejných služieb - služby mobilný internet a tiež dodatok k tejto zmluve, ktorou Slovak Telekom a.s.
odpredal žalovanej zariadenie - Samsung P3100 Galaxy Tab2.7.0 za 1 Eur. Dohodnutá bola doba
viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 331,94 Eur.

6. Predmetom žaloby sú faktúry za nezaplatené telekomunikačné služby za obdobie od 8.12.2012 do
7.1.2013vovýške53,04Eurpodľafaktúryč.XXXXXXXXXXsplatnej25.1.2013azaobdobieod8.1.2013
do 7.2.2013 vo výške 46,15 Eur podľa faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 25.2.2013. Prvá faktúra pritom
zahŕňa aj poplatok 4,99 Eur za upomienku a poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie - 16,50 Eur

+ 3,3 Eur DPH. V druhej faktúre je účtovaný poplatok v tej istej výške za prerušenie služby.

7. Súd vyzval žalobcu na preukázanie dôvodnosti uplatňovania vyššie uvedených poplatkov (č.l. 51),
na čo reagoval právny zástupca žalobcu listom zo dňa 25.2.2016, v ktorom poukázal na cenník služieb
právneho predchodcu žalobcu, avšak tento cenník nedoložil. K listu pripojil len dodatok k zmluve, ktorý

už súd mal k dispozícii a cenník mobilných telefónov, aj to v slabo čitateľnej a nezrozumiteľnej forme. Z
predloženého dokladu však nie je zrejmé, za akú cenu bolo príslušné zariadenie kúpené. Spomínaný
cenník poplatkov nepredložil súdu ani na pojednávaní.

8. K žalobe bola pripojená tiež dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretá

medzi stranami dňa 2.6.2015. Ňou žalovaná uznala svoj záväzok z konkrétnych faktúr vrátane faktúry
č. XXXXXXXXXX vo výške 331,94 Eur. Táto faktúra sa však týkala zmluvnej pokuty, vystavená bola
8.11.2013. Uvedenou dohodou si strany dohodli aj splátkový kalendár - 10 Eur mesačne od 20.6.2015.

9. Dňa 20.11.2014 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovak

Telekomom a.s. a žalobcom. Predmetom zmluvy boli pohľadávky tvoriace prílohu č. 1. Podľa prílohy k
zmluve postúpená bola (okrem iného) aj pohľadávka z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 331,94 Eur,
to znamená pohľadávka zo zmluvnej pokuty.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.16. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Súd považoval za dôvodné žalobe vyhovieť len čiastočne a to pokiaľ ide o zaplatenie ceny za
poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré boli fakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX, avšak z tejto
faktúry súd vyhovel žalobe len o zaplatenie sumy 28,25 Eur a z druhej faktúry č. XXXXXXXXXX vyhovel
žalobe o zaplatenie sumy 26,35 Eur. Nárok v týchto častiach bol dôvodný s poukazom na zákon č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a dohodnutými zmluvnými podmienkami. Súd neuznal z

prvej menovanej faktúry poplatok za upomienku 4,99 Eur a poplatok za prerušenie služby 16,50 Eur +
3,30 Eur DPH a z druhej faktúry poplatok za obmedzenie služby v tej istej výške. V časti týchto poplatkov
totiž žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej uhradiť tieto poplatky. Napriek
výzve súdu do dňa pojednávania nedoložil cenník, na základe ktorého ich uplatnil. Súd však dodáva,
že aj v prípade, ak by skutočne spomínané poplatky boli uvedené v príslušnom cenníku, požadovanie
týchto poplatkov súd považuje za neopodstatnené. Je totiž nepochybné, že právny predchodca žalobcu

a žalovaná uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na vyššie uvedenú definíciu. Každá spotrebiteľská
zmluvamusíbyťtransparentná.Zmluvnépodmienkymusiabyťformulovanéjasneazrozumiteľne,nielen
gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných
kritériíposúdiťhospodárskedôsledky,ktoréznehoprevyplývajú(rozsudokSúdnehodvoraEÚC-26/13).

18. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov.
Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby
sa do nich časti v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania,ktorésúprespotrebiteľanevýhodnéaoktorýchpredpokladá,žeujdújehopozornosti.Pokiaľ

tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR I.ÚS
3512/11 zo dňa 11.11.2013).

19. Sporné poplatky za obmedzenie a prerušenie služby a za upomienku v dôsledku neplatenia majú
vyslovené sankčnú povahu a svojou podstatou predstavujú zmluvnú pokutu v zmysle § 544 OZ, ktorá

však musí byť dohodnutá písomne. Uvedenými poplatkami dodávateľ obchádza ustanovenie § 544 OZ,
čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať.

20. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória
skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za

neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa
(rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank z
30.4.2014,bod.58).Tentoprincípjeužzakomponovanýajvustanovení§53ods.4písm.v/OZ,vzmysle
ktorého za neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa

uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých
úhrada nebola upravená v zmluve, alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

21. Ako už súd uviedol, žalobca si uplatnil nárok aj na zaplatenie sumy 329 Eur a to nie titulom zmluvnej
pokuty, ale titulom náhrady škody. Nepreukázal pritom, že by táto pohľadávka bola na neho postúpená,

keďžepredmetomzmluvyopostúpenípohľadávokbolalenpohľadávkatitulomzmluvnejpokuty.Žalobca
teda nepreukázal, že by bol vlastníkom pohľadávky titulom náhrady škody, ktorá mohla vzniknúť len
jeho právnemu predchodcovi tak ako to napokon aj sám tvrdil pri odôvodnení daného nároku. Preto
žalobcovi chýba vecná aktívna legitimácia pre jej uplatnenie a aj z toho dôvodu súd musel žalobu v tejto
časti zamietnuť.

22. Navyše súd dodáva, že sporná pohľadávka je už premlčaná. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu súd
na premlčanie prihliada ex offo, ako to vyplýva z § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Právny predchodca žalobcu sa o tvrdenej škode dozvedel minimálne už v čase vystavenia príslušnej
faktúry t.j. 8.11.2013, osoba škodcu mu takisto bola známa a preto subjektívna dvojročná premlčacia

lehota uplynula 8.11.2015. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil až podaním doručeným súdu
31.3.2016 (č.l. 61), teda dávno po jej uplynutí (k zmene žaloby napr. R 21/2003, uznesenie Najvyššieho
súdu ČR 25Cdo 1234/2006 zo dňa 26.8.2008).23. Napokon súd zastáva názor, že kúpna cena dátového zariadenia, ktorú si v rámci svojej obchodnej
politiky zvolil sám predajca nemôže viesť k záveru o vzniku škody predstavujúcej skutočnú (zrejme
nákupnú) cenu tohto zariadenia. Dohodnutá kúpna cena bola zmluvným konsenzom oboch účastníkov

zmluvy a preto aj keď žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti platenia ceny služby, nemožno z toho
vyvodiť, že predajcovi vznikla škoda predstavujúca hodnotu odpredaného zariadenia, ktorého kúpnu
cenu navrhol on sám.

24. Súd sa zaoberal aj uznaním dlhu žalovanej a aj keď žalobca nepreukázal či žalovanú vôbec alebo

dostatočne informoval o podstate a dôsledkoch tohto právneho inštitútu je nepochybné, že uznanie
dlhu musí obsahovať podľa § 558 uznanie dlhu nielen čo do výšky, ale aj čo do dôvodu, čo bolo v
tomto prípade naplnené tým spôsobom, že žalovaná uznala dlh z konkrétnych faktúr, teda aj z faktúry
vystavenej ako zmluvná pokuta a nie ako náhrada škody. Vo vzťahu k žalovanej sume 329 Eur teda
uznanie dlhu nemá žiadnu právnu relevanciu. Zároveň súd dodáva, že uznaný dlh musí aj reálne
existovať a keďže súd uzavrel, že žalobca nemá nárok na poplatky za upomienky, obmedzenie a

prerušenie služby, v časti týchto poplatkov je uznanie neplatné.

25. Z prisúdenej istiny vo výške 54,6Eur (28,25 + 26,35) súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má
žalobca ako postupník pohľadávky v zmysle § 524 OZ nárok a to s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

26. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomdo31.1.2013,
výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

30. Súd priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr tak, ako je

to uvedené vo výroku rozsudku.

31. V danom prípade súd zohľadnil zlú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá má minimálny príjem a
považoval za dôvodné vyhovieť jej návrhu na povolenie mesačných splátok tak, ako je to uvedené vo
výroku rozsudku. Vychádzal pritom z ustanovenia § 232 ods. 3, 4 CSP.

32. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca
bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný a preto náhrada trov konania v zmysle § 255 ods.
2 CSP mu neprislúcha a žalovanej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.