Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/320/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216616
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815216616.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Q. S., narodený
XX.X.XXXX, trvale bytom V. č. XXX, zast. H. S., narodeným X.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, o zaplatenie
1.593,31 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou podanou na súde dňa 09.10.2015, uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie
sumy 1.593,31 EUR s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu

spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. zriadila v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom
poskytla v prospech žalovaného úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte
v prípade splnenia podmienok stanovených naším právnym predchodcom. Ich splnením poskytol právny
predchodca žalobcu povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 1 593,31
EUR na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným
po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte , nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy
a Všeobecných obchodných podmienok VUB, a.s. ( ďalej len VOP) vypovedal právny predchodca

žalobcu listom z 14.10.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte v zmysle čl. 4.14 bod
4.14.1 písm. c) VOP, čím sa pohľadávka vo výške povoleného prečerpania 1593,31 EUR stala ku
dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti . Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanému doručená
dňa 17.10.2013, účinky výpovede nastali dňa 31.12.2013. Žalovaný svoj dlh nezaplatil od1.1.2014 je
v omeškaní. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.9.2014 bola pohľadávky postupcu t.j.
VÚB a.s. v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Žalobca spolu s istinou žiada aj úrok z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo žalovanej sumy a náhradu trov konania. V podaní označenom

ako doplnenie návrhu žalobca špecifikoval , že dlžná suma vyplýva z priloženej platobnej histórie. Ku
dňu skončenia zmluvného vzťahu bol žalovaný v debetnom zostatku vo výške 2067,90 EUR , odo dňa,
kedy sa účet žalovaného dostal do debetného stavu, t.j. od 14.12.2011 bol celkový súčet kreditných
transakcií vo výške 1503,37 EUR a celkový súčet debetných operácií 3571,27 EUR , vzhľadom na
to, že všetky kreditné transakcie vo výške 1503,37 EUR boli započítané na istinu pohľadávky, suma
debetného zostatku 2067,90 eur pozostáva z istiny 988,08 EUR, debetného úroku vo výške 1042,91
EUR a poplatkov vo výške 36,91 EUR. Z uvedenej sumy si žalobca v tomto konaní uplatňuje iba sumu

v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 1 593,31 EUR pozostávajúcu z istiny 988,08
EUR , časti debetného úroku 568,32 EUR a poplatkov vo výške 36,91 EUR.2.Žalovanýanijehozástupca sakpodanejžalobepísomnenevyjadrili.Žalovanýprostredníctvomsvojho
zástupcu žiadal vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti.

3.Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu aj žalovaného, svoju neúčasť ospravedlnili. Súd vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu
z 29.03.2006, Žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu z 4.12.2007, Potvrdením
o poskytnutí flexidebetu , Všeobecnými obchodnými podmienkami VUB a.s. pre depozitné produkty,
výpisom z bankovej knihy, výpoveďou zmluvy o bežnom účte z 14.10.2013, oznámením o postúpení

pohľadávky, predžalobnou výzvou, písomnou špecifikáciou nároku z 28.07.2016, výpisom z bankového
účtu, Cenníkom VÚB a.s., na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4.Dňa 29.03.2006 uzavrela Všeobecná úverová banka a.s. a žalovaný zmluvu o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB
a.s. pre depozitné produkty. Povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení

kritérií stanovených bankou, úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy je
16,90% pre nezaručený kontokorent, jej výška môže byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná, banka
úrokovú sadzbu vyhlasuje zverejnením.

5.Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že výška limitu povoleného prečerpania bola 48 000, - Sk v prepočte

1 593,31 EUR, dátum zaslania výpovede 14.10.2013.

6.Listom z 14.10.2013 banka vypovedala zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Výpoveď bola
žalovanému doručená 17.10.2013.

7.Listom z 6.10.2014 oznamovala VÚB a.s. žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.9.2014.

8.Výzvou z 18.09.2015 vyzýval právny zástupca žalobcu k zaplateniu peňažného záväzku v celkovej

výške 2009,81 EUR do 25.09.2015.

9.Žalobca písomným podaním z 28.07.2016 špecifikoval žalovaný nárok tak, že predložil výpis z
bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že ku dňu ukončenia zmluvného vzťah bol
stav na účte -2067,90, pričom táto suma pozostáva z istiny 988,08 EUR, debetného úroku 1042,91 EUR

a poplatkov 36,91 EUR, pričom žalobca si uplatňuje len sumu nesplateného povoleného prečerpania
vo výške 1593,31 EUR. Žalovanému bol poskytnutý kontokorentný úver - flexidebet, a to na základe
zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Úver bol poskytnutý inou formou ako
kreditnou kartou, a to formou bežného účtu, preto uvedená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po tom, ako bol žalovanému

poskytnutý kontokorentný úver, žalovaný prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok
nadobudolcharakternepovolenéhoprečerpania.TýmtodošlokporušeniuVOB,pretobankavypovedala
zmluvu a pohľadávky sa stali splatnými.

10.Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledovne:

Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie

uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

napovahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 2 zákonač. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy..............

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomtozákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžníkpremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11.Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a aplikujúc

ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu
premlčania. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanému
mal vzniknúť dňa 29.03.2006, kedy za súčasného uzavretia zmluvy o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb mali v zmluve účastníci dohodnutý aj tzv. flexidebet, čiže povolené prečerpanie na
účte po splnení podmienok uvedených bankou. Povolené prečerpanie malo byť poskytnuté na základe

žiadosti žalovaného zo dňa 4.12.2007 a bolo poskytnuté v podobe flexidebetu vo výške 48 000,- Sk. Je
nepochybné, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mal postavenie spotrebiteľa
v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený vzťah dopadá
právna úprava tohto zákona, pretože povolené prečerpanie peňažných prostriedkov z bežného účtu
žalovaného bolo poskytované ako forma úveru a každý veriteľ je i pri tomto type úverovania povinný

splniť podmienky upravené v § 3 ods. 6 citovaného zákona.

12.Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a
nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy.Úver poskytovaný formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte je síce absolútnym
obchodom a dopadá na neho tretia časť Obchodného zákonníka, avšak predmetná vec sa týka
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Úverovanie spotrebiteľov patrí

medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo /viď napr.rozsudok NS SR 5MCdo 20/2009, IÚS 402/2013 z 19.6.2013, v obdobnej veci aj KS TN
17Co653/2014 z 29.4.2015/. Preto i pre účely posúdenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

13.Pokiaľ navrhovateľ špecifikoval žalovanú sumu 1593,31 EUR a táto má predstavovať úverovú istinu,
na výzvu súdu j uviedol k tejto žalovanej sume, že pozostáva u istiny 988,08 EUR, u časti debetného
úroku vo výške 568,32 UER a poplatkov vo výške 36,91 EUR. Bremeno tvrdenia rozhodných skutočností

zaťažuje najmä žalobcu, ktorý sa domáha svojho práva a v prípade, že ho neunesie, čo je prípad
žalobcu v tomto konaní v časti úverovej istiny, nemôže byť v konaní úspešný. Súd nemôže sám
nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu, resp. hľadať právny dôvod, od ktorého odvodzuje svoje právo na
žalovanú sumu. Samotný stav debetného zostatku - 2067,90 EUR ku dňu ukončenia zmluvy vyjadruje
len zaúčtovanie jednotlivých účtovných operácii bankou na účte žalovaného. Súd chýbajúce tvrdenia

žalobcu nemôže nahrádzať predloženým výpisom z účtu žalovaného, súd nemá povinnosť „vyhľadávať“
z predloženého výpisu z účtu, ktoré položky sa môžu týkať skutočne vyčerpanej úverovej istiny a v
ktorom konkrétnom období zvlášť za stavu, že banka neustále kapitalizuje zmluvné úroky, úroky z
omeškania a rôzne poplatky do vykazovaného debetného zostatku. Aj v prípade platne uzatvoreného
kontokorentnéhoúverujeveriteľpovinnýpreukázaťvýškukontokorentnéhoúveru,sumyčerpaniaúveru,

úroky a z akých súm, v akej sadzbe a za aké obdobie sú účtované, ďalej o aké poplatky, v akom období
a z akého dôvodu sú uplatňované. I napriek uvedenému súd konštatuje, že z výpisu z účtu žalovaného
vyplýva, že tento bol trvalo v omeškaní najmenej od 21.06.2010, kedy vykonal poslednú kreditnú
operáciu,odvtedy žalovaný nevykonával žiadne kreditné operácie, nevkladal peňažné prostriedky na
účet, následne banka účtovala len debetné úroky, vedenie konta flexiúčet, poplatky za platby nad rámec

konta.

14.Vychádzajúc zo Všeobecných obchodných podmienok VUB a.s. pre depozitné produkty, a to bodu
4.11.3 nepovolený debet sa stáva okamžite splatný v prípade neuhradenia debetu v stanovenej lehote.
Je teda zrejmé, že veriteľ mal právo uplatňovať pohľadávku z titulu debetného zostatku na účte voči

žalovanému už v roku 2010, kedy jeho stav na účte bol dlhodobo debetný a tento stav sa navyšoval o
účtovanie rôznych poplatkov a úrokov až do roku 2013, t.j. do výpovede zo zmluvy o účte.

15.V danej veci podľa názoru súdu je akékoľvek právo žalobcu ako právneho nástupcu veriteľa v
časti istiny premlčané. Zmluva medzi pôvodnými účastníkmi bola uzavretá dňa 1.7.2008, v zmluve sa
nenachádza jasná a zrozumiteľná dohoda o splatnosti vyčerpaného úverového limitu v jednotlivých
mesiacoch. Ak právo veriteľa na splnenie dlhu za podmienky, že odporca ako dlžník dlhú dobu zmluvnú
podmienku kreditných operácii nedodržiaval /čl. 4.10.6 VOP/, nebolo vyslovene upravené a platne

dohodnuté, veriteľovi začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva z depozitného
zostatku z titulu úverovej istiny dňom skutočného vyčerpania, t.j. v danej veci už v roku 2010 (viď napr.
rozsudok NS ČSR R 28/1984, R 91/2004). Pri aplikácii premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka,
ktorá je trojročná, je teda zrejmé, že všetky splatné nároky žalobcu z titulu istiny a príslušenstva splatné
pred 09.10.2012 sú premlčané. Žalobca podal návrh na súd 09.10.2015, teda po uplynutí trojročnej

premlčacej doby, ktorá preukázateľne uplynula už v roku 2013. Žalobca však ani nešpecifikoval za aké
obdobie omeškania dlhu ide, čo tvorí úverovú istinu, úroky, poplatky a iné nároky. Na uvedenom závere
nič nemení ani to, že veriteľ vypovedal zmluvu listom z 14.3.2013, pretože mu nič nebránilo uplatňovať
svoje nároky na súde aj bez dania výpovede zo zmluvného vzťahu. Danie výpovede ako takej nemá
vplyv na splatnosť záväzku dlžníka, ktorá nastala pred samotným úkonom výpovede.

16.Pre úplnosť súd udáva, že praktika banky, keď žalovaný ako dlžník bol niekoľko rokov v mínusovom
stave a banka takýto stav tolerovala a viac rokov účtovala rôzne poplatky a úroky, nemôže požívať
právnu ochranu s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vsúvislosti s nepovolením prečerpaním na účte súd konštatuje, že takýto vzťah medzi účastníkmi
nebol vôbec dohodnutý, ak napriek tomu banka vykoná inkaso na ťarchu účtu a prekročí sa rozsah
povoleného prečerpania, uvedené musí ísť len na ťarchu banky. Pokiaľ zmluva zároveň neumožňuje

ďalšie prekročenie úverového limitu a na druhej strane VOB takúto možnosť upravujú a pripúšťajú, táto
úprava spôsobuje neurčitosť citovaných dojednaní obchodných podmienok, a tým i ich neplatnosť /napr.
rozsudok KS TN 17Co 92/2015 z17.2.2016/.

17.Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania žalovaného práva.

18.O náhrade trov konania žalovanej súd rozhodol podľa § 255 a § 256 ods. 1 CSP tak, že v celom
rozsahu úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil a
ani mu preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.