Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116200677
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116200677.3

Rozhodnutie

OkresnýsúdBanskáBystrica,rozhodujúcsudcomJUDr.PavlomRohárikom,vovecižalobcuVšeobecná
úverová banka, a.s., 829 90 Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému K. L., W.. XX. I. XXXX, XXX
XX F. F., M. L. X2, o zaplatenie sumy 1.395,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov konania od žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.395,15 Eur titulom dlhu zo zmluvy
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Žalovaný namietol premlčanie pohľadávky uplatnenej
žalobcom.

2. Pretože sa strany pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti
a vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich písomnými podaniami, žiadosťou o vydaní kreditnej
platobnej karty Quatro, návratkou, obchodnými podmienkami, výpisom z karty, výpoveďou zo zmluvy,
pričom zistil nasledovné:

3. Žalovaný požiadal žalobcu o vydanie kreditnej platobnej karty dňa 4. októbra 2004, čo žalobca
akceptoval podpisom žiadosti dňa 11. októbra 2004, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o kreditnej karte.
V zmluve sa strany v časti V. dohodli na úverovom rámci 6000,- Sk s mesačnou splátkou 200,- Sk. Dňa
5. apríla 2006 strany upravili úverový rámec na 12.000,- Sk a mesačnú splátku 400,- Sk (návratka - č.
l. 8 spisu). Podľa tvrdenia žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 23. augusta 2016 vyčerpal žalovaný
z kreditnej karty sumu dohromady 20.625,10 Sk (684,63 Eur) a uhradil sumu spolu 1.634,52 Eur. Podľa

predloženého výpisu z karty za obdobie od 17. januára 2009 do 30. novembra 2015 uhradil žalovaný
žalobcovi sumu 774,80 Eur a nevyčerpal žiadnu čiastku. Výpis za uvedené obdobie obsahuje okrem
úhrad žalovaného len poplatky a úroky.

4. Súd posúdil zmluvu o kreditnej karte ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001
Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom

ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov) žalovanému ako
spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania).
Súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) a g) zákona č. 258/2001 Z. z. -
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN).

5. Podľa žalobcu z dôvodu, že ide o revolvingový úver, nemožno na začiatku zmluvného vzťahu určiť

RPMN. Poskytnutá suma sa priebežne dopĺňa na základe čerpania žalovaného, pričom sa časť splátky
používa na splatenie poskytnutých prostriedkov a časť na odplatu za poskytnutie úveru a úverový vzťahmôže fungovať na neurčitú dobu. S tým výslovne počíta aj zákon č. 258/2001 Z. z. v § 3 ods. 6,
podľa ktorého musí byť spotrebiteľ v prípade nemožnosti určenia RPMN pri uzatvorení zmluvy písomne
informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od

doby,keďbolazmluvauzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenenáadoplnená,c)postupe
a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V obchodných podmienkach je uvedený aj indikatívny
výpočetRPMNaúdajovýškeúrokovejsadzby23,76%,úverovomlimite600Eurapravidelnejmesačnej
splátke 20 Eur sa nachádza v predloženom výpise.

6. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zákon č. 258/2001 počíta aj so situáciami, kedy RPMN
nemožno určiť a pre tieto prípady ukladá povinnosť informovať spotrebiteľa pred podpisom zmluvy o
údajoch uvedených v § 3 ods. 6 citovaného zákona. Pretože v tejto veci bol žalovanému poskytnutý
revolvingový úver formou kreditnej karty, ktorý sa môže čerpať a dopĺňať ľubovoľne, nemožno určiť na
začiatku vzťahu RPMN, lebo nie sú známe údaje pre jej výpočet (výška poskytnutého úveru a doba
splácania). Žalobca však vo svojom vyjadrení citoval znenie zákona č. 258/2001 Z. z. účinné od 1.

januára 2008, pričom v čase uzatvárania zmluvy (4. októbra 2004) bolo účinné pôvodné znenie zákona.
Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona v pôvodnom znení musel byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy
informovaný o úverovom limite, nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, spôsobe
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o
spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. V rámci uzavretej zmluvy bol žalovaný informovaný

len o úverovom limite (stanovený v pôvodnej výške na 6.000,- Sk). Odkaz žalobcu na indikatívny výpočet
RPMN v obchodných podmienkach nestačí, lebo obchodné podmienky uvedený výpočet neobsahujú a
v časti VI. bod 37. len odkazujú na cenník, ktorý nie je súčasťou zmluvy ani obchodných podmienok.
Cenník k žalobe priložený nebol. Rovnako žalobca neinformoval žalovaného ani o nákladoch spojených
so spotrebiteľským úverom, o všetkých úrokoch, poplatkoch, prípadne iných nákladoch, ktoré je povinný

titulom úveru platiť. V zmluve a obchodných podmienkach však nie sú dohodnuté žiadne poplatky,
dokonca ani úrok. Úrok je uvedený len vo výpise z úverovej karty ako 23,76 % ročne, je však zrejmé, že
tento výpis je možné zostaviť až po uzavretí zmluvy, resp. po čerpaní úveru, z čoho vyplýva, že žalovaný
nebol o úroku informovaný pred uzavretím zmluvy. Na základe vyššie uvedených údajov mal žalobca
uviesť spôsob výpočtu RPMN pre poskytnutý úver, nielen spôsob akým sa RPMN vo všeobecnosti

počíta, inak by toto informovanie stratilo svoj význam, lebo všeobecný spôsob výpočtu je stanovený
priamo v zákone (príloha 1 a 2), no spotrebiteľa zaujíma práve RPMN poskytnutého úveru. Žalobca teda
predloženými dôkazmi nepreukázal, že by pred uzavretím zmluvy spotrebiteľa informoval nákladoch
spojených so spotrebiteľským úverom a spôsobe výpočtu RPMN.

7. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje RPMN, považuje sa úver v zmysle § 4 ods.
2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Zákon alternatívne počíta s
nemožnosťou výpočtu RPMN pri uzatvorení zmluvy, ale v takom prípade ukladá povinnosť informovať
spotrebiteľa v rozsahu § 3 ods. 6. Nedodržanie postupu podľa tohto ustanovenia má podľa názoru súdu
rovnaký následok (bezúročnosti a bezpoplatkovosti) ako neuvedenie RPMN v zmluve, lebo informovanie

spotrebiteľa v uvedenom rozsahu má nahradiť údaj o RPMN, ktorý odráža skutočnú cenu úveru.
Bez tejto informácie nemôže spotrebiteľ porovnať produkty ponúkané rôznymi poskytovateľmi úverov,
pričom práve možnosť porovnania týchto produktov je účelom ustanovenia ukladajúceho povinnosť
uviesť v zmluve RPMN, alternatívne povinnosť informovať spotrebiteľa o nákladoch spojených so
spotrebiteľským úverom a o spôsobe výpočtu RPMN (v čase uzatvárania zmluvy jediná náležitosť, ktorej

neuvedenie bolo sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru). Pretože súd už vyššie
uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by žalovaného v uvedenom rozsahu informoval, je poskytnutý úver
bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny zníženej
o úhradu žalovaného. Keďže podľa tvrdení žalobcu žalovaný vyčerpal dohromady sumu 684,63 Eur a
uhradil sumu 1.634,52 Eur, teda sumu vyššiu ako poskytnutá istina, nemá voči nemu žiaden dlh. Preto

súd žalobu zamietol.

8. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca nepreukázal ani akékoľvek čerpanie úveru žalovaným (do
úvahy by prichádzal napríklad bankový výpis z účtu, potvrdenie banky o zápornom zostatku na účte a
podobne). Predložený výpis z karty za obdobie od 17. januára 2009 do 30. novembra 2015 preukazuje

len úhrady žalovaného a žiadne čerpania (výpis obsahuje len úroky a poplatky, na ktoré žalobca nemá
nárok). Neunesenie dôkazného bremena ohľadom tvrdenia žalobcu o čerpaní finančných prostriedkov
žalovaným predstavuje samo osebe dôvod na zamietnutia žaloby.9. Súd nezaoberal obranou žalovaného námietkou premlčania pohľadávky, lebo žalobu zamietol z
dôvodu neexistencie dlhu žalovaného.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal súd plnú náhradu trov konania v celom rozsahu úspešnému
žalovanému. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.