Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515010205
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2515010205.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. N., pre zločin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 , ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 5.9.2016, č.k. 1Nt/19/2015-59, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 8.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. N., nar. X.XX.XXXX
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 5.9.2016, č.k. 1Nt/19/2015-59 rozhodol, že podľa § 403
Trestného poriadku z dôvodu § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa obžalovaný A. N. berie
do väzby. Lehota väzby začne plynúť okamihom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o povolení

obnovy konania Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1Nt/19/2015 zo dňa 05.09.2016 o 11.15 hod. a bude
sa vykonávať v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov. Zároveň súd rozhodol, že podľa § 80 odsek 1 písmeno
c) Trestného poriadku súd u obžalovaného nenahrádza väzbu dohľadom probačného a mediačného
úradníka.
Vydaniu tohto uznesenia predchádzalo uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 5. 9. 2016,
číslo konania 1Nt/19/2015 - 56, ktorým tento súd rozhodol o povolení obnovy konania vedeného proti

odsúdenému A. N. v časti výroku o treste v trestnej veci Okresného súdu Piešťany spisová značka
2T/166/2010 a zároveň zrušil v časti výrok o treste rozsudku zo dňa 7. 3. 2012 spisová značka 2
T/166/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. 6. 2012 v k spisová značka 3
To/47/2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby podľa § 403 Trestného poriadku podal obvinený,

bezprostredne po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil jeho obhajca tým, že obžalovaný
je výkone trestu odňatia slobody neprerušene viac ako 10 rokov a jeho väzba z tohto pohľadu už v
súčasnosti nie je potrebná. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu SR. Tvrdí, že po povolení
obnovy konania prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby,
ktorej minimálna výmera je 10 rokov. Môže sa tak stať, že vo väzbe výkone trestu bude dlhšie,
ako bude dĺžka novo uloženého trestu. Zdôraznil, že podľa ustálenej súdnej praxe je na trvanie

dlhšie trvajúcej väzby nutne splniť i tú podmienku, že príslušné orgány konajú plynule a urýchlene.
Od podania žiadosti o povolenie obnovy konania však uplynul približne 1 rok, kým okresný súd o nej
rozhodol. Prokurátor sa práva na podanie sťažnosti vzdal.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, aka) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.

KrajskýsúdvTrnavenapodkladepodanejsťažnostipodľa§192odsek1Trestnéhoporiadku,preskúmal
správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala

oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti, ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Vyššie citovaným uznesením Okresného súdu Piešťany, ktorým bola povolená obnova konania v
prospech obžalovaného, došlo k zrušeniu výroku o treste uvedeného v rozsudku Okresného súdu

Piešťany zo dňa 7. 3. 2012 číslo konania 2T/166/2010 - 271 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave zo dňa 26. 6. 2012 číslo konania 3To/47/2012 - 332, ako aj k zrušeniu všetkých rozhodnutí
na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili
podklad. Po povolení obnovy konania bude teda úlohou okresného súdu znovu rozhodnúť o treste
pre obžalovaného, pričom výrok o vine zostal nedotknutý a teda právoplatný. Okresný súd obligatórne

zmysle § 403 Trestného poriadku rozhodoval o väzbe obvineného po povolení obnovy konania.
Sťažnostný súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v prípade obvineného
je v súčasnom štádiu trestného konania daný dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Tak ako uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia obžalovaný bol
okrem trestnej veci, v ktorej bola povolená obnova konania, dva krát súdne trestaný za majetkovú

trestnú činnosť páchanú formou podvodov. Nakoľko v tejto aktuálne prejednávanej trestnej veci bol
opätovneuznanýzavinnéhozospáchania zločinuúverovéhopodvodu,možnokonštatovať,žekonanie
obžalovanéhonebolonáhodnéaojedinelé.Rovnakojesprávnaajtáúvahaprvostupňovéhosúdu,žepre
spáchanie trestnej činnosti sa obžalovaný rozhodol napriek tomu, že bol mal pravidelný príjem. Uvedené
skutočnosti aj v tomto štádiu trestného konania odôvodňujú jeho držaní vo väzbe na základe obavy, že

pri prepustení na slobodu by pokračoval v páchaní majetkovej trestnej činnosti. Pri úvahe nad dĺžkou
ďalšieho trvania väzby obžalovaného bude možné zohľadniť i skutočnosť, že obžalovaný bol dlhšiu dobu
vo výkone trestu odňatia slobody. V tomto štádiu trestného stíhania sa však vzatie obžalovaného do
väzby javí ako nevyhnutné, na dosiahnutie účelu trestného konania. Pobyt obžalovaného vo výkone
trestu odňatia slobody mal samozrejme za následok to, že obžalovaný nemohol pokračovať v páchaní

trestnej činnosti, čo však neznamená, že automaticky zaniká obava z trestnoprávnej recidívy v konaní
obžalovaného do budúcnosti. Opakovanie páchania rovnakého druhu trestnej činnosti v minulosti v
tomto smere prevažuje nad pozitívnym správaním sa obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody.
Pokiaľ obhajca obžalovaného namieta k neprimeranú dĺžku obnovovacieho konania, je potrebné
uviesť, že dĺžka tohto konania nemá priamy vplyv na rozhodnutie o väzbe. Judikatúra Ústavného súdu

SR, na ktorú aj obhajca obžalovaného vo svojej sťažnosti poukazuje, sa zaoberá dĺžkou trestného
konania, v rámci ktorého sa obvinená osoba nachádza vo väzbe. V predmetnom prípade
sa však obžalovaný počas obnovovacieho konania nenachádzal vo väzbe ale vo výkone
trestu odňatia slobody. Konanie, ktoré sa týkalo rozhodovania o väzby obžalovaného naopak prebehlo
bez akýchkoľvek prieťahov a o väzbe obžalovaného bolo rozhodnuté bezprostredne po nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia, ktorým bola povolená obnova konania v jeho prospech.
Obhajoba tiež namieta, že väzba obvineného, spolu s dobou výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu
bude započítaný do nového trestu, vymohla presiahnuť výmeru nového trestu, ktorý mu bude po obnove
konania uložený. Úvahy o výške trestu odňatia slobody, ktorého uloženie prichádza do úvahy výrazne
presahuje rámec rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu v rámci prieskumu napadnutého uznesenia.

Tunajší súd nemôže svoje rozhodnutie zakladať na úvahách o výške budúceho trestu odňatia slobody,
nakoľko by išlo o prejudikovanie otázky, ktorá nepatrí do kompetencie sťažnostného súdu.
Vecne správny je i ten výrok prvostupňového súdu, ktorým rozhodol o započítaní väzby obžalovaného,
keď táto väzba mu bola započítaná od okamihu, kedy uznesenie o povolení obnovy konania nadobudlo
právoplatnosť. Pokiaľ ide o posledný z napadnutých výrokov prvostupňového súdu, ktorým nenahradil

väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, i tento výrok je v súlade so zákonom a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Práve vyššie
uvedená recidíva trestnoprávneho konania obžalovaného v minulosti vedie k záveru, že nahradenie
väzby dohľadom súdneho úradníka nie je dostačujúci spôsob, ktorým by bolo možné dosiahnuť rovnakýúčel ako je sledovaný väzbou. Pokiaľ ani predchádzajúceho odsúdenia nemali na obžalovaného ten
účinok, aby ho odradili od ďalšieho páchania trestnej činnosti, nemožno rozumne predpokladať, že
dohľad súdneho úradníka eliminuje obavu zo správania sa obžalovaného, pre ktorú bol vzatý do

väzby.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia dospel sťažnostný súd k záveru, že všetky
napadnuté výroky uznesenia prvostupňového súdu sú vecne správne a zákonné. Preto sťažnosť
obžalovaného ako nedôvodnú zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.