Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Júlia Weiserová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207270
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614207270.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: CD

Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: E. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XX, o zaplatenie 1.139,91 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie čiastočne v rozsahu zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavuje.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca nie je povinný nahradiť Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so
sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava - Staré Mesto trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 1.139.91 Eur, zmenkový úrok

vo výške 0,25 % Eur denne zo sumy 1.139,91 Eur od 4.6.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy
1.139,91 Eur od 21.7.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda
3,80 Eur a náhradu trov konania. V časti údaje o pohľadávke navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 15.3.2010 na zmenkovú sumu
vo výške 1.139,91 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 4.6.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote
štyroch rokov od vystavenia". Do textu predmetnej zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto

zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od
4.6.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani
z titulu úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný je fyzická

osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
žalovaného v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.3. V predmetnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 11C/98/2014-16 zo dňa 26.6.2014 bez
nariadenia pojednávania. Uvedeným rozsudkom súd žalobu žalobcu zamietol poukazujúc na článok 4

ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku žalobcu považoval za zjavne
neopodstatnenú a žalobu za neprípustnú. Proti rozsudku bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, o
ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací súd uznesením sp. zn. 6Co/651/2014-56 zo dňa
21.8.2015 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval článok 4 ods. 4 Nariadenia a nesprávne postupoval,
keď nepoužil jeho článok 5 a nasledujúce. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj v konaní podľa Nariadenia
musí byť zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa a správne preto postupoval prvostupňový súd, ak
posudzoval uplatnenú pohľadávku aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

4. Uviedol tiež, že zmenky, ktorými sa zabezpečujú spotrebiteľské úvery, musia spĺňať okrem

všeobecných náležitostí podľa zákona č. 191/1950 Sb. ešte aj ďalšie (osobitné) náležitosti ustanovené
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto platnosť zmenky je potrebné skúmať aj z
týchto hľadísk, či nejde o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a následne aj so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý s účinnosťou od 1.1.2011 (§ 17 v znení

účinnom do 30.4.2014) zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou úplne vylučuje. S účinnosťou od
1.5.2014 tento zákaz je zakotvený v § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vzťahuje sa na
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy všeobecne.

5. Súd podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým

sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslal žalovanému tlačivo C na
odpoveď, ktoré mu bolo doručené dňa 24.8.2015, na ktoré tento nereagoval.

6. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada
niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky žalobcom,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka
vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie
pojednávania za potrebné a nariadil pojednávanie na deň 14.9.2016. Pojednávanie vo veci súd

považoval za potrebné nariadiť aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu a umožnenie stranám vyjadriť sa k týmto
dôkazom s poukazom na pôvodné ustanovenie § 123 O.s.p., v súčasnosti § 187 C.s.p., pričom
nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než
nariadením pojednávania vo veci.

7. Žalobca namietal procesný postup súdu, ktorým súd naradil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z

ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

8. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Namietali správnosť postupu
procesného súdu tvrdiac, že vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, na nariadenie ktorého
nie sú splnené podmienky. Poukázali na zásadu efektivity a hospodárnosti konania a skutočnosť, že
iniciovali konanie podľa čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rada ES č. 861/2007. Žalovaný
sa na pojednávanie taktiež nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, doručenie predvolania mal súd

preukázané, preto v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v ich neprítomnosti i s
prihliadnutím na súhlas žalobcu v ospravedlnení neúčasti zo dňa 9.9.2016.9. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou zo dňa 15.3.2010,
obsahom exekučného spisu 4Er/845/2012, predovšetkým zmluvou o úvere zo dňa 15.3.2010 vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovským rozsudkom SR 08652/11 zo dňa 6.9.2011,

uzneseniami tunajšieho súdu 4Er/845/2012 zo dňa 29.10.2012 a 10.9.2013, uznesením odvolacieho
súdu 13CoE/60/2013 zo dňa 6.6.2013 a zistil tento skutkový stav:

10.Žalobcanaosvedčeniesvojhonárokupredložiloriginálzmenkyvystavenejžalovanýmdňa15.3.2010
s nasledovnými údajmi:

Označenie: zmenka
Číslo zmluvy: 704300236
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v Spišskej Nove Vsi
Dátum vystavenia: 15.3.2010
Zmenková suma: 1.139,91 Eur

Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO:
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu jedentisícjednostotridsaťdeväť EUR a 91 centov,
zmenkový úrok 0,25 % denne od 4.6.2011
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia"

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

11. Zo Zmluvy o úvere č. 704300236 zo dňa 15.3.2010 bolo zistené, že predchodca žalobcu spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 800,- Eur.
Žalovaný ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok

vo výške 700,- Eur t.j. celkovo čiastku 1300,- Eur v 12 mesačných splátkach po 125,- Eur, počnúc od
20.4.2010. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí
s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať.

12. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 14 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto
znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

13. Z uznesenia tunajšieho súdu 4Er/845/2012-11, zo dňa 29.10.2012 súd zistil, že spoločnosť
Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní podala návrh na vykonanie exekúcie

proti žalovanému ako povinnému na vymoženie istiny 1.139,91 Eur s príslušenstvom. Citovaným
uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom následne uznesením
4Er/845/2012-33, zo dňa 10.9.2013 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.10.2013. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 08652/11 zo dňa 6.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2011 a

vykonateľnosť20.10.2011.ŽalovanýbolzaviazanýzaplatiťpôvodnémuveriteľoviPohotovosťs.r.o.istinu
1.139,91 Eur s 0,25 % denným úrokom od 4.6.2011 a 6 % ročným úrokom od 21.7.2011 a trovy exekúcie.
V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie
zmenkovej sumy 1.139,91 Eur s vyššie uvedenými úrokmi. Rozhodcovský súd rozhodol na základe
zmenky vystavenej dňa 15.3.2010, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o

úvere. Blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky. Exekučnému súdu bola
predložená aj Zmluva o úvere č. 704300236 zo dňa 15.3.2010, uzavretá medzi Pohotovosť s.r.o. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej bol mu poskytnutý úver vo výške 800,- Eur podľa
zmluvy na výkon povolania. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 12-tich mesačných splátkachpo 125,- Eur a poplatok za úver vo výške 700,- Eur. Exekučný súd nevydal poverenie a zamietol žiadosť
s odôvodnením, že úver poskytnutý oprávnený povinnému je úverom spotrebiteľským. Zároveň uviedol,
že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola podľa

exekučného súdu neplatná a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný
podpísal blankozmenku nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať sumu v nej
uvedenú. Oprávnený nemohol použiť predmetnú zmenku ako podklad na rozhodnutie v rozhodcovskom
konaní, lebo jeho konanie bolo v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi a rozhodcovský rozsudok
zaviazal odporcu na právom nepovolené a dobrým mravom odporujúce plnenie. Takéto zabezpečenie

úveru bolo výrazne v neprospech slabšej strany predmetnej zmluvy - spotrebiteľa a preto sa jedná o
neprijateľnú podmienku. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkový právny vzťah, že tento nie
je vzťahom spotrebiteľským.

14.Podľačlánku2ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007zodňa11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.

861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- Eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

15. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť,

ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre
spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo
tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

16. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu
s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí žalovanému v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa
odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

17. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede žalovaného alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

18. Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia
ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku.
Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

19. Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

20. Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

27. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

28. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.29. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

30. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške

maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

33. Podľa § 145 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

34. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

35. Pred začatím pojednávania vo veci samej právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 21.12.2015

zobral návrh čiastočne v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť a žiadal konanie v tejto
časti zastaviť. Vzhľadom k tomu, že došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany žalobcu skôr než
sa začalo pojednávať vo veci samej, súd v súlade s citovaným ustanovením zákona konanie čiastočne
zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

36. Súd po oboznámení sa so žalobným návrhom žalobcu, ním predloženými dôkazmi a vykonaním
dôkazu oboznámením sa s obsahom uznesení exekučného spisu dospel k záveru, že žalobe nemožno
vyhovieť. V súvislosti s vykonaním dokazovania súd poukazuje na to, že cieľom Nariadenia nie
je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9
Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať

potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ustanovenie § 150
ods. 2 Civilného sporového poriadku umožňuje požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia, ak ich
vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie veci. V danej veci, aj vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu, právnym názorom ktorého je prvostupňový súd viazaný, bolo nevyhnutné posúdiť
zmenku predloženú žalobcom aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo nevyhnutné

vykonanie dôkazu oboznámením sa so zmluvou o úvere č. 704300236 zo dňa 15.3.2010 a všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktorý bol zabezpečený predmetnou zmenkou.

37. Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že zmluva o úvere č. 704300236 zo
dňa 15.3.2010 , uzavretá medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, je

spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Z obsahu zmluvy je totiž
zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorej
obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou črtou spotrebiteľskýchzmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupoval žalovaný, ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane druhej vystupoval
ako účastník zmluvy predchodca žalobcu, teda právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide
spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci. Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej
v zmluve a to, že úver bol žalovanému poskytnutý na výkon zamestnania, ide len o všeobecný

údaj, z ktorého nie je zrejmé, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom zamestnania a či
žalovaný skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konal v rámci nejakej svojej podnikateľskej činnosti.
Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má veriteľ resp. jeho právny
nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola. Spotrebiteľský charakter zmluvy
o úvere uzatvorenej medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bol konštatovaný aj vo vyššie uvedenom
exekučnom konaní vedenom proti žalovaným na návrh predchodcu žalobcu a súd v tomto konaní,

vzhľadom na vyššie uvedené, nemal dôvod odchýliť sa od tohto názoru exekučného súdu.

38. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda jednoznačne
spotrebiteľskú povahu, teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka

obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej
uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť
a tiež meno resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka
teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a
šekový zákon.

39. Napriek uvedenému vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné vo
veci poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí
maťprednosťochranaprávspotrebiteľa.Preto,poukazujúcajnarozhodnutieodvolaciehosúdu,zmenky,

ktoré zabezpečujú spotrebiteľské úvery musia spĺňať okrem všeobecných náležitosti podľa zákona č.
191/1950 Zb., aj ďalšie náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia
zmluvy.

40. Sporové strany mali vedomosť o tom, že súd bude posudzovať nárok žalobcu uplatnený v návrhu aj z

hľadiskapredpisovoochraneprávspotrebiteľaatovzhľadomnaodôvodnenierozsudkutunajšiehosúdu
zo dňa 26.6.2014, ktorý bol následne odvolacím súdom zrušený a najmä poukazujúc na odôvodnenie
uznesenia Krajského súdu v Košiciach 6Co/651/2014 zo dňa 30.6.2015. Sporové strany boli tiež
poučené pôvodne v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne uznesením a následne boli poučené v
zmysle § 292 Civilného sporového poriadku, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu ako aj

žalovanému.

41. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená na základe dohody o vyplnení zmenky. Vzniku
zmenkového vzťahu medzi predchodcom žalobcu a žalovanou tak predchádzalo uzatvorenie tzv.
zmenkovejzmluvyt.j.dohodyovyplnenízmenky,ktorájesúčasťouvšeobecnýchpodmienokposkytnutia

úveru. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Je súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text
obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú
predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým
sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých

obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že bežný
spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto dohody o vyplnení
zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky a to, ako tým
uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené dohodu o vyplnení zmenky nemožno
považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný by mal možnosť

oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany žalobcu v konaní
nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre nezohľadnenie práv
spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere v zmyslespotrebiteľských predpisov. Dohoda o vyplnení zmenky je tak poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 1,
5 Občianskeho zákonníka neplatná.

42. Súd ďalej poukazuje aj na rozpor konania žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď úverovú
zmluvu zabezpečil zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Na
základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 800,- Eur,
ktorý mal tento splácať v 12-tich splátkach po 125,- Eur zaplatil by teda 1.500,- Eur. Úver zabezpečil
blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej

zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka v rozpore s ust. § 54 Občianskeho
zákonníka už exekučným súdom a teda ju neplatná. Tým, že žalovaný podpísal blankozmenku, nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť alebo namietať sumu v nej uvedenú. Dohoda o vyplnení zmenky je tak
neprijateľnoupodmienkou,ktoráboladohodnutájednoznačnevprospechveriteľaadlžník-spotrebiteľju
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takéto zabezpečenie úveru je dohodnuté výrazne v neprospech
slabšej strany zmluvy - spotrebiteľa. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval spotrebiteľské úvery

zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona, ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39
Občianskehozákonníka,stýmžeabsolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastávapriamozozákonaasúd
k nej prihliada z úradnej povinnosti. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma
v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o

priamy rozpor s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol žalovanému úver 800,- Eur, z
ktorých 30 % predstavuje sumu 240,- Eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od žalovaného prijať zmenku
vyplnenú maximálne na sumu 1.040,- Eur a nie na sumu 1 139,91 Eur, ako sa stalo v tomto prípade.
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle článku 2 písm.
a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e/ Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o

podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
prehnane vysokého príslušenstva pohľadávky, t.j. zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy.

43. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č. 704300236 zo
dňa 15.3.20110 uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky náležitosti uvedené

§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nie
je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splatenia
úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú
dátumovú špecifikáciukonečnejsplatnostiúveru.Zmluvatiežneobsahujevýšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme,

aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej
absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná

úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou navrhovateľom uvedené náležitosti neobsahuje,
úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov.

44. Na záver súd uvádza, že Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku
možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon

neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný
nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť
posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a dodržaniu
obligatórnychnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere.Takýtopostupžalobcunemôžepožívaťprávnu
ochranu.

45. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a náhradu trov
konania žalobcovi nepriznal. Žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný náhradu trov konania nežiadal

priznať.

47. Zároveň však nepriznal ani náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu
združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava - StaréMesto, ktorý v konaní do zrušenia tohto inštitútu od 1.7.2016 zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok, vystupoval na strane žalovaného, pretože ním uplatnené trovy konania podaním
zo dňa 17.10.2014 nepovažoval za účelne vynaložené. V prejednávanej veci trovy ním vynaložené,

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom
k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať
na skutočnosť, že Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo
námestie 7, Bratislava - Staré Mesto (pôvodný vedľajší účastník) vzhľadom na svoj cieľ, bol vytvorený
na ochranu spotrebiteľa, teda sa predpokladá, že on samotný je spôsobilý a schopný chrániť záujmy

spotrebiteľa. Mal síce právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno
považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa
priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana
a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy
SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť stranám, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc,
že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov

konania a v tejto súvislosti mal vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorákoľvek iná strana v konaní v
súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti
zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov
právneho zastúpenia, pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti
s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR),

nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl. 47
ods.2 a 3 Ústavy SR. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že by zástupca vedľajšieho účastníka
vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by
malo vplyv na rozhodnutie súdu. Iba paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez
zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno

považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti, najmä ak do konania vstúpil tak, ako tomu
bolo v tomto prípade až počas odvolacieho konania, teda v štádiu kedy bolo známe rozhodnutie a
aj argumentácia súdu 1. stupňa v predmetnej veci. (rozsudok 11C/98/2014 - 16 zo dňa 26.6.2014)
S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým bola ochrana a presadzovanie oprávnených
záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako

profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie
advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musel byť schopný pomáhať tomu účastníkovi
konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho
trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu súdu z iných vecí, že aj
iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupovali do toho istého

konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastupovanie splnomocňovali advokáta,
čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nebola ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.