Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, August 5, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515212356
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515212356.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, v spore žalobcu GOODMAN s.r.o., Košice, Pribinova 2,
IČO: 31 365 353, zast. JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Košice, Šoltésovej 5, IČO: 35 574 291,
proti žalovanej Q. K., G.. XX.X.XXXX, Č. XX, zast. JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, Košice, Mäsiarska
30, IČO: 31 948 766, o zaplatenie 9 200 € s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti uzneseniu

7C/750/2015-81 z 29.1.2015 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

Mení II. výrok tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaná nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. Konanie zastavuje a II. Žalovaná

je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 220,86 eura pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia na účet zástupcu žalobcu JUDr. Miroslava Vereba, advokáta, Košice, Šoltésovej 5, do 15
dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že citoval znenie § 146 ods. 2, § 150 ods. 1, § 151
ods. 1 prvá veta O.s.p. a uviedol, že účastníci konania 16.9.2015, t.j. po začatí konania vo veci samej

a nariadení predbežného opatrenia vo veci, uzavreli dohodu o urovnaní, podľa ktorej žalovaná svoj
záväzok, splnenia ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní, uznala a zaviazala, že ho dobrovoľne
splní. Bolo teda preukázané, že žalobca podal návrh dôvodne a zobral ho späť pre správanie žalovanej
podľa druhej vety citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., že zastavenie konania späťvzatím návrhu
preto procesne zavinila žalovaná a právo na náhradu trov konania by tak v plnom rozsahu patrilo
žalobcovi.Otrováchkonaniarozhodolpodľaprvejvety§146ods.2O.s.p.a§150ods.1O.s.p.auviedol,

že žalobca by mal voči žalovanej právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo 1. súdneho poplatku
z návrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniavovýške33,-eur(povinnosťzaplatiťsúdnypoplatokbola
žalobcovi uložená právoplatným rozhodnutím súdu) a 2. trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom
JUDr. Miroslavom Verebom vo výške 629,59 eura pozostávajúcich z odmeny zástupcu žalobcu za 2
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 26.6.2015, podanie žaloby na súd 29.6.2015) á
253,94euraúkonpodľa§11ods.1písm.a),§13aods.1písm.a),c)vyhláškyMinisterstvaspravodlivosti

SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom
znení, z hotových výdavkov zástupcu odporcu vo výške režijného paušálu 2 x 8,39 eura podľa § 16
ods. 3 citovanej vyhlášky, a 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Mal za to, že v predmetnom prípade
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré považoval nepriaznivé finančné a sociálne pomery
žalovanej - je starobnou dôchodkyňou, poberá dávky v hmotnej núdzi - a preto aplikoval ustanovenie
§ 150 ods.1 O.s.p. a žalobcovi priznal trovy konania iba sčasti, vo výške 1/3-iny z uplatnených trov

konania 220,86 eura (1/3 z 662,59 eura). O povinnosti žalovanej zaplatiť zástupcovi žalobcu náhradu
trov konania prisúdenú žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 149 ods. 1 O.s.p..3. Rozhodnutie v jeho II. výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 220,86 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet zástupcu žalobcu JUDr. Miroslava

Vereba, advokáta so sídlom Šoltésovej 5 Košice, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia napadla včas
podaným odvolaním žalovaná, ktoré odôvodnila podľa § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.) a podľa § 205 ods. 1
písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Súd pri úvahe o tom, či prizná žalobcovi trovy konania sa riadil § 146 ods. 2 O. s. p., kedy zastavenie

konania mala zaviniť ona ako žalovaná. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky.
Prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť je povinný nahradiť jeho
trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného.
Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo
ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez

dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú
námietku premlčania, a podobne. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a
nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta (to znamená, že nevzal späť návrh v dôsledku správania
odporcu), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť
trovy konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý

bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca - žalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta).
Tak je to napríklad vtedy, ak žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal
žalobu späť. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 3 Sžf 30/2010, z ktorého odôvodnenia
časť citovala. Ďalej uviedla, že súd v napadnutom uznesení v odôvodnení na str. 2, ods. posledný,
dáva za vinu jej ako žalovanej, že z obsahu Dohody o urovnaní uzavretej so žalobcom 16.8.2015 je

stav taký, že ona svoj záväzok voči žalobcovi, ktorého zaplatenie sa domáha cestou súdu uznala, a
zaviazala sa, že ho dobrovoľne splní. Z toho súd usúdil, že som procesne zavinila zastavenie konania,
späťvzatím žaloby žalobcom, a preto žalobcovi patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu. Citovala
znenie § 585 ods. 3 O. z. a uviedla, že na základe urovnania vzniká nový záväzkový vzťah, ktorý je
odlišný od pôvodného záväzku. Tým sa vysvetľuje i skutočnosť, že po uzavretí dohody o urovnaní sa už

veriteľ nemôže domáhať splnenia pôvodného záväzku, ale len splnenia nového záväzku, ktorý vznikol
na základe dohody o urovnaní. Urovnanie vzniká nový záväzkový vzťah, ktorý je pre strany záväzný
rovnako, ako keby medzi nimi platila pôvodná dohoda. To potvrdzuje i platnosť zásady rímskeho práva,
podľa ktorej má urovnanie rovnaké účinky ako rozhodnutie súdu (transactio est instar rei judicatae).
Urovnanie je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú spornosť

alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že vzájomne práva znova upravia a nahradia
doterajší záväzok novým záväzkom. Dochádza tak k zániku doterajšieho záväzku jeho nahradením
novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Urovnanie sa v právnej praxi označuje tiež ako pokonávka.
Účelom urovnania v zmysle § 585 ods. 1 O. z., je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napr. o
tom, či boli splnené všetky predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť

týkajúci sa výšky pohľadávky, jej splatnosti, úrokov a podobne, pričom spornosť alebo pochybnosť môže
byť skutková, právna, objektívna alebo subjektívna (Ro NS ČR z 15.5.2003, sp. zn. 32 Odo 1/2002).
Poukázala na SbÚS zv. 18, č. 20 - Na ÚS ČR z 5.6.2000, sp. zn.: IV ÚS 13/2000. a tvrdí, že na základe
uvedeného, že súd pochybil pri svojej úvahe o mojej zodpovednosti za zastavenie konania a to svojou
úvahou uvedenou na str. 2 posledný ods. a na strane 3 prvý ods., odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Uviedla, čo je predmetom Dohody o urovnaní uzavretej so žalobcom a citovala doslovné znenie z bodu
III. čiastočne z bodu IV. VII. Považuje za nepochybné, že Dohoda o urovnaní sa stala účinnou, lebo
zaplatila žalobcovi ako veriteľovi dlžnú sumu 6 700 eur pri jej podpise, preto nový záväzkový vzťah
medzi účastníkmi riadne vznikol. Súd nebral do úvahy skutočnosť, že so žalobcom uzavrela 16.9.2015
Dohodu o urovnaní podľa § 585 a nasl. O. z.. Je nepochybné a z predloženej Dohody o urovnaní to

jednoznačne vyplýva, že obaja účastníci medzi sebou sa dohodli doterajší záväzok nahradiť záväzkom
novým. Súd pri svojej úvahe o použití dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval moje
nepriaznivé finančné a sociálne pomery, nemal priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania ani
z tohto dôvodu, lebo bola uznesením z 22.9.2015 oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok. Na
základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie v jeho napadnutej časti a vec vrátil na

nové rozhodnutie, alternatívne, aby v napadnutej časti uznesenie zmenil a aby žalobcovi nepriznal právo
na náhradu trov konania.4. Rovnakožalobcanapadolvzákonnejlehoteodvolaním výrokonáhradetrovkonania,ktoréodôvodnil
nasledovne: Súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. a § 150 ods. 1
O.s.p.. Konštatoval, že žalobca by mal voči žalovanej právo na náhradu trov konania pozostávajúcich

zo 1/ súdneho poplatku z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur (povinnosť
zaplatiť súdny poplatok bola žalobcovi uložená právoplatným rozhodnutím súdu) a 2/ trov právneho
zastúpenia žalobcu advokátom JUDr. Miroslavom Verebom vo výške 629,59 eur pozostávajúcich z
odmeny zástupcu žalobcu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 26.06.2015,
podanie žaloby na súd 29.6.2015) á 253,94 eura úkon podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm.

a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, z hotových výdavkov zástupcu vo výške režijného
paušálu 2 x 8,39 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.
Súd mal za to, že v predmetnom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré považoval
nepriaznivé finančné a sociálne pomery žalovanej - je starobnou dôchodkyňou, poberá dávky v hmotnej
núdzi - a preto aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal trovy konania iba sčasti, vo

výške 1/3 - iny z uplatnených trov konania 220,86 eura. Má jednoznačne za to, že napádané uznesenie
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k postupu súdu podľa § 150 ods.
1 O.s.p., nakoľko je toho názoru, že v predmetnom konaní neboli splnené podmienky pre postup v
zmysle § 150 O. s. p. - t. j. nie je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Považuje
za potrebné poukázať na fakt, že žalovaná kúpila nadštandardný rodinný dom v úplnom centre obce

Čižatice. Okrem rodinného domu s 5 izbami, kuchyňou a ďalšími úžitkovými miestnosťami v celkovej
úžitkovej ploche viac ako 259 m2 bol v cene aj hospodársky objekt s kotolňou, garážou a dvoma
hospodárskymi miestnosťami o úžitkovej ploche viac ako 97 m2 a taktiež pozemok o rozlohe 7 árov.
Túto nehnuteľnosť žalovaná kúpila bez hypotekárneho úveru a podľa našich informácií ju užíva aj so
synom a celou rodinou dcéry. Považoval za nutné poukázať na skutočnosť, že v krátkej dobe po prevzatí

nehnuteľnosti v januári 2015 žalovaná začala s modernizáciou nehnuteľnosti rekonštrukciou - okná,
dvere, nové priečky a nová druhá kúpeľňa na poschodí. Na základe uvedeného je toho názoru, že
nemôže ísť v žiadnom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej. Podstatná je aj
skutočnosť, že až na základe podaného návrhu na súd za nevyplatenie kúpnej ceny po 10 mesiacoch
užívania nehnuteľnosti si žalovaná zaobstarala právneho zástupcu a prejavila ochotu vysporiadať svoje

záväzky uzatvorením dohody s našou stranou. Máme za to, že súd z hľadiska možnosti aplikácie § 150
O.s.p. neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa
uvedeného zákonného ustanovenia. Je nevyhnutné prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaná po celý čas
snahy žalobcu o mimosúdne riešenie sporu bola pasívna ako aj na vyššie uvedené okolnosti týkajúce
sa kúpy nehnuteľnosti a jej rekonštrukcie. Tieto okolnosti neboli zo strany súdu dostatočne skúmané,

napriek tomu, že môžu zásadným (až rozhodujúcim) spôsobom ovplyvniť úvahu súdu o tom, či ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 150 O. s. p.. II. Preto
navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č. k. 7C/750/2015 - 81 zo
29.10.2015 vo výroku o náhrade trov konania a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu,
t. j. vo výške 629,59 eur.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že v podanom odvolaní právny
zástupca žalovanej obsiahlym spôsobom vysvetľuje hmotnoprávne dôsledky dohody o urovnaní, ktorá
bola medzi účastníkmi uzavretá 16.9.2015, pričom s poukazom na tieto dôsledky dôvodí, že žalovaná
nezavinila zastavenie konania a teda podľa názoru žalovanej žalobcovi sa nemá priznať náhrada trov

konania. Celé odôvodnenie odvolania je z pohľadu aplikácie § 146 ods. 1, 2 O.s.p. úplne vadné, resp.
nepatričné. Konštrukcia uvedeného ustanovenia je postavená na tom, že ak nie je dôvod na priznanie
náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky v zmysle odseku 2 daného ustanovenia, tak
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa ods. 1 písm. c/ cit. ustanovenia.
Prvá výnimka (prvá veta ods. 2) je procesná situácia, že ak niektorý z účastníkov zavinil zastavenie

konania, tak je povinný nahradiť trovy konania, pričom podľa ustálenej súdnej praxe platí, že ak žalobca
vezme žalobu späť, tak v zásade platí, že zavinil zastavenie konania, avšak za predpokladu, že nejde
o prípade podľa druhej výnimky. Druhou výnimkou (druhá veta odseku 2) je procesná situácia, keď pre
správanie žalovaného sa vzala žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne, tak je povinný nahradiť trovy
konania žalovaný. V danej veci je predsa nesporné, že žaloba bola podaná skôr ako došlo k uzavretiu

dohody o urovnaní. Z pohľadu aplikácie § 146 ods. 1, 2 O.s.p. ohľadne trov zastavovaného konania je
rozhodujúci stav žalovanej pohľadávky v čase podania žaloby. Z obsahu súdneho spisu je nepochybné,
že pohľadávka bola splatná a nebola v čase podania žaloby zaplatená, takže je možný jediný záver,
a to ten, že žaloba bola podaná dôvodne a následne bola vzatá späť pre správanie žalovanej, ktorádlh uhradila. Je úplne irelevantné z pohľadu zodpovednosti za trovy konania, že po podaní žaloby bola
uzavretá dohoda o urovnaní a žalovaná až po jej uzavretí plnila žalovanú pohľadávku. Hmotnoprávne
dôsledky dohody o urovnaní - rozpisované v odvolaní žalovanej - nemajú žiaden vplyv na posudzovanie

práva na náhradu trov konania spätne ku dňu podania žaloby.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že trvá na dôvodoch odvolania, ktoré podala
20.11.2015 proti napadnutému uzneseniu. Kúpu predmetnej nehnuteľnosti - rodinného domu v Č. Č..XX,
mohla realizovať len preto, že dcéra s manželom predala byt č.X na X. poschodí bytového domu súpisné
číslo XX v obci Z., za sumu 40 000 eur a ona predala svoj byt, ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve,

byt č.X na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XX v obci Z., za sumu 38 500 eur, ktoré predaje
oboch bytov boli zrealizované mesiaci jún 2015. Predaje predmetných bytov sme s dcérou zrealizovali
preto, aby sme spolu zakúpili rodinný dom so záhradou a aby sme v ňom spolu bývali. Za oba predaje s
dcérou dostali spolu peňažnú sumu 78 500 eur. Rodinný dom v Č. Č..XX kúpila za dcérine a jej peniaze,
na svoje meno, po spoločnej dohode s dcérou a jej manželom, jej zaťom. Kúpna cena rodinného domu
v Č. Č..XX bola dohodnutá na sumu 60 000 eur. Peňažnou sumou vo výške 18 500 eur ako rozdielom

medzi súčtom hodnôt oboch predaných bytov a medzi hodnotou rodinného domu, vyplatila dcéra svojho
brata, ako budúci dedičský podiel z môjho predaného bytu. Súdny spor so žalobcom o zaplatenie sumy 9
200 eur vznikol preto, lebo som žalobcovi nezaplatila celú kúpnu cenu za predaný rodinný dom. Dostala
sa vlastnou vinou do zlej situácie preto, lebo sa kupujúcemu pri predaji môjho bytu vo Z.C., v kúpnej
zmluve zaviazala, že záložné právo banky viaznúce na predávanom byte titulom hypotekárneho úveru,

ktorý v minulosti zobral jej zať, odstráni v určitej lehote. To sa nepodarilo, lebo medzitým sa môj zať
dostal do problémov, tri mesiace neplatil hypotéku, pre banku sa tak stal nedôveryhodným klientom
a banka odmietla zmeniť záložné právo z predaného bytu vo Z. na kúpený rodinný dom v Č. Č..XX.
Na základe tej skutočnosti, že nový vlastník jej predaného bytu vo Vajkovciach ma na svojom byte
stále záložné právo ako cudzie vecné bremeno, odmietal jej vyplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny za jej

predaný byt, vo výške 13 500 eur. Uvedenú sumu mu vyplatil až vtedy, ako na základe právnej pomoci
právneho zástupcu uzavrela so žalobcom Dohodu o urovnaní zo 16.9.2015, po uzavretí tejto Dohody jej
vlastník bývalého bytu doplatil na kúpnej cene sumu 13 500 eur, ktoré následne bezodkladne previedla
na žalobcu a to osobným vkladom na jeho bankový účet. Rekonštrukciu rodinného domu financovali
svojpomocne, opravili a zrekonštruovali iba kúpeľňu, WC, kotolňu, a jednu izbu, lebo na viac nemali

peňažné prostriedky, všetky stavebné práce a úpravy vykonal zať, ktorý je stavebným robotníkom. To je
v stručnosti všetko o predaji bytov jej a jej dcéry s manželom a následnej kúpe rodinného domu. Čo sa
týka mojich pomerom vo vzťahu ku aplikácii § 150 O. s. p., Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny Košice, číslo: KE1/OPHNNVAŠSD/SOC/119036-0005 zo 10.4.2015 bola jej priznaná pomoc v
hmotnej núdzi v sume 31,70 eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredia zo 4.12.2014 bol

upravený jej starobný dôchodok na sumu 218,90 eur. Na základe uvedeného má teda mesačný príjem
v sume 250,60 eur. Tvrdí, že u nej nedošlo ku zmene pomerov a preto navrhla, aby jej súd ponechal
oslobodenie od súdnych poplatkov.

6. Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté a ostatný výrok

nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 1, 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a zistil, že
nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389
ods. 1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu (100%), ktoré je povinná mu zaplatiť žalovaná.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.11. Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho

predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust.

neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo
inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo
iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp.
vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo
vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

15. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy skutočnosti, na
základe ktorých si vytvoril chybný právny názor a výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Súd síce použil správny právny predpis (§ 146
ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p.), ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav nesprávne aplikoval, t. zn.

z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
stranách sporu.
Žalobcom uplatnený odvolací dôvod je daný.

16. Pre aplikáciu (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) § 257 CSP (výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa), neboli splnené zákonné predpoklady, ktorým sú
dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov, v ich sociálnej situácii (všetkých) účastníkov (ich osobných, majetkových, zárobkové a iné
pomerov), teda nielen toho, resp. tých účastníkov, ktorých by podľa všeobecných ustanovení postihovala
povinnosť nahradiť trovy konania, ale je potrebné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na

majetkové pomery oprávneného účastníka. Žalovaná nepreukázala, aby prejednávaný spor bol hodný
osobitného zreteľa a z obsahu spisu to ani nevyplynulo. Pri použití moderačného práva súdu je potrebné
mať na zreteli, že jeho aplikácia musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu.
Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo ovýnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Z hľadiska jeho použitia by žalovaná mala
preukázať, že spor nevznikol jej zavinením, že aj napriek obozretnému a predvídavému konaniu nebolo
v jej silách mu zabrániť.

17. Súd musí starostlivo zvážiť či sú splnené predpoklady uvedené v § 257 CSP (§ 150 ods. 1 O.s.p.),
a len výnimočne môže nepriznať (čiastočne) náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania,
ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti
na § 1 O.s.p. napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za

výsledok vždy dôsledne neumožňuje.

18. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí
vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností
demonštratívne uvedených v druhej vete § 150 ods. 1 O.s.p. Predmetné ustanovenie preto nemožno
interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o

náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie
tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení
rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Podstata súdom zohľadnených dôvodov
hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. by mala spočívať v charaktere prejednávanej veci
- konkrétne tým, že žalobca vykonal všetky úkony, aby predišiel sporu (vyzval žalovanú na úhradu

- písomne z 30.3.2015 a 11.5.2015 a telefonicky) a žalovaná aj napriek tomu sumu neuhradila, jej
vyjadrenie k žalobe bolo také, že žiadala ju zamietnuť. Podľa názoru odvolacieho súdu ani skutočnosť,
že žalovanej bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku nie je bez ďalšieho relevantné pre použitie
§ 150 ods. 1. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že v predmetnom dome bývajú viacerí členovia
rodiny žalovanej a z obsahu spisu je zrejmé, že pri kupovaní predmetnej nehnuteľnosti sa spolupodieľali

a podľa tvrdenia žalovanej nevyplatenie kúpnej ceny bolo zapríčinené aj okolnosťami, ktoré vyplynuli
z ich strany. Samotné nadobudnutie nehnuteľnosti v danej hodnote je spôsobilé vylúčiť použitie § 150
ods. 1 pre okolnosti na strane žalovanej, vychádzajúce z jej sociálnej situácie.

19. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o procesný inštitút, ktorý

indikatívne vypočítava okolnosti relevantné na jeho aplikáciu. Výrok o trovách konania musí byť v
súlade s priebehom celého konania a úvaha vedúca k ich náhrade musí byť odôvodnená. Odvolací súd
po preskúmaní prejednávanej veci dospel k záveru, že nejde o prípad, kedy sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a práve s ohľadom na intenzitu preukázaných
resp. nepreukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd je toho názoru, že použitie §

257niejedôvodnéažalobcovipriznalvcelomrozsahunáhradutrovkonaniaprotineúspešnejžalovanej.

20. Námietka žalovanej uvedená v odvolaní, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že so žalobcom
uzavrela 16.9.2015 Dohodu o urovnaní podľa § 585 a nasl. O.z. je absolútne nedôvodná, lebo aj táto
skutočnosť preukazuje, že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu je v súlade s rozhodovacou praxou súdov a Najvyššieho súdu SR
(viď 3 MCdo 19/2010) ale aj uzneseniami ÚS SR (viď I ÚS 463/2012 z 12.12.2012).

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov avšak
odmena ani náhrada hotových výdavkov jej zástupcu mu nemohla byť priznaná, lebo si žiadne neuplatnil
a z obsahu spisu žiadne nevyplynuli. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo

na náhradu jej trov.

26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.