Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. august 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010021
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2616010021.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou na hlavnom pojednávaní dňa 4. augusta

2016 v trestnej veci proti obž. N.. I. U. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
N.. I. U., T.. XX.X.XXXX D. U., U. H. Y. Č.. X, C. H. H. - S. T. D., V. Č.. XX,

sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora č. Pv 8/15/2205 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d/ Tr.
zák. na skutkovom základe, že dňa 15.9.2010 v čase medzi 11.30 h a 12.00 h v Šaštíne-Strážach,
na Kláštornom námestí č. 1259, pred Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie rušil priebeh svätej

omše konanej pri príležitosti Národnej púte k Sedembolestnej Panne Márii tým spôsobom, že pred
hlavným pódiom roztiahol transparent s nápisom „Právny štát!? stojí za zločinmi členov vlády. Koniec
nepostihnuteľnosti. Dokedy?“, pričom po výzvach organizátorov, aby tento transparent zbalil, rušil
priebeh omše opakovanými hlasnými výkrikmi a následne tiež výkrikmi adresovanými tam prítomným
politikom a počas podávania svätého prijímania priebeh omše narušoval výkrikmi „Ľudia počúvajte,
politici prijímajú svätokrádež“ a v hlasných výkrikoch pokračoval i po upozorneniach organizátorov, aby
priebeh svätej omše nerušil a tiež pri jeho následnom predvádzaní príslušníkmi OO PZ Šaštín-Stráže,
lebo skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresnej prokurátorky prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému N.. I. U. a
vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka N. H., F. Y., Z. Y.,
U.. G. F.R., I.. N. F., V.. M. C., N.. N. R., I.. N. M., I.. M. G., I.. M. Ö., I.. V. O., N. R., I. Y., prečítal
výpovede svedkov z prípravného konania: C. S., N. R., D. C. Z. D. R., oboznámil listinné dôkazy:
úradný záznam o predvedení osoby, znalecký posudok znalcov z odboru zdravotníctvo, psychiatria
MUDr. Róberta Ölvedyho a MUDr. Júlie Halmovej č. posudku 27/2015 a 32/2015, hlásenie o použití
donucovacích prostriedkov, lekárske správy na obžalovaného, záznam príslušníkov polície zo dňa

15.9.2010, záznam k obdržanému DVD z RTVS, fotodokumentácia z DVD záznamu z RTVS, správu
o povesti na obžalovaného, správu o povesti Mestská časť Devínska Nová Ves, odpis z registra
trestov, fotodokumentáciu z CD nosiča, ktorý predložila obhajoba, správu Univerzitnej nemocnice
Bratislava,rozhodnutieoodvolaníministerstvazdravotníctva,listN.Q.obžalovanémuzodňa23.8.2010,oznámenie na odstránenie nedostatkov zistených prešetrovaním sťažnosti, žiadosť o oznámenie prijatia
opatrení, rozsudok NS SR č.k. 4Sžo/6/2010 zo dňa 31.8.2010, oznámenie o poukázaní náhrady
funkčnéhoplatuN..U.začasod1.1.2004do14.2.2007vovýške54.854,12€sprílohami,prípisOkresnej

prokuratúry Senica, správu MV SR, záznam z osobného prijatia N.. I. U. u ministra zdravotníctva zo dňa
3.9.2010 a oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu.

Obžalovaný N.. I. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 15.9.2010 sa zúčastnil
národnej púte a v súvislosti s ňou i svätej omše v Šaštíne-Strážach, ktorá sa začala okolo 10.00 hod.

dopoludnia. Národnej púte ako i sv. omše v súvislosti s ňou sa zúčastňuje takmer pravidelne a najmä
od návštevy Jána Pavla II. v roku 1995. Je kresťan a považuje sa aj za príslušníka slovenského národa,
vyrastal v kresťanskom prostredí na Orave a veľmi dobre pozná liturgiu svätej omše aj sväté písmo,
čoho sa vo svojom živote snažil pridržiavať a taktiež aj na sv. omši aj toho 15.9.2010. V čase sv.
omše, keď sa prednášajú prosby veriacich, rozvinul transparent, na ktorom nebolo nič neslušné alebo
hanlivé. V jednom rohu transparentu bolo napísané „právny štát“ v druhom roku bol nápis „dokedy“ a v

strede transparentu bolo „koniec nepostihnuteľnosti a zneužívaniu štátnej moci“. Toto bol obsah tohto
transparentu. Boli tam aj slová „právny štát stojí za zločinmi členov vlády“. Žiadna osoba, ktorá by bola
označená ako organizátor, ho nežiadala o to, aby transparent odstránil. Avšak pristúpili ku nemu iné
osoby, ktoré nepoznal až do priebehu vyšetrovania sa dozvedel, že išlo o primátora Šaštína-Stráží V.. C.,
o správcu farnosti I.. F. a ešte ďalšiu osobu, ktorá v prípravnom konaní hovorila, že je člen nejakého rádu.

Ten správca farnosti sa ho pýtal, že prečo tam rozmiestňuje ten transparent, on mu povedal, že je to
prejav jeho názoru, že má na to ústavné právo. Ten mu povedal, že si nepraje, aby tam taký transparent
rozmiestňoval, že je to svätá omša. On opakovanie povedal, že je to jeho právo, prejav názoru a že je
to ústavné právo. Nerobil žiadny neporiadok. Nikoho neobmedzoval, len slušne rozložil plagát. Týmto
osobám povedal, že je predsa prirodzené a úplne bežné, že na verejných podujatiach občania majú so

sebou aj transparent, na ktorom vyjadrujú svoje názory. Transparent, ktorý mal so sebou podľa neho
neobsahoval žiadnu neslušnosť, práve naopak, veľmi výstižne a presne poukazoval na problémy ľudí v
tomto štáte. Tento transparent zbalil, tzn. zroloval ihneď ako skončila časť omše, na ktorej sa prednášajú
prosby veriacich. Tento transparent bol vyjadrením jeho prosby, ktorú na tejto omši prednášal v duchu
záujmov slúženia tejto omše. Počas ďalšieho priebehu omše nijaké hlasné výkriky nerobil. V časti omše,

v ktorej sa prinášajú dary veriacich sa pripojil k ľuďom, ktorí tieto dary prinášali kardinálovi U.. Slušne
spolu s nimi pristúpil ku kardinálovi U., informoval ho najmä o jeho prednesenej prosbe a o skutočnosti,
že za túto prosbu drží aj hladovku pred úradom vlády. Kardinál U. si to pozorne vypočul a požehnal mu.
On potom v pokoji odišiel na svoje miesto, kde sedel. Tam výkriky adresované politikom neboli. Neurobil
nič, čím by narušil liturgiu svätej omše. Je pravda, že keď došlo k sv. prijímaniu sa tiež zúčastnil sv.

prijímania a zhodou okolností spolu s vtedajším predsedom vlády N. Q., keďže sedel opodiaľ neho vo
V.I.P. zóne. Je súčasťou liturgie, že pred sv. prijímaním si veriaci navzájom podajú ruku, ako prejav
vzájomného odpustenia si viny. On sa v tom čase, keďže bol hneď vedľa N. Q., menovaného opýtal, či
mu nevadí, že ide na sväté prijímanie spolu s ním, keď vie, čoho sa voči nemu dopustil. Toto mu povedal
kľudne, predpokladá, že to počuli len tí, čo boli v tesnej blízkosti pri nich. Výkrik, ktorý je uvedený v

obžalobe „ľudia počúvajte, politici prijímajú svätokrádež“ tam nebol. Po N. Q. pristúpil k arcibiskupovi F.,
ktorýpodávalprijímanie.Vie,ževeriacinasvätejomšiokremodpovedícelebrantovi,ktorésúpredpísané
liturgiou nemá možnosť prehovoriť, okrem vyjadrenia názoru nejakým transparentom alebo vlajkou a
okrem tej časti, keď tá osoba, ktorá podáva prijímanie sa pýta veriaceho otázkou - výzvou „telo Kristovo“.
To je výzva pre veriaceho, aby odpovedal, či sa s tým stotožňuje alebo nie. V tejto fáze má veriaci

možnosť a povinnosť odpovedať. Keď po N. Q. pristúpil k arcibiskupovi F., ktorý podával prijímanie a ten
sa na neho obrátil s výzvou „telo Kristovo“ tak mu odpovedal, „keď je to telo Kristovo, tak podpredseda
N. Q. sa dopustil svätokrádeže“. To bola komunikácia medzi ním a arcibiskupom F.. G. F. sa ho opýtal,
že „ako to myslíte“? Odpovedal mu, že myslí to tak, že tam prítomný podpredseda vlády N. Q. spolu
ministrom zdravotníctva V. O. zadržiavajú jeho rodine a jemu funkčný plat za obdobie od roku 2004.

Povedal to tak, že sa pootočil tak, aby videl do očí N. Q., ktorý sedel už medzi veriacimi avšak nie ďalej
ako možno 5-8 metrov a takisto aj minister zdravotníctva O., aby to minister O. aj N. Q. počuli. Avšak
neboli to nijaké výkriky ani vulgarizmy. Po tomto prednese k nemu priskočili ľudia, ktorých na prvý pohľad
bolo možné hodnotiť ako príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov, boli na krátko ostrihaný,
mali na sebe čierne obleky a domnieva sa, že niektorí z nich mali na sebe odznaky príslušníkov na

ochranu ústavných činiteľov. Jeden alebo dvaja z nich ho chytili za ruky, nechápal, prečo to robia, že si
príslušníci polície dovolili s takouto agresivitou voči nemu zaútočiť pred očami arcibiskupov, opýtal sa
ich, že o čo im ide a na to ho jeden z nich chytil za hlavu a zapchával mu rukou ústa. V krátkom slede
pribehli k nemu aj uniformovaní príslušníci polície, ktorí ho vyzvali, aby išiel s nimi. Toto považoval zaútok na jeho osobu a dožadoval sa vysvetlenia, prečo má ísť s nimi, čo urobil, aký je dôvod tohto zákroku.
Oni bez toho, aby mu nejakým spôsobom vysvetlili, čo od neho požadujú, ho násilne začali ťahať zo
svätej omše do priestoru uličky a preč od ľudí, smerom k neďalekého potoku pri Bazilike. Počas tohto ich

konania nekládol žiaden odpor. Akurát keď už boli ďalej od oltára, ich opakovane verbálne vyzýval, aby
mu povedali, čo od neho chcú. Nekládol žiaden odpor, nevzpieral sa. Pri tomto mu prehodili sako cez
hlavu, takže ani nevidel pod nohy. Keď už nepočul prítomnosť ľudí, len vzdialene hlas z reproduktorov,
tak mu dali ruky za chrbát a nasadili mu putá, brutálne s ním zaobchádzali. Mykali mu hlavou takým
spôsobom, ktorý pozná ako lámanie väzov a preto padol. Držali ho pod pazuchy a naložili do auta. Pri

tomto všetkom ešte počul hlas svojej manželky, bola v šoku a prosila ich, aby prestali. Bol odvezený
na políciu so sakom na hlave, nevedel, kde ho vezú, vyložili ho na OO PZ Šaštín-Stráže, myslí si, že
to bolo tam, kde ho jeden z príslušníkov polície uniformovaný, pripútal za ruku ku stene a pokračoval v
tom ich spôsobe agresivity tak, že ho päsťami udieral do brucha. Počul hlas svojej manželky, ktorá však
bola v priestore, kde sa mohla dostať, on bol v priestore, ktorý bol uzavretý, oddelený. Pamätá si, že
počulaakohobijúaprotestovalaprotitomu.Následnesanatomtooddelenípolíciezhromaždiloniekoľko

osôb v tmavých civilných oblekoch, komunikovali s osobami, ktoré boli v uniformách. Toto všetko uviedol
vo svojej výpovedi, výpoveď, ktorú urobil pred políciou, považoval nielen za sťažnosť ale aj za trestné
oznámenie. Následne žiadal o lekárske ošetrenie, keďže nebol vôbec schopný už ani odpovedať na
otázky. Bola privolaná rýchla zdravotná služba, následne bol hospitalizovaný v nemocnici. Na sv. omšu
15.9.2010 odišiel spred úradu vlády, kde držal hladovku, všetky cennejšie veci, tzn. megafón, možno

nejakéosobnéveci,mobilnýtelefón,stoličkunasedenie,vrátanetransparentuzobralsosebou.Megafón
na sv. omši nebol použitý ani nebolo jeho úmyslom ho použiť. Zobral ho preto, lebo išiel na sv. omšu
spred úradu vlády so svojimi vecami.

Svedok Frt. H.. N. H. vypovedal, že bol organizátorom tejto púte, jeho úlohou bolo zabezpečovať

liturgický priestor, hlavná príprava, rozloženie lavíc a podobne. Mal na starosti celý ceremoniál počas
púte. Čo sa týka obžalovaného, s tým sa stretol vo V.I.P. priestore pre pozvaných hostí a pre tých, ktorí
tam boli ako organizátori. Nevie ako sa tam obžalovaný dostal, cez neho nešiel. Ak nedostal obžalovaný
pozvánku tak tam nepatril. S obžalovaným sa stretol počas sv. omše po kázni, keď vytiahol transparent a
začal ho rozťahovať. To bolo štádium pred prosbami. Na to ho požiadal, aby schoval takýto transparent,

že to tam nepatrí, no on ho nechcel schovať, tak ho upozornil, že pôjde k ochranke a opýta sa, čo sa s
tým dá robiť. Na tom transparente, zdanlivo si pamätá, bolo niečo za spravodlivú vládu. Ochranka mu
povedala, že zatiaľ nemôže nič robiť, keďže nejde o útok na prezidenta, ale môže mu ísť dohovoriť. Keď
tam prišli transparent bol už stočený. Potom on odišiel čítať prosby, kde sa tejto situácie ujal už pán
farár F., vtedy miestny farár a zároveň hlavný organizátor púte. Čo si matne pamätá, že obžalovaný tam

vyriekol, že mu ničia majetok, doslova povedal: „vaša excelencia ničia mi môj majetok“ Bolo to povedané
hlasne, takže to počul aj on hore na pódium. Nepamätá si, či to bolo počas prosieb alebo po nich. Pamätá
si ešte, že obžalovaný vyšiel na pódium ku kardinálovi Tomkovi, tam bol určený sprievod krojovaných
ľudí, nemôže tam ísť hocikto, on nebol medzi týchto ľudí určený, no napriek tomu sa k nim zaradil.
Keď sa takto priradí do tohto zástupu to už považujú za narušenie poriadku. Je tu možnosť sa dopredu

prihlásiť a oni zvážia, či ho tam zaradia. Ide tu o bezpečnosť ľudí, nanajvýš kardinála. Po prosbách a
obetných daroch sa on už vzdialil, videl len zo vzdialenosti 30-40 metrov, že ho odvádzali uniformovaní
policajti. On toto osobne považoval za nevhodnú situáciu, pretože takéto vyjadrovanie názorov nepatrí
do vyhradeného priestoru, za ktorý bol zodpovedný. Takéto konanie aj keby tam bol napísaný krásny
náboženský text, aj tak to do tej vyhradenej zóny nepatrí. Nemal by nič proti tomu, ak by to bolo v

iných priestoroch, teda tam, kde sa nachádzajú veriaci, nie vo V.I.P. zóne tam je to narušenie poriadku.
Nevšimol si, že by tam po tom čo obžalovaný pristúpil ku kardinálovi prišlo k nejakej neslušnosti.
Svedok F. Y. vypovedal, že na zákrok ich poslal pán Y., vtedy ich nadriadený, ktorý celé opatrenia riadil
s tým, že sa mali dostaviť pred hlavný vchod do Baziliky, kde sa má nejaká osoba dopúšťať neslušnosti.
Po príchode na miesto videl obžalovaného s pani, ktorí sa nachádzali vo vyhradenom priestore, kde

nemali čo robiť. Tento pán bol vyzvaný, aby tento priestor opustil, výzve nevyhovel, bol vyzvaný, aby
predložil doklad totožnosti, tejto výzve taktiež nevyhovel. Bol oboznámený, že bude predvedený na
OO PZ s cieľom zistenia totožnosti. Nakoľko začal klásť aktívny odpor, boli voči menovanému použité
donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty. Pána vyviedli mimo davu ľudí a tam mu boli založené putá a
následne bol eskortovaný na OO PZ Šaštín-Stráže. Obžalovaný nešiel dobrovoľne, ale museli voči nemu

použiť tie hmaty a chvaty. Obžalovaný sa bránil trhaním, hlučne sa správal, vykrikoval, ešte pred tým
ako ho dotiahli k vozidlu, nechcel s nimi ísť, nespolupracoval. Potom na obvodnom oddelení boli s ním
vykonávané ďalšie úkony, aj vrátane výsluchu. Bolo postupované voči nemu štandardným spôsobom,
nakoniec zákrok, ktorý vykonávali voči obžalovanému bol ministrom W. vyhodnotený ako oprávnený, vsúlade so zákonom. Myslí, že to šetrila aj inšpekcia. Vie, že sa obžalovaný na tento zákrok sťažoval a že
bola jeho sťažnosť vyhodnotená ako neopodstatnená a ich zákrok ako zákonný. Na mieste zákroku sa
obžalovaný správal podráždene, nervózne, roztržito a na základe toho, že tam prišli ako polícia, reagoval

na nich slovami: „policajný štát, policajná brutalita“. Hovoril to zvýšeným tónom, aby to všetci počuli,
ešte dokonca kričal: „ľudia, policajný štát prišiel“. Nemá vedomosť o tom, že by nejaký kolega zaútočil
na obžalovaného. Obžalovaný žiadal, aby mu bola zavolaná sanitka na ošetrenie, čo aj spravili.
Svedok Z. Y. vypovedal, že uvedeného dňa bol spolu s kolegom Y. velený do spoločnej hliadky v rámci
opatrení národnej púte v meste Šaštín-Stráže. Veliteľom celého bezpečnostného opatrenia bol pán I.

Y., ktorý ich ako hliadku v priebehu konania sv. omše vyslal do priestoru konania sv. omše, kde sa
mala nachádzať nejaká osoba, ktorá mala rušiť priebeh sv. omše. Na základe tohto oznamu pána Y.
sa spolu s kolegom Y. presunuli do vyhradenej zóny, kde malo dochádzať k rušeniu priebehu sv. omše,
pričom po príchode do tohto sektoru spozorovali vtedy im neznámeho muža, ktorý rušil priebeh sv. omše
tým, že sa pohyboval vo vyhradenej zóne, rukami ukazoval smerom na predstaviteľov vlády SR a kričal
slová „právny štát“. Po príchode k tejto osobne spolu s kolegom Y. tohto muža vyzvali, aby upustil od

protiprávneho konania a hneď na to ho vyzvali, aby preukázal svoju totožnosť. Tento muž nereagoval
na ich výzvy, pričom ani na opakovanú výzvu neupúšťal od protiprávneho konania a nepreukázal svoju
totožnosť. Boli požiadaní príslušníkom ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií, že tento muž
sa nachádza vo vyhradenom priestore, aby tohto muža vyviedli z tejto zóny von, nakoľko ruší priebeh sv.
omše. Následne ako hliadka tomuto mužovi uviedli, že bude vyvedený z vyhradenej zóny. Vzhľadom k

tomu,žestálenespolupracoval,kládolaktívnyajpasívnyodpor,atotak,žekričalopakovane„právnyštát
a policajná brutalita“. Po tomto sa začal voči nim bezdôvodne brániť. Na toto voči menovanému použili
donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty, pričom v zákone je to právne definované ako hmaty, chvaty,
údery a kopy sebeobrany. Po tomto zákroku sa začal voči nim brániť rukami a opakovane kričal policajná
brutalita. Rukami sa začal zachytávať zábran, ktoré ohraničovali vyhradený sektor. Následne po použití

donucovacích prostriedkov hmatov a chvatov menovaného spolu s kolegom odviedli z vyhradeného
priestoru smerom k rieke Myjava, ktorá sa nachádzala hneď za účastníkmi národnej púte. Nakoľko
menovaný kládol stále aktívny aj pasívny odpor, bol veľmi agresívny, boli mu priložené v zmysle zákona
putá a následne na to bol predvedený na OO PZ Šaštín-Stráže. Na oddelení s ním boli vykonané ďalšie
úkony. Spísal sa záznam o predvedení, hlásenie o použití donucovacích prostriedkov a on začal trestné

stíhanie vo veci. Má vedomosť, že obžalovaný sa sťažoval na zdravotné problémy, bolo mu poskytnuté
ošetrenie v nemocnici v Skalici. Má vedomosť o tom, že obžalovaný sa sťažoval na postup polície, celú
skutočnosť prešetrovala inšpekcia MV SR. Z ich strany to vyhodnotila ako opodstatnený zákrok a zo
strany obžalovaného ako neopodstatnenú sťažnosť. F. Y. ho nemohol päsťami búchať do brucha, tak
ako tvrdí obžalovaný, nakoľko on mal na starosti spísanie predvedenia o predvedení osoby a hlásenia,

bol zamestnaný inou činnosťou. Pri tom zákroku pri Bazilike voči obžalovanému mohlo prísť zo strany
polície k nejakému poškodeniu zdravia obžalovaného, nakoľko obžalovaný kládol odpor, boli voči nemu
použité hmaty a chvaty.

Svedok U.. G. F. vypovedal, že sa ho prejavy obžalovaného osobne dotkli, lebo tie prejavy mu narušili

Bohoslužbu a Bohoslužba je niečo, čo aj osobne prežíva a na čom sa osobne zúčastňuje. Narušenie
Bohoslužby vníma najmä v používaní predmetov, ktoré nepatria k Bohoslužbe, teda transparent, ktorý
nemal pozitívny náboženský obsah a ktorý bol rozprostrený vo V.I.P zóne. Potom zaradenie sa do
obetného sprievodu bez pozvania organizátorov a hlasité konštatovanie svojich osobných postojov
voči iným prítomným osobám, ktorí sú aj predstaviteľmi nejakých inštitúcií SR. Hlasité vyjadrovanie

hodnotiacich úsudkov o činnosti verejných činiteľov nepokladá na Bohoslužbe za primerané. Môže sa
vyjadriť, že keď došlo k tomu, že museli zasahovať určití ľudia tak už nebolo potrebné poskytovať
potom ochranu ešte celebrujúcim. On túto situáciu vníma tak, že obžalovanému bolo ukrivdené. On mu
jeho osobné presvedčenie neberie, ale môže povedať, že spôsob, akým to svoje presvedčenie vyjadril,
vyvolal počudovanie Božieho ľudu a určité sklamanie. U neho to vyvolalo pohoršenie. Nepokladá to za

primerané urobiť to na Bohoslužbe. Následne sa dozvedel, že obžalovaný protestoval aj pred úradom
vlády, podrobnosti nepozná, napriek tomu trvá na tom, čo povedal, bolo to neprimerané. Vyrušil ho aj
obsah transparentu a aj správanie obžalovaného, keď bol vyzvaný, aby transparent zvinul. Hlasitosť
prejavov obžalovaného bola taká, že to počuli ľudia v rozsahu 5-tich až 10-tich metrov naokolo. Bolo to
intenzívnejšie ako bežná reč. Dalo by sa to charakterizovať ako výkriky. Mohli to počuť viacerí účastníci

Bohoslužby. Má vedomosť o tom, že viacerí z jeho spolupracovníkov vnímali túto epizódu, vystúpenia
p. U. negatívne a v podstate sa zhodli v takom negatívnom hodnotení. V časti prijímania obetných darov
si všimol, že niečo obžalovaný kardinálovi U. povedal a kardinál len pokývol hlavou, akoby prijal jeho
stanovisko. Čo mu povedal, nevie. Nepamätá si, že obžalovaný pristúpil k nemu počas sv. prijímania,ale pamätá si, že v nejakom bode, pravdepodobne počas sv. prijímania bol obžalovaný odvedený ale
k technike odvedenia sa nevie vyjadriť, lebo ju nesledoval. Môže povedať, že takéto prípady ako je
obžalovaný sa stávajú veľmi zriedkavo a sú výnimočné. V takejto intenzite nezažil nič. Viacerí ľudia to

vnímali ako nepríjemnú, bolestnú, negatívnu udalosť, ktorá nepatrí na takúto slávnosť.

SvedokI..N.F.vypovedal,žesipamätá,ževčastikáznebolupozornenýusporiadateľom,žejenarušený
priebeh sv. omše. Vtedy sa zdržiaval niekde v priestoroch kláštora. Keď tam prišiel tak usporiadateľ
N. H., ktorý ho tam zavolal a pán s pani tam držali niečo v rukách. Keď prišiel, upozornil toho pána a

povedal mu kto je, že je zodpovedný za poriadok, že to má na starosti, že ho žiada, aby nenarušoval
priebeh sv. omše a zostal pri ňom stáť. Má dojem, že plagát bol už zložený, muž sedel na svojom mieste
a zostal pri ňom až do sv. prijímania. Medzitým bolo prinášanie obetných darov, kde prichádzali tí, ktorí
boli určení a boli tam aj seminaristi, tí ich privádzali a na konci tohto sprievodu, pán, pri ktorom stál
vybehol a utekal k celebrantovi ku kardinálovi U. na pódium, čo považoval za ďalšie narušenie priebehu
sv. omše, lebo on nebol určený do sprievodu. Ďalšie narušenie sv. omše bolo počas sv. prijímania, kde

obžalovaný začal vykrikovať na politikov. Zdá sa mu, že sa postavil vo VIP zóne a bol tam prítomný
arcibiskup F., takže narúšal tým obrad rozdávania sv. prijímania. Nepamätá si už presne, čo obžalovaný
vykrikoval, obžalovaný mal byť prepustený zo zamestnania, že politici prijímajú svätokrádež, niečo v
takomto zmysle. Mohli to počuť ľudia, ktorí boli v tejto zóne, cca 3-5 metrov. Počas prijímania sa spieva,
takže ďalej to už asi ľudia nepočuli. Viackrát upozorňoval obžalovaného, že narúša priebeh sv. omše.

Keď to bolo po tretíkrát, tak nechal zavolať políciu. Správanie obžalovaného spôsobilo vo VIP zóne
rozruch,prišielbývalýprimátorC.,ktorýhotiežupozorňoval,snažilisaobžalovanéhoukľudňovať.Potom
zakročila polícia. Správanie obžalovaného mu pripadalo čudné, nezdalo sa mu, že by mal vypité. Vnímal
to ako vedomé narúšanie nie Bohoslužby ale prítomných ľudí, ktorí tam boli a to politici. Jeho narúšanie
sa dialo v troch fázach. Jedno bolo pred kázňou, potom keď sa niesli obetné dary a nakoniec, keď bolo

sv. prijímanie. Počas sv. prijímania ho upozorňoval, že aby si dal pozor, lebo toto je vážne narušenie
počas obetovania a potom došlo k tretiemu narušeniu počas prijímania, keď potom zavolal políciu.
Usporiadatelia mali ústne pokyny ako majú usmerňovať veriacich, kde môžu koho pustiť atď. Existoval
zoznam osôb, ktoré mali oprávnenie vstúpiť do VIP zóny, politici sa nahlasovali a usporiadatelia ich
usmerňovali. Do VIP zóny mohli pustiť len nahlásených. Obžalovaný sa tam dostal, nebol v zozname,

niekto urobil chybu, kto ho tam pustil. V ďalších ročníkoch už mali presnejšie inštrukcie koho tam pustiť.
Nezisťoval akým spôsobom sa tam dostal obžalovaný. Obžalovaný nič nepoškodil, ani fyzicky nikoho
nenapadol, ani žiadny predmet nehodil po nikom.

Svedok V.. M. C. vypovedal, že chovanie obžalovaného považuje za narušenie sv. omše. Takéto veci sa

neriešia na sv. omši, na takomto podujatí, ale na príslušnom mieste. On sám upozorňoval obžalovaného,
že je ochotný mu poskytnúť svoju kanceláriu a nech si to tam vydiskutuje s politikmi, s ktorými má
nejaké problémy. Bohužiaľ to skončilo tak, že bol odvedený políciou, čo bolo ďalej to už nevie. Výkriky
obžalovaného na politikov počul v čase, keď obžalovaný schádzal dolu z pódia po obetných daroch,
lebo politici sedeli v prvej rade. Či kričal cez prijímanie, to nepočul. Slovo svätokrádež počul z úst

obžalovaného ale v ktorej časti sv. omše to bolo neviem. Toto správanie obžalovaného, spôsobilo
rozruch. VIP zóna pred pódiom nie je veľká, takže aj veriaci za zábranami to počuli, môže to byť asi
30x30 metrov, sedí tam asi 50-60 ľudí, a videli to určite aj ostatní veriaci blízko VIP zóny. Samozrejme
celý dav to nemohol počuť, len tí, ktorí boli blízko VIP zóny. Do VIP zóny sa dostávajú len ľudia s
pozvánkami, už prvou chybnou bolo, že sa tam obžalovaný vôbec dostal. Teraz už je to tak, že majú

presne vyhradené miesta, ale vtedy to ešte až tak nebolo. Podľa jeho názoru to narušilo sv. omšu a
vystrašilo ľudí. Ľudia sa ukľudnili, keď videli, že to nie je extrémista. Ľudia vo VIP zóne a ľudia, ktorí
sedeli pri arcibiskupovi na pódiu, boli v šoku a mali strach. Za novodobej histórie púti sa nič podobné
nestalo. Snažili sa ľuďom vysvetliť, že to bol súkromný problém, nešlo o to, aby ublížil ľuďom na púti ani
napádať kresťanskú vieru, išlo skôr o jeho súkromný problém, tak to aj ja vnímal. 99% tých ľudí, ktorí

tam boli to hodnotili ako nevhodné konanie. Mesto Šaštín-Stráže bolo spoluorganizátorom tejto púte, ale
samotný priebeh sv. omše je v kompetencii arcibiskupského úradu, do toho oni nezasahujú. Vo vzťahu
k mestu a všeobecne záväzným nariadeniam, ktoré vydáva mesto, obžalovaný nič neporušil. Vie len,
že tam mal mať obžalovaný transparent a jeho manželka niesla megafón, nevidel, že by ho bol použil.
Iba ho jeho manželka niesla.

Svedok N.. N. R. vypovedal, že priebeh sv. omše bol dva alebo trikrát narušený. Prvé narušenie bolo,
keď prišiel pán F. za ním a povedal mu, že za ním niekto chcel roztiahnuť transparent, to bolo v tej
prvej časti. Predtým vo VIP zóne vzadu za nimi bol nejakú šum, rozruch, všimol si toho, ale nevenovaltomu pozornosť. V priebehu omše počas prijímania, vystúpil niekto za kardinálom U., to nepovažoval za
narušenie, skôr považoval za narušenie, keď sa obžalovaný obrátil z pódia a kričal, aby si ľudia všimli,
že osoby, ktoré tam sedia v prvom rade, myslí, že povedal pán minister, prijímajú svätokrádež. On to

počul, či to počuli iní, nevie. Toto jeho vystúpenie narušilo priebeh, pretože to nepatrilo do koloritu sv.
omše, to bolo druhýkrát. Ešte predtým obžalovaný vyšiel na pódium a debatoval s kardinálom U.. Potom
ešte tretíkrát vnímal narušenie a to niekde pred záverom sv. omše, keď sa pán U. presunul opäť do tej
časti VIP zóny, kde bol na začiatku. Začal tam rozruch, vtedy on požiadal vtedajšieho primátora C., ktorý
sedel blízko neho, či by sa nepresunul do oblasti odkiaľ vyrušovanie prichádzalo, aby mohla sv. omša

skončiť v kľude. Primátor sa postavil, odišiel k obžalovanému, potom nastal silnejší hluk, lebo už prišla
polícia a obžalovaného odviedli preč a ten hluk zanikal už v dave. Nikdy nič predtým také nezažil, ani
potom. Odvtedy vo VIP je prísnejší režim, je tam SBS, štátni policajti, vtedy to nebolo. Nevidel, že by
obžalovaný niečo poškodil, alebo že by používal nejakú pyrotechniku, výbušninu. To nič nemení na tom,
že ho to vyrušovalo. Nepatrí to na sv. omšu. Nepočul žiadny vulgarizmus. Vnímal to tak, že obžalovaný
má nejaké výhrady voči výkonu ministerských úradníkov alebo že má s nimi niečo osobné. Zákrok polície

vôbec nevidel.

Svedok I.. N. M. vypovedal, že nesedel vo VIP zóne, stál bokom, tie výkriky obžalovaného boli dosť
hlasné, takže to počul na miesto, kde stál, to bolo od VIP zóny cca 10-15 m. Výkriky vychádzali z VIP
zóny, kde sa osoba nachádzala. Išlo o výkriky všeobecne na vládu, konkrétne slová si nepamätá, bolo

toho viac. Osoba obžalovaného je mu mediálne známa v súvislosti s hladovkou, ktorú držal viacej dní
pred úradom vlády, takže vie o koho ide. Je to osoba totožná s tou, ktorá na púti kričala. Nevidel že
by obžalovaný použil nejaké výbušniny, ostré predmety. To on volal políciu, po príchode polície videl
diskusiu medzi policajtmi, toto gradovalo, nevie o čom bola, slová nepočul a keď chcel obžalovaný
vykročiť k prezidentovi, ktorý sedel vo VIP zóne, tak policajti ho vtedy schmatli, vykonali služobný zákrok.

Nepamätá si, či tam boli nejaké hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany. Bola tam výzva polície, aby
upustil od protiprávneho konania, bol vyzvaný na predloženie dokladu, čo tiež asi neuposlúchol a došlo
k tomu, že bol predvedený na políciu. Obžalovaný sa bránil služobnému zákroku.

Svedok I.. M. G. vypovedal, že obžalovaného pozná, je to mediálne známa osobnosť, prišiel s ním do

kontaktu na sv. omši, ktorá je predmetom tohto konania. Pána U. upozorňoval, nie ako policajt ale ako
občan, keď vytiahol transparent, povedal mu, že sa to tam nehodí, aby to schoval. Nachvíľu poslúchol,
ale pokračoval v tom, že ten transparent predsa len roztiahol a verbálne prejavoval svoje názory. Potom
už nemal čas sa mu ďalej venovať, iniciatívu prevzali iní, venoval sa sektoru, za ktorý zodpovedal. Počul,
že tam zo strany obžalovaného boli nejaké verbálne útoky, nie fyzické. Znenie výrokov si s odstupom

času nepamätá, ale boli adresované osobám, ktoré tam sedeli. Toto bolo aj medializované obžalovaným
v Novom čase, že na základe útokov na ministrov, ktorí boli v KDH, ho zobrala ochranka a zaútočila
na neho. Oni sú v zmysle ich interných predpisov povinní zasiahnuť. Táto situácia nastala vtedy, keď
sa obžalovaný hýbal smerom od oltára prechádzal popri VIP zóne, kde verbálne aj natočením osoby
smeroval na tento bezpečnostný sektor. Nakoľko sa tón jeho hlasu zvyšoval, intenzita bola „slušná“ -

bolo to počuť až do vzdialenosti cca 100 m, na základe toho dostal obavy, že obžalovaný chce zaútočiť
na osoby nachádzajúce sa v tomto sektore. Mohli to zaregistrovať aj bežní veriaci, ktorí boli na omši.
Obžalovaný sa snažil, aby ho tí, ktorí boli vo VIP zóne počuli, predpokladá, že o to mu aj išlo. Vyjadrenia
smerovali hlavne na ministra zdravotníctva. On v zmysle policajného zákona vyzval obžalovaného, aby
upustil do protiprávneho konania a keď výzvu neuposlúchol, aby sa vzdialil od VIP zóny, tak zasiahli,

ale nie s tým, že by boli použité hmaty, chvaty, kopy alebo údery ale bolo použité len vytláčanie z
daného priestoru mimo VIP zóny, kde by mohol ohroziť chránené osoby. Obžalovaný nepoužil žiadnu
pyrotechniku, nepoškodzoval zariadenia slúžiace na sv. omšu, nehádzal žiadne predmety na mieste
podujatia. Nepamätá si, že by bol použil nejaké vulgarizmy. Ale ak by použité boli, pamätal by si to.

Svedok I.. V. O. vypovedal, že veľmi dobre si pamätá túto sv. omšu. Obžalovaný tie výkriky adresoval
priamo jemu, vykrikoval, že on ako vtedajší minister zdravotníctva mu zničil život. No nie je to pravda,
on nemá taký pocit. Vždy sa snažil potupovať podľa zákona. Aj v tejto veci sa pánovi U. sčasti vyplatili
finančné prostriedky, ktoré on žiadal v súdnom konaní. Súdne konania boli dve, jedno nie je ešte
skončené. Tým nechce spochybňovať právnosť jeho nároku, len on ako minister v tom čase nemal

mandát na vyplatenie, keďže súdny spor ešte nebol ukončený. K tomu by len dodal, že asi pred
mesiacom sa náhodne stretli s obžalovaným a podali si ruky po vzájomnom vysvetlení si veci. On sedel
vo VIP zóne, videl, že ide k arcibiskupovi v čase, keď sa niesli obetné dary, mal taký pocit, že ochrankári
nezareagovali a vedel z minulosti, že obžalovaný môže impulzívne zareagovať, lebo sa tak stalo vminulosti v jeho prítomnosti. Našťastie k ničomu nedošlo, niečo povedal kardinálovi a odišiel sám, v tom
čase nikto nezasahoval voči nemu a nebol ani dôvod. Potom počul až keď odvádzali obžalovaného, keď
sa dávalo sv. prijímanie v celom areáli, niečo kričal, to podávanie sv. prijímania trvalo možno pol hodinu,

rozumel, že označoval jeho, že mu mal uškodiť a to, čo už zaznelo, že politici, niečo že svätokrádež,
to čo prečítal obhajca. Presné znenie si nepamätá, obžalovaný má silný hlas, nevie či to počul celý
dav tých ľudí, reálne to nemohol počuť, ale veľa ľudí v prednej časti to mohlo počuť. Jeho osobne to
rušilo, či ostatných to nevie. Potom, keď obžalovaného odvádzali tak niečo kričal, nevie čo, prebehlo
to relatívne rýchlo. Z dôvodu výstupu obžalovaného nedošlo k prerušeniu Bohoslužby, pokračovalo sa

ďalej. Nepočul žiadne vulgarizmy, nevidel, že by obžalovaný hádzal do davu nejaké predmety, nevidel
žiadne poškodzovanie, žiadne petardy ani výbušniny. Pozná obžalovaného, je to právnik, vie veľmi
dobre, čo si môže dovoliť a čo nie. Nikdy nepoužíval fyzické násilie, ale jeho verbálne prejavy boli
často z osobného hľadiska bolestivejšie ako fyzické útoky. Boli to len slovné výkriky bez vulgarizmov.
Obžalovaného aj niekoľkokrát prijal a snažil sa mu to vysvetliť, že on za to nemôže. Mal pocit, že
obžalovaný má pravdu, čo sa týka mzdových nárokov ako aj zrušenia toho pracovného pomeru, že

má právo na odstupné. Myslí si, že raz ho prijal aj pred púťou, pred tým dátumom 15.9.2010, buď on
alebo právne oddelenie, každá návšteva sa zaznamenáva. Dal pokyn právnemu oddeleniu, aby prípad
obžalovaného brali ako prioritu, lehoty nedával. Na právnom oddelení mu povedali, že čakajú na súdne
rozhodnutie, bolo ich viacej, nevie ktoré. O hladovke sa dozvedel až z tohto stretnutia. Má dôkaz, že sa
tomu venovali, pretože ho 3.9.2010 prijal na ministerstve a za mesiac, t.j. 22.10.2010 ho znovu prijali

do štátnozamestnaneckého pomeru. Tým chce povedať, že on vo veci konal, samozrejme, že musí
prebehnúť nejaký proces.

Svedkyňa N. R. vypovedala, že bola v Šaštíne na púti. Pamätám si, že ako tam sedeli, omša bola
narušená tým, že vzadu počula šuchotanie, obžalovaný tam rozbaľoval nejaký transparent, nevie čo tam

bolo napísané, neobzerala sa, mala z toho nepríjemný pocit. Obžalovaný tiež prišiel k oltáru a rozprával
tam niečo, keď išiel naspäť, tiež tam niečo vykrikoval, ale znenie slov si nepamätá. Predtým než vyšiel
na pódiu bol pokoj aj počas toho, čo tam bol, nikto tam nezasahoval, až keď zišiel dolu, boli nejaké
výkriky. Vulgarizmy tam neboli. Ona skôr mala strach z toho, že niečo sa tam môže udiať. Nevidela,
že by obžalovaný hádzal nejaké predmety, alebo výbušniny, nepoškodzoval nikoho. Obžalovaného si

pamätala z polície. Výkrikov obžalovaného bolo viacej, bola to kritika, nevie znenie výkrikov, vnímala to
ako kritiku na tých čo tam sedeli, v tej zóne, kde sedela aj ona. Obžalovaný sedel za nimi. Na plagát
nevidela, neobzerala sa, len počula ako šuchotal za nimi a že ho upozorňovali usporiadatelia. Potom
sa zobral a išiel hore k oltáru. Myslí, že tie výkriky mohli počuť tí, čo boli v zóne VIP a nejakí veriaci z
okraja, ale určite nie všetci. Kričal ale nie z megafónu. Z jej pohľadu to narušovalo priebeh sv. omše,

bolo to nevhodné správanie, omša však nemusela byť prerušená. Po omši o tom hovorila s ľuďmi a tí,
ktorí to počuli, boli z toho rozhorčení.

Svedok I. Y. vypovedal, že dňa 15.9.2010 pracoval ako riaditeľ poriadkovej polície OR PZ Senica.
Zabezpečoval bezpečnostné opatrenia púte. Na púti bolo veľa účastníkov, mali problémy s dopravou,

zúčastnili sa jej aj ústavní činitelia, ktorým bolo treba s ochrankou venovať pozornosť a spomína si,
že sa tam riešil nejaký incident, ktorý bol v súvislosti s narušením pokojného priebehu tejto púte. Bola
vyslaná jedna poriadková hliadka z OO PZ Šaštín-Stráže, ktorá mala na pokyn a žiadosť ochranky
a zrejme aj usporiadateľov v samotnom priestore, kde sa odohrávala sv. omša, zabezpečiť poriadok.
Predvádzali osobu, bol to muž, ktorý narušoval priebeh sv. omše, a preto bol predvedený na OO

PZ Šaštín-Stráže. On sám nebol v priestore sv. omše, len bol vysielačkou vyrozumený o tom, že na
sv. omši došlo k incidentu. Nejaká osoba tam mala vstúpiť do priestoru VIP, kde sa odohrávala sv.
omša a mala tam narušovať svojím správaním priebeh sv. omše. Nebolo povedané, že by tam niekto
hádzal nejaké predmety, výbušniny, poškodzoval zariadenie, alebo používal vulgarizmy, vyslovene len
ženarúšapokojnýpriebehsv.omšeaabytátoosobabolavyvedenávonzpriestoru.Neskôrmupovedali,

že tá osoba kládla odpor, ale nespomína si, že by boli použité tvrdšie donucovacie prostriedky, že by
spôsobili tejto osobe zranenie. Neexistovali žiadne smernice vzťahujúce sa konkrétne k púti. Vychádzali
zo všeobecne záväzných predpisov.

Svedok D. R. v prípravnom konaní uviedol, že pracuje na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov a

diplomatických misií MV SR. Dňa 15.9.2010 bol velený do služby do mesta Šaštín -Stráže s kolegom
npor. I.. C. R.. Po rozdelení sa rozišli každý na určené miesto. On stál v dave medzi kostolom a
hlavným oltárom, kde monitoroval okolie. Počas tohto monitorovania začul ako niekto začal kričať vo VIP
priestore, ale už si nepamätá o aké výkriky išlo. Boli adresované politikom, ktorí sedeli vo VIP priestore asnažil sa vulgárnym spôsobom na seba upozorniť. Evidentne narúšal priebeh omše. Od toho miesta bol
vzdialený asi 30 m. Keď sa naklonil, aby zistil čo sa deje všimol si dve osoby, muža a ženu, ktorí hlasným
prejavom a výkrikmi narúšali priebeh omše. Snažil sa dostať k tomuto miestu, ale nakoľko bol v dave,

išlo to pomalšie. Kým sa mu to podarilo, dostavila sa na miesto uniformovaná policajná hliadka. Policajti
muža upozorňovali a obidve osoby sa snažili vyviesť z VIP priestoru, ale tieto kládli aktívny odbor a muž
stále niečo hlasno vykrikoval. Následne sa im vytrhol a snažil sa opäť dostať späť. Policajná hliadka
túto osobu zobrala a vyviedla preč. On pokračoval ďalej v monitorovaní, s touto osobou sa nedostal do
žiadneho kontaktu. Neskôr sa dozvedel, že sa jednalo o N.. U., ktorý bol predvedený na OO PZ Šaštín

- Stráže.

Znalec MUDr. Róbert Ölvedy, znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, na hlavnom
pojednávaní k veci uviedol, že v predmetnej veci spolu s MUDr. Júliou Halmovou podal znalecký
posudok z odboru zdravotníctvo, psychiatria a tohto znaleckého posudku, jeho obsahu aj jeho záverov
sa v plnej miere obaja znalci pridržiavajú. V závere znaleckého posudku uviedli, že u obžalovaného

nejde o duševnú chorobu ani poruchu, ide u neho o nevyrovnanie sa so situáciou, ktorá u neho
nastala v súvislosti so zrušením pracovného pomeru. Čo sa týka motivácie konania obžalovaného, táto
mohla byť ovplyvnená predchádzajúcimi udalosťami a dlhodobou hladovkou, ktorú držal od 28.8.2010
do času konania púte 15.9.2010 (obžalovaný dopĺňa, že hladovku držal aj po 15.9.2010, zhruba do
20.9.2010, kedy mu lekári v nemocnici, kde bol hospitalizovaný zakázali pokračovať v hladovke, lebo

by došlo k ohrozeniu životných funkcií, trpel na hematóm pečene). Nedá sa hovoriť, že by boli forenzne
významne ovplyvnené jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti touto hladovkou. Posudzovali
obžalovaného z forenzného hľadiska v kontexte so spáchaním trestného činu, či tento v čase činu trpel
duševnou chorobou alebo poruchou, to vylúčili. Z hľadiska psychiatrického ide o akcentovanú osobnosť,
je to prechod medzi normálnou osobnosťou a abnormnou osobnosťou alebo poruchou osobnosti.

Akcentovaná osobnosť má určité zvýraznené rysy určitým smerom, konkrétne u menovaného ide o
senzitívnejšie vnímanie krivdy, nespravodlivosti, môže tam byť zvýšená citlivosť voči sebe pri konaní
iných, sú tam určité rysy dominancie, nie je to však z hľadiska patológie až tak výrazné, teda nejde
o poruchu osobnosti, len o zvýraznenie niektorých rysov. Konanie, ktoré tam bolo, bolo uvedomelé a
pokiaľ sa vyjadril pri vyšetrení, že by tak konal aj dnes (v čase vyšetrenia), nakoľko popieral, že by sa bol

dopustil tam nejakej výtržnosti, resp. tvrdil, že to prebehlo inak ako je v obvinení. Z interných nálezov,
ktoré boli následne, vyplýva, že jeho stav bol v norme.

ZoznaleckéhoposudkuMUDr.RóbertaÖlvedyhoaMUDr.JúlieHalmovejč.27/2015a32/2015zodboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria mal súd preukázané, že obžalovaný N.. I. U. v čase činu netrpel

duševnou poruchou alebo chorobou. Znalcami konštatovaná akcentácia osobnosti je predstupňom
poruchy osobnosti a nemá forenzný význam. V tomto čas mohla byť tiež prítomná neurotická porucha
adaptácie, ktorá rovnako nemá forenzný význam, konštatuje len (ne)schopnosti jedinca vyrovnať sa so
záťažovou situáciou. Akcentovaná osobnosť obvineného nemá žiaden vplyv na jeho rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti. Je to len zdôraznenie určitých povahových čŕt - varianta osobnosti. Obžalovaný

v čase spáchania činu vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, vedel a mohol
svoje konanie ovládať.

Priebeh púte k Sedembolestnej panne Márii zo dňa 15.9.2010 v Šaštíne - Strážach bol zachytený na
obrazovo-zvukovom zázname RTVS Mlynská dolina. Tento dôkaz však nebolo možné vykonať nakoľko

bol DVD nosič mechanicky poškodený. Okresná prokurátorka netrvala na vykonaní tohto dôkazu a
rovnako ani obhajoba, preto súd upustil od jeho vykonania. Z tohto záznamu na DVD bola vyhotovená
fotodokumentácia, ktorá je na preukázanie rozhodujúcich skutočností priebehu púte dostačujúca.

ZrozhodnutiaoodvolaníÚradupreštátnuslužbuzodňa26.5.2006č.6602/2006vyplýva,žepodľa§138

ods. 6 zákona sa zrušuje rozhodnutie služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR č. 42016/2003-
OŠVS zo dňa 18.12.2003 vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru N.. I. U. dňom 31.12.2003
na základe jeho žiadosti.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Sžo/6/2010 zo dňa 31.8.2010 vyplýva, že Najvyšší súd SR

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/4/2008-117 zo dňa 7.4.2010 zmeňuje tak, že rozhodnutie
žalovaného zo dňa 8.11.2007 č. 23506-10/2007 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
- vedúceho služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR č. 22880-1/2007-OÚ zo dňa 10.9.2007
zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.Z oznámenia o poukázaní náhrady funkčného platu za obdobie od 1.1.2004 do 14.2.2007 vyplýva, že
poukázalo ministerstvo zdravotníctva SR na účet N.. I. U. funkčný plat vo výške 54.854,12 €, ktorý by

mu patril podľa ust. § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe za čas odo dňa neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru t.j. od 1.1.2004 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby, teda
do 14.2.2007.

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd obžalovaného N.. I. U. oslobodil spod

obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Senici č. k. Pv 8/15/2205-33 zo dňa 26.1.2016 pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, a to z dôvodu, že predmetný skutok sa síce
stal, ale nie je trestným činom.

Vystúpenie obžalovaného na bohoslužbe prebehlo v 3 fázach. V 1. fáze počas prosieb obžalovaný
vo VIP zóne rozprestrel plagát s nápisom „Právny štát!? stojí za zločinmi členov vlády. Koniec

nepostihnuteľnosti. Dokedy?“ Po opakovanom upozornení plagát zvinul a schoval. Na plagáte neboli
žiadne vulgarizmy ani urážlivé slová. Rozprestrenie plagátu na bohoslužbe nie je nezákonným činom,
možno ho však považovať za nemiestne konanie. Obžalovaný sa však týmto konaním nedopustil
žiadneho porušenia zákona, teda ani trestného činu výtržníctva. Ide tu o slobodu prejavu, ktorú má každý
občan v demokratickom štáte zaručenú ústavou. V 2. fáze obžalovaný vystúpil počas obetovania darov,

pripojil sa k zástupu osôb, ktoré boli určené vopred na odovzdávanie darov celebrujúcemu kardinálovi D.
U., ktorý bol na pódiu spolu s ďalšími kňazmi. Obžalovaný okrem toho, že sa pripojil k zástupu so svojou
prosbou, pokojne vystúpil na pódium a niečo povedal kardinálovi. Podľa jeho vyjadrenia mu povedal
o svojom probléme. Ten ho vypočul a požehnal. Odišiel pokojne z pódia, čo potvrdili i svedkovia. Bola
tam aj ochranka, no nikto nemusel zasahovať, všetko sa udialo v pokoji. V 3. fáze počas prijímania

obžalovaný vo VIP zóne pomerne nahlas kričal „Ľudia počúvajte, politici prijímajú svätokrádež“, čo
podľa niektorých svedkov bolo nevhodné. Viacerých prítomných to pohoršilo. Počas tejto fázy bolo
jeho vystúpenie najintenzívnejšie a bol viackrát upozorňovaný usporiadateľmi, ale aj zo strany ochranky
ústavných činiteľov a v tejto fáze bola k zákroku volaná aj štátna polícia. Počas zákroku sa obžalovaný
podľa vyjadrenia svedkov vzpieral, kričal, že on nič neurobil, že zásah je nedôvodný a zasahujú proti

nemu brutálne. Policajti ho vyviedli z priestoru a predviedli na Obvodné oddelenie policajného zboru v
Šaštíne - Strážach.

Z výpovedí svedkov nebolo preukázané, že obžalovaný by bol vykrikoval vulgárne slová. Svedok O.
uviedol, že obžalovaný kričal slová: „O. mi zničil život“, čo sa ho dotklo, lebo práve on sa snažil

veci obžalovaného týkajúce sa zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru dať do poriadku. Výsledkom
tohto jeho snaženia bolo, že v priebehu cca jedného mesiaca bol obžalovaný vyrozumený zo strany
Ministerstva zdravotníctva SR o tom, že štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá a následne bola
riešená aj otázka náhrady ušlej mzdy počas toho času kedy bol štátnozamestnanecký pomer zrušený.
Ani v tomto, podľa obžaloby najzávažnejšom konaní obžalovaného, nejde o naplnenie pojmových

znakov trestného činu výtržníctva, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Žiaden zo svedkov
nepotvrdil, že obžalovaný by bol niekoho fyzicky napadol, jeho útoky boli len verbálneho charakteru,
obžalovaný nepoužil žiadne vulgarizmy. Podľa svedka F. z celého konania obžalovaného mal dojem, že
ten sa sťažuje na krivdu, ktorá sa mu stala. Zároveň svedok F. uviedol, že sa s takýmto konaním ešte
nestretol, vystúpenie obžalovaného považoval za závažné.

Objektívna stránka trestného činu v zmysle § 364 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona spočíva v konaní
páchateľa, ktorý hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím
pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej
na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania

podujatia. Z výpovede svedka F. nevyplýva, že by obžalovaný na niekoho fyzicky útočil alebo by sa
bol dopustil konania, ktoré je explicitne uvedené v ustanoveniach zákona trestného činu výtržníctva. Aj
ostatní svedkovia vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že obžalovaný na bohoslužbe nehádzal žiadne
petardy, ostré predmety do davu zhromaždených ani nepoškodzoval cudzí majetok. Na plagáte, ktorý
obžalovaný rozprestrel, neboli žiadne vulgarizmy ani hanlivé vyjadrenia, ale len kritické slová, ktorými

obžalovaný vyjadril svoj názor v súvislosti s krivdou, ktorá sa mu stala. Jednalo sa o slobodu prejavu,
ktorá je v demokratickom štáte zaručená ústavou. Tým, že sa obžalovaný nachádzal vo vymedzenom
priestore V.I.P., kde sa usadil, pričom tam nemal čo robiť, porušil obvykle zaužívaný poriadok, avšak
toto konanie nemožno považovať za porušenie zákona. Obdobe to platí i v prípade jeho konania, keďsa zaradil do zástupu ľudí vopred určených na odovzdávanie darov celebrujúcemu kardinálovi. Obhajca
poukazoval na to, že i keď zákon príkladmo vymenúva čo treba považovať za hrubé porušenie, pričom
zákon pripúšťa, že môže ísť aj o iné konanie, ktoré nie je vymedzené v ustanovení trestného činu

výtržníctva, v každom prípade konanie musí svojou intenzitou, povahou a závažnosťou byť ekvivalentné
ku konaniu, ktoré zákon z hľadiska porušenia vymenúva. Čo sa týka výkrikov obžalovaného s kritickým
obsahom na vedenie a prácu niektorých vládnych činiteľov má súd za to, že sú len slobodným prejavom
názoru obžalovaného, ktorý je v demokratickom štáte samozrejmosťou. Verejní činitelia musia navyše
zniesť väčšiu mieru kritiky ako bežní občania.

Obžalovaný preukázateľne utrpel v súvislosti so zrušením štátnozamestnaneckého pomeru na
Ministerstve Zdravotníctva SR ujmu, ktorú konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd č.k.
4Sžo/6/2010 zo dňa 31.8.2010, že nebolo voči nemu zákonne postupované. Obžalovaný uviedol, že
on použil všetky prostriedky, aby svoju pravdu obhájil, avšak bezvýsledne. Práve v tom období kedy
sa zúčastnil bohoslužby dňa 15.9.2016 na národnej púti k sviatku Sedembolestnej Panny Márie v

Šaštíne - Strážach. Predtým obžalovaný dokonca držal hladovku pred Úradom vlády. Jeho problém bol
aj predmetom jednej interpelácie poslankyne I. G.. Aj tieto kroky zostali bez odozvy, preto sa obrátil so
žiadosťou o nápravu veci na cirkev a to práve na predmetnej bohoslužbe. Súd môže uviesť len toľko,
že sa dá akceptovať, že obžalovaný v zamestnaní v tom období utrpel ujmu, ktorú konštatovali aj súdy
v rozhodnutiach, najmä Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č.k. 4Sžo/6/2010 zo dňa 31.8.2010,

ktorým zrušil rozhodnutia nižších súdov a žiadal nápravu v zmysle zachovania zákonného postupu pri
zrušení štátnozamestnaneckého pomeru zo strany zamestnávateľa k obžalovanému. Podľa vyjadrenia
obžalovanéhozamestnávateľmuvyplatilčiastku54.854,-€,avšaktoniejevšetko,čoodzamestnávateľa
požadoval - o tom sa vedie súdny spor, ktorý zatiaľ nie je ukončený. Z toho všetkého vyplýva, že nie
je preukázaný úmysel obžalovaného rozvrátiť a hrubým spôsobom narušiť priebeh bohoslužby, čo by

zakladalo trestnú zodpovednosť za trestný čin výtržníctva, ale jeho úmysel bolo dať na vedomie cirkvi
a čo najväčšiemu počtu ľudí, ktorí sa zúčastnili bohoslužby, že sa mu zo strany štátnych orgánov stala
krivda. Spôsob akým to prezentoval bol podľa názoru súdu nevhodný. Išlo o neetické konanie tiež
z hľadiska morálky veriaceho človeka ako to sám o sebe obžalovaný vyhlasuje. Jeho konanie bolo
nemiestne, neslušné a nemorálne, avšak nedosahovalo intenzitu trestného činu. V súvislosti s jeho

konaní nemusela byť bohoslužba prerušená ani sa predčasne neskončila.

Vzhľadom na uvedené, nejde o porušenie zákona ani konanie nezakladá vyvodenie trestnej
zodpovednosti z predmetného trestného činu ani iného trestného činu v zmysle platného trestného
zákona. V jeho konaní mohlo nanajvýš ísť o priestupok, vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od

spáchania skutku, takmer 6 rokov, neprichádza už do úvahy postúpenie veci na prejednanie príslušnému
orgánu štátnej správy, keďže takýto postup by bol možný len do uplynutia 2 rokov od spáchania skutku,
avšak táto doba už uplynula.

Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že obžalovaný v čase činu netrpel duševnou

poruchou alebo chorobou. Znalci v súvislosti s osobou obžalovaného konštatovali akcentáciu osobnosti
- teda o senzitívnejšie vnímanie krivdy a nespravodlivosti, zvýšenú citlivosť voči sebe pri konaní iných a
tiež možnú prítomnosť neurotickej poruchy adaptácie, ktoré však nemajú forenzný význam a konštatujú
len neschopnosť jedinca vyrovnať sa so záťažovou situáciou, ktorá u neho nastala v súvislosti so
zrušením pracovného pomeru.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, mal súd preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa
stal, avšak nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, preto súd rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj

proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1
Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.