Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215201533
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215201533.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko,

a.s., Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 proti žalovanej O. N., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/
XXX, XXX XX N., o zaplatenie 601,15 Eur s prísl., dňa 28.7.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 397,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne od 1.3.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a mi e t a .

Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 601,15 Eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % p.a. zo sumy 601,15 Eur od 1.3.2014 do zaplatenia.

2. Dňa 31.8.2009 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o Ready Konte na báze
bežného účtu č. XXXXXXXX/XXXX (ďalej iba „Zmluva“) v zmysle Obchodného zákonníka a v súlade
so Všeobecnými obchodnými podmienkami vedenia konta a terminovaného vkladu v Eur a vedenia

bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka
Slovensko, a.s., ktorou sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť READY Konto (ďalej len „Konto“) pre žalovanú
v mene EUR.

3. Dňa 1.3.2012 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o poskytnutí povoleného
debetného zostatku, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanej čerpanie peňažných prostriedkov z
uvedeného Konta až do výšky limitu povoleného debetného zostatku, pričom tento limit bol ku dňu

účinnosti tejto zmluvy dohodnutý vo výške 400,- Eur.

4. Následne vykazovalo Konto žalovanej prečerpanie maximálnej výšky limitu povoleného debetného
zostatku.

5. Žalovaná však nepovolený debet nevyrovnala a nezabezpečila pravidelné pripisovanie finančných
prostriedkov v prospech jej účtu, preto žalobca dňa 10.10.2012 zrušil žalovanej povolený debet a

naďalej viedol pre žalovanú Konto, pričom žalovaná bola povinná udržiavať na Konte povinný minimálny
zostatok.6. Túto povinnosť však žalovaná nedodržala, preto žalobca zaslal žalovanej výpoveď Zmluvy dňa
29.12.2013, ktorá nadobudla účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola výpoveď doručená, teda dňa 28.2.2014. Následne žalobca zrušil Konto žalovanej s

debetným zostatkom vo výške 601,15 Eur.

7. Žalobca v súčasnosti eviduje predmetnú pohľadávku na vnútornom účte a zároveň úročí úrokmi z
omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Zb. účinného do 31.1.2013.

8. Na výzvu súdu žalobca svoju žalobu doplnil písomným podaním zo dňa 15.4.2016, v ktorom okrem
iného uviedol:
- poplatky vo výške 48,06 Eur boli účtované v zmysle pracovného predpisu Cenník za poskytovanie
peňažných služieb v OTP Banke Slovensko, a.s., a to za vedenie bežného účtu vo výške 2,99 Eur
mesačne a od 1.8.2013 vo výške 3,29 Eur mesačne,

- upomienky, upozornenia a oznámenia banka štandardne zasiela klientom obyčajnou poštou za
poplatok podľa cenníka vo výške 5,- Eur,
- debetné úroky 115,- Eur boli účtované od zrušenia povoleného debetu od 10.10.2012 do 20.11.2013,
pričom úroková sadzba pre povolený debet bola stanovená v zmysle pracovnej inštrukcie INS 16/2011
Úrokové sadzby pre vklady a úvery v OTP Banke Slovensko, a.s. vo výške 15,5 % p.a. a pre nepovolený

debet vo výške 20 % p.a.

9. Po zrušení povoleného debetu 10.10.2012 banka naďalej viedla pre žalovanú bežný účet (povolený
debet je len služba nastavená na bežnom účte), preto banka naďalej účtovala žalovanej aj poplatok za
vedenie účtu, a to až do 11/2013.

10.Naďalšiuvýzvusúdudoplniťskutkovétvrdeniažaloby,žalobcavpísomnompodanízodňa27.6.2016
uviedol, že žalovaná na základe poskytnutého debetu čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške
397,03 Eur. Čerpanie pozostávalo z troch výberov: 14.6.2012 v sume 177,03 Eur, 15.6.2012 v sume
200,- Eur a 16.6.2012 v sume 20,- Eur.

11. Do celkovej pohľadávky 601,15 Eur žalobca započítal 147,18 Eur na úrokoch, 50,54 Eur na
poplatkoch za vedenie účtu a 6,40 Eur na poplatkoch za dve upomienky.

12. V prípade úročenia iba čerpanej istiny, skapitalizovaná suma úrokov by bola vo výške

108,20 Eur za obdobie od 14.6.2012 do 11.10.2012.

13. Žalobca nedisponuje listinným dôkazom o oznámení sadzby debetného úroku žalovanej, lebo
sadzby sú zverejňované a prístupné v priestoroch pobočiek žalobcu.

14. S podmienkami povoleného debetu žalovaná bola oboznámená pri podpise o poskytnutí povoleného
debetného zostatku zo dňa 1.3.2012 - pokiaľ ide o úrokovú sadzbu pre povolený debet (bod 7. zmluvy),
pričom zmeny úrokovej sadzby sú zverejňované v prevádzkových priestoroch banky. O výške debetnej
úrokovej sadzby bola žalovaná dokonca informovaná už v informácii, ktorá bola prílohou k zmluve o
READY Konte zo dňa 31.8.2009, na ktorej žalovaná svojim podpisom potvrdila jej prevzatie. Podmienky

poskytnutia povoleného debetu sú upravené aj v bode III. 4 Špecializované typy účtov Všeobecných
obchodných podmienok.

15. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila, aj keď žaloba jej bola doručená do vlastných rúk i napriek
výzve súdu sa k jej obsahu vyjadriť.

16. Konanie vo veci začalo dňa 19.3.2015, doručením žaloby žalobcom súdu.

17. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.18. Aj keď konanie vo veci začalo pred 1.7.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky
súdny poriadok), na konanie, v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.

(Civilný sporový poriadok) je treba použiť už tento nový procesný poriadok s tým, že právne účinky
úkonov, ku ktorým došlo do 1.7.2016, zostávajú zachované.

19. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

20. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie
sú sporné, keď žalovaný sa k žalobe nevyjadril, z čoho treba vyvodiť záver, že žalovaný žalobcom

produkované tvrdenia v žalobe nespochybňuje a spornými sa nejavia ani súdu. Vzhľadom na predmet
sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe
žalobcu rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. PO predchádzajúcom oznámení miesta a času
na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa 21.7.2016, rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.7.2016
(§ 219 ods. 3 C.s.p.).

21. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu súd vychádzal z obsahu žaloby a ním predložených listín.

22. Dňa 31.8.2009 žalobca so žalovanou, na báze bežného účtu číslo XXXXXXXX/XXXX, uzatvorili
Zmluvu o Ready Konte, ktorou sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť Rady Konto pre žalovanú v mene EUR.

23. Následne žalobca so žalovanou dňa 1.3.2012 uzavreli Zmluvu o poskytnutí povoleného debetného
zostatku k zriadenému Kontu žalovanej, ktorou sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej ako majiteľke
konta čerpanie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania na Konte až do výšky
povoleného debetného zostatku za podmienok stanovených zmluvou a Všeobecnými obchodnými

podmienkami vedenia konta a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP
Banka Slovensko, a.s. (bod 3 zmluvy).

24. Limit povoleného debetného zostatku ku dňu účinnosti zmluvy bol dohodnutý vo výške 400,- Eur
s tým, že žalovaná bola oprávnená čerpať peňažné prostriedky do výšky limitu povoleného debetného

zostatku odo dňa účinnosti zmluvy (bod 4 zmluvy).

25. Žalovaná sa zaviazala splácať čerpané peňažné prostriedky platbami a vkladmi v prospech jej Konta
s povinnosťou zabezpečiť realizovanie kreditných obratov na Konte vo výške minimálne 90 % z limitu
povoleného debetného zostatku, a to v každom kalendárnom mesiaci platnosti zmluvy (bod 6 zmluvy).

26. Žalovaná sa ďalej zaviazala žalobcovi platiť úroky z čerpaného debetného zostatku štvrťročne,
vždy k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka, začínajúc kalendárnym štvrťrokom, v ktorom došlo k
prvému čerpaniu. Úver vo forme povoleného prečerpania (debetného zostatku) je bankou poskytovaný
za pohyblivú úrokovú sadzbu stanovenú ku dňu podpísania zmluvy vo výške 15,50 p.a.

27.Podľabodu9zmluvyoposkytnutípovolenéhodebetnéhozostatkužalovanáprijalapovinnosťzaplatiť
banke čerpaný debetný zostatok v plnej výške kedykoľvek na základe písomnej žiadosti banky a to
najneskôr do 60 dní od doručenia takejto písomnej žiadosti zo strany banky. Doručením písomnej
žiadosti banky zaniká žalovanej právo na čerpanie peňažných prostriedkov na ťarchu limitu povoleného

debetného zostatku (vrátane príslušenstva) zmluva zaniká, najneskôr však uplynutím dohodnutej doby
jej trvania.

28. Zmluva bola uzatvorená na obdobie jedného roka odo dňa účinnosti s tým, že doba jej trvania sa
predlžuje vždy o jeden rok, ak ktorákoľvek zmluvná strana najneskôr 15 dní pred skončením doby trvania

zmluvy písomne neoznámi druhej zmluvnej strane, že trvá na jej ukončení. Uplynutím doby trvania
zmluvy zmluva zaniká.29. Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

30. Podľa § 709 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie

uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko
osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.

31. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

32. Zmluvu o Ready konte dňa 31.8.2009 uzavretú na báze bežného účtu (ako to konštatujú aj zmluvné
strany v texte zmluvy) žalobcom a žalovanou, je treba právne posúdiť podľa citovaných zákonných

ustanovení. Ustanovenie § 710 Obchodného zákonníka pritom pripúšťa v rámci zmluvy o bežnom účte
uzavrieť takú dohodu, na základe ktorej subjekt, v prospech ktorého banka bežný účet vedie, môže sumu
peňažných prostriedkov, ktorú má na účte, prekročiť v rozsahu zmluvne dohodnutom. V takomto prípade
ide o zmluvne dovolené prekročenie zostatku na bežnom účte, pričom práva a povinnosti strán z tejto
dohody vyplývajúce sa spravujú ustanoveniami platnými pre zmluvu o úvere upravenú v ustanoveniach

§ 497 a násl. Obchodného zákonníka.

33. Možnosť prečerpania zostatku na účte žalovanej žalobca so žalovanou, ale nedohodli v rámci zmluvy
o zriadení a vedení bežného účtu, ale samostatnou zmluvou, ktorú uzavreli dňa 1.3.2012 a označili
ju ako „Zmluva o povolení debetného zostatku“. Z obsahu tejto zmluvy pritom vyplýva, že aj keď sa

viaže na bežný účet žalovanej vedený ako Ready konto, netvorí s touto zmluvou jej obsahovú súčasť.
Pre tento záver svedčí aj bod 43 časti III. 4 Všeobecných obchodných podmienok vedenia konta a
terminovaného vkladu v Eur a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým
osobám občanom v OTP Banka, a.s. podľa ktorého: „Na základe osobitnej zmluvy (Zmluva o poskytnutí
povoleného debetného zostatku) a za podmienok vyhlásených bankou je klient oprávnený čerpať

peňažné prostriedky na bežnom účte do výšky bankou povoleného prečerpania, t. j. limitu povoleného
debetného zostatku na bežnom účte. Podmienky poskytnutia a vedenia povoleného prečerpania a
bankové produkty, ku ktorým poskytuje banka službu povoleného prečerpania, sú vyhlasované bankou
a zverejňované v prevádzkových priestoroch pobočiek“.

34. Zmluvou o poskytnutí povoleného debetného zostatku dňa 1.3.2012 uzavretou medzi žalobcom a
žalovanou, sa žalobca ako banka zaviazal, umožniť žalovanej čerpanie spotrebiteľského úveru formou
prečerpania na jej konte a to až do výšky povoleného debetného zostatku (bod 3 zmluvy), ktorý v bode
4 zmluvy bol dohodnutý vo výške 400,- Eur.

35. Vzhľadom na tento záväzok žalobcu, podľa ktorého možnosť čerpania peňažných prostriedkov
formou povoleného prečerpania zostatku na účte poskytol žalovanej ako formy poskytnutia
spotrebiteľského úveru, nemôžu byť pochybnosti v tom, že práva a povinnosti žalobcu a žalovanej
vyplývajúce z tohto zmluvného vzťahu sa spravujú príslušnými ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o
úvere včítane zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

36. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

37. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.38. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

39. Úverová zmluva je typickým obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom, preto pre jej základné
obsahové náležitosti platí právna úprava vyjadrená v citovaných zákonných ustanoveniach.

40. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 1.3.2012, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

41. Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku, na základ ktorej žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver formou prečerpania zostatku na jej bežnom účte, bola dňa 1.3.2012 uzavretá medzi
OTP Banka Slovensko, a.s., zapísanou v registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo:

335/B ako banka poskytujúca bankové a finančné služby, okrem iného aj úvery, a tak pri uzatváraní
zmluvy sa žalovaná a jej plnení mala postavenie dodávateľa v zmysle definície § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a žalovanou, nekonajúcou pri uzatváraní zmluvy a jej plnení v rámci svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorá tak bola, v zmysle definície odseku 4 § 52 Občianskeho
zákonníka, v postavení spotrebiteľa.

42. Vzhľadom na uvedené zmluva dňa 1.3.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou
spotrebiteľskou a keďže jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej na ich
dočasné užívanie za odplatu, teda za úrok, ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania podľa § 2 písm. e/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva umožňovala

žalovanej disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jej bežného účtu, ktorý
viedol žalobca.

43. V zmysle zmluvy žalovaná s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na jej
bežnom účte mohla disponovať v limite 400,- Eur. Žalovaná túto možnosť využila a ako vyplýva z

tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nepoprela aj keď tak mohla urobiť i žalobcom predloženého výstupu
z bankového systému PROFILE (písomné podanie žalobcu zo dňa 27.6.2016), formou prečerpania
aktuálneho zostatku na jej bežnom účte celkom vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej sume 397,03
Eur (dňa 14.6.2012 sumu 177,03 Eur, dňa 15.6.2012 sumu 200,- Eur a dňa 16.6.2012 sumu 20,-
Eur). Takto čerpané peňažné prostriedky pritom podľa tvrdenia žalobcu, opäť žalovanou nepopretého,

doposiaľ nevrátila.

44. Listom zo dňa 10.10.2012 žalobca oznámil žalovanej, že v zmysle zmluvy o poskytnutí povoleného
debetného zostatku a Všeobecných obchodných podmienok vedenia konta a terminovaného vkladu
EUR a bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka

Slovensko, a.s. dňa 10.10.2012 bol zrušený povolený debetný zostatok k OTP kontu. Zároveň vyzval
žalovanú o splatenie čerpaného debetného zostatku (bez uvedenia výšky) do 5 dní odo dňa zrušenia
povoleného debetného zostatku.

45. Žalobca tvrdí, že na základe tohto rozhodnutia zrušil dňom 10.10.2012 žalovanej povolený debet

a naďalej viedol pre žalovanú Konto (rozumej bežný účet). Žalovaná doručenie oznámenia a tým aj
možnosti povoleného prečerpania aktuálneho zostatku na jej bežnom účte nepoprela.46. Zákonom číslo 102/2014 Z.z. bolo ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou
vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ (článok

II. bod 1) síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (článok XV. zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k
článku II. bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom
použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že
k právnemu úkonu zakladajúcemu spotrebiteľský vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah
medzi žalobcom a žalovanou založený nimi uzavretou zmluvou dňa 1.3.2012.

47. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je tak treba použiť aj na posúdenie účinkov a
následkov zrušenia možnosti prečerpania zostatku bežného účtu žalovanou.

48. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

49. Už v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku (bod 33) súd konštatoval, že žalobcom a
žalovanou dňa 1.3.2012 uzavretá Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku, je samostatným
právnym úkonom, nezávislým od zmluvy o bežnom účte, aj keď s touto zmluvou súvisiacim. Ak potom

žalobca zrušil žalovanej povolený debetný zostatok jednostranným právnym úkonom a tento právny
úkon žalovanej oznámil (doručil), právny úkon žalobcu mal za následok nielen zrušenie povoleného
prečerpania zostatku na bežnom účte, ale aj zánik zmluvy uzavretej dňa 1.3.2012, ktorou povolenie
prečerpania zostatku bežného účtu, ako formy spotrebiteľského úveru bolo dohodnuté. Zrušenie
povoleného debetného zostatku dohodnutého v bode 5 zmluvy je totiž treba hodnotiť ako odstúpenie

od zmluvy podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého možnosť bola zmluvnými stranami
dohodnutá. V tomto smere je pritom irelevantné, že žalobca pre žalovanú naďalej viedol bežný
účet (konto). Zrušením povoleného prečerpania totiž došlo k zániku účelu zmluvy, ktorou možnosť
povoleného prečerpania ako formy spotrebiteľského úveru, bolo dohodnuté. O zámene žalobcu svojim
jednostranným právnym úkonom vyvolať zánik zmluvy ako takej svedčí aj fakt, že žalovanú vyzval splatiť

celý debetný zostatok, teda celý zostatok úveru.

50. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

51. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

52. Odstúpením od zmluvy sa zmluva podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od začiatku zrušuje,
lebo opak nevyplýva z právneho predpisu a ani zmluvnými stranami nebolo dohodnuté inak. Každá zo
zmluvných strán je potom povinná vrátiť to, čo na základe zrušenej zmluvy získala.

53. Na základe zmluvy, ktorá v dôsledku odstúpenia od nej žalobcom bola zrušená, žalovaná čerpala

peňažnéprostriedkyvcelkovejsume397,03Eur,ktoréjepovinnážalobcovivzmysle§457Občianskeho
zákonníka vrátiť.

54. Žalovaná peňažné prostriedky žalobcovi nevrátila, preto súd žalovanej túto povinnosť uložil.

55. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

56. Povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky čerpané na základe zrušenej zmluvy
vznikla hneď po tom, čo peňažné prostriedky vyčerpala, t. j. dňa 14.6.2012 sumu 177,03 Eur, dňa
15.6.2012 sumu 200,- Eur a dňa 16.6.2012 sumu 20,- Eur. Žalovaná však peňažné prostriedky nevrátiladoposiaľ, preto dňom nasledujúcim po ich prijatí sa dostala do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania vo výške podľa vykonávacieho predpisu.

57. Žalobca podanou žalobou žiadal okrem zaplatenia sumy 601,15 Eur priznať aj úroky z omeškania
8,25 % p.a. z uvedenej sumy od 1.3.2014 do zaplatenia.

58. Žalobcom určeným počiatkom omeškania dňom 1.3.2014 je súd podľa § 216 C.s.p. viazaný a tak v
zhode so žalobcom omeškanie žalovanej s vrátením plnenia, ktoré žalovaná prijala zo zrušenej zmluvy,

určil dňom 1.3.2014.

59. Vykonávacím predpisom upravujúcim výšku úroku z omeškania je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

60. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 1.3.2014, t. j. ku dňu počiatku omeškania

žalovanej, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

61. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 1.3.2014 bola vo výške 0,25 % ročne. Žalovaná preto okrem
sumy 397,03 Eur je povinná z tejto sumy zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v výške 5,25 % ročne

od 1.3.2014 až do zaplatenia tejto sumy.

62. Žalobca žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť mu 601,15 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 1.3.2014 až do jej zaplatenia. Žaloba žalobcu je však
dôvodná iba v rozsahu zaplatenia 397,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.3.2014

do zaplatenia, preto súd žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej povinnosť žalovanej zaplatiť 397,03 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.3.2014 do zaplatenia, zamietol.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Každá zo strán mala vo veci čiastočný
úspech. Úspech žalobcu bol vo výške 62 % (žalobca sa domáhal voči žalovanej peňažného plnenia po

pripočítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu v celovej výške 716,37 Eur, z toho 601,35 Eur na
istine a 115,22 Eur na úrokoch z omeškania a bolo mu priznané peňažné plnenie vo výške 445,46 Eur,
z toho 397,03 Eur na istine a 48,43 Eur na úrokoch z omeškania) a úspech žalovanej vo výške 38 %.
Vzhľadom na pomer úspechu strán sporu vo veci, je potom žalovaná povinná žalobcovi nahradiť trovy
konania v rozsahu 24 % skutočných trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.