Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314206395
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314206395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členov senátu

JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobkyne: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. N. XXX, XXX XX K. N., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková,
advokátka a konateľka o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 15C/125/2014-33 zo dňa 13. novembra 2014 a uzneseniu Okresného
súdu Galanta č. k. 15C/125/2014-38 zo dňa 10. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho
súduzriadenéhospoločnosťouSlovakarbitrationcourt,s.r.o.(vďalšomtexte„Slovenskýarbitrážnysúd“)
zo dňa 14.01.2014, sp. zn. 109/11/13. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že Slovenský arbitrážny súd vydal v zmysle zákona
č. 244/2022 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozsudok, ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť istinu
vo výške 646,28 eura s príslušenstvom (zmluvná pokuta + úrok z omeškania) a nahradiť
trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 209,91 eura. Žalobkyni bol rozsudok doručený dňa
06.03.2014. Žalobkyňa v lehote stanovenej zákonom doručila súdu prvej inštancie žalobu, ktorou
sa domáhala zrušenia vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že bol vydaný na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola dojednaná neplatne. Súd prvej inštancie z pripojeného

rozhodcovského spisu zistil, že rozhodca v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uviedol, že pri
rozhodovaní vo veci aplikoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, pričom posudzoval, či sankcie dojednané zmluvnou a uplatnené v rozhodcovskom konaní
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Rozhodca pritom dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a bola dojednaná v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie dôvodil, že rozhodca síce konštatuje
aplikáciu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne vyhodnotil predložené listinné

dôkazy a nesprávne aplikoval všeobecne záväzné právne predpisy. Zo žiadosti žalobkyne zo dňa
16.3.2012 súd prvej inštancie zistil, že táto požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru vo
výške 420 eur s počtom splátok 42 mesiacov, výškou mesačnej splátky úveru 22,51 eura a revolvingu
vo výške 252,70 eura. Žalovaný dňa 20.03.2012 oznámil žalobkyni schválenie úveru v tejto výške,pričom však z karty klienta súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni bola vyplatená len suma 359,94 eura.
V zmluve tiež nie je presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie čo spôsobuje, že úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný nepreukázal, že uplatnená zmluvná pokuta bola individuálne
dojednaná, je obsiahnutá len v Zmluvných dojednaniach, ktoré nie sú podpísané obomi účastníkmi, sú
vopred pripravené žalovaným, napísané malým, ťažko čitateľným písmom. Súd prvej inštancie ďalej
z predložených listinných dôkazov zistil, že zmluva o úvere neobsahuje jednoznačné a zrozumiteľné
uvedenie výšky RPMN. V bode 5. Zmluvy o revolvingovom úvere je okrem predpokladanej RPMN (70,05

%) uvedená aj priemerná RPMN (45,23 %), pričom v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedená
RPMN vo výške 65,99 % a priemerná RPMN vo výške 45,23 %. Ustanovenia zmluvy o RPMN sú
uvedené nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom, a tak nekorešpondujú zákonnej povinnosti
uviesť RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN musí byť totiž v zmluve uvedený jasne
a zrozumiteľne. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas a dôvodne - boli
splnené podmienky § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona č. 244/2002 Z.z., na základe, ktorých je možné

rozhodcovský rozsudok zrušiť. V rámci rozhodcovského konania neboli chránené práva spotrebiteľa,
ktorý tak bol zaviazaný k plneniu, ktoré sa prieči dobrým mravom.
3. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 1 ods. 3, § 3 ods.
1, § 9 ods. 4, § 17, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 44 ods.
2, § 544 ods. 2, § 52 ods. 1, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a)

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
4. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“) tým, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, žiadne trovy
nevznikli.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobkyňu na zaplatenie
náhrady trov právneho zastúpenia, alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie. Právne odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2
písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. a ustanovenie § 205 ods.
2 písm. d) a písm. f) O.s.p. Podľa žalovaného si súd prvej inštancie nesprávne vyložil a aplikoval

ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. pri konštatovaní údajnej absencie zákonných
náležitostí zmluvy. Citované ustanovenie vyžaduje, aby okrem absencie predpísaných náležitostí v
zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola dodržaná aj predpísaná (písomná) forma. Súd prvej inštancie
tak nesprávne dospel k chybnému záveru, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termíny

splatnosti ako aj počet splátok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej
inštancie sa náležite neoboznámil s obsahom rozhodcovského spisu a tam založenými listinnými
dôkazmi. Z bodu 8.1 zmluvy totiž výslovne vyplýva, prečo bola suma, ktorú dostala žalobkyňa nižšia,
ako bola schválená výška úveru (uzavretie dohody o poskytnutí služby, dohoda o vzájomnom započítaní
odplaty za jej poskytnutie). Odvolateľ poukázal aj na skutočnosť, že v čase podania žiadosti s poukazom

na zákonný spôsob výpočtu RPMN, pre ktoré je potrebné najskôr schválenie úveru a stanovenie
presného dátumu prvej a poslednej splátky, nie je možné presné stanovenie RPMN, preto sa používa
pojem predpokladaná RPMN. Dojednanie zmluvnej pokuty je v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko je nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj
technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Dojednania sa nachádzajú na tej istej listine ako

zmluva samotná, a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní.
Je tak zachovaná písomná forma dojednania o zmluvnej pokute. Žalovaný preto namieta závery súdu
prvej inštancie, podľa ktorých bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa §
40 ods.1 jedna písm. j) zákona č. 244/ 2002 Z.z.
6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje odvolaciemu súdu

potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
7. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 10 dní odo dňa
doručenia zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 331,50 eura s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote
nezaplatí, bude ho súd vymáhať. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že poplatková
povinnosť žalovanému vznikla podľa § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (v ďalšom texte „ZoSP“), pričom poukázal na
položku 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k ZoSP.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 205ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h), ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p.. Uviedol, že podľa položky 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov sa daný poplatok platí len ak
je predmetom konania neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto

prípade predmetom konania nebolo súčasne aj určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Pre prípad,
keď je predmetom konania len zrušenie rozhodcovského rozsudku ZoSP neurčuje poplatok vo výške
331,50 eura. Ak by zákonodarca chcel, aby daný poplatok platil aj pre konanie, ktorého predmetom je
iba zrušenie rozhodcovského rozsudku (alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy), potom by to v zákone
upravil použitím spojky „alebo“. Súd prvej inštancie prekročil znenie zákona a uložil povinnosť platiť

súdnypoplatok,hocitozozákonanevyplýva,čímporušuječlánok59ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky.
9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (v ďalšom texte „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku

ako aj uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti
rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal obe napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej

inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok aj uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.
12. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci samej je zrušenie
rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti a teda aj neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom
rozhodca správne neaplikoval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v potrebnom
rozsahu. Odvolacia námietka žalovaného smerovala k záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého úver
dojednaný medzi účastníkmi konania treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa žalovaného
úverová zmluva obsahuje výšku splátky, termíny splatnosti, počet splátok aj zákonný spôsob výpočtu

RPMN. V súlade so zákonom je aj dojednanie zmluvnej pokuty.
14. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa ods. 2 písm. a) až o) zákona 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
19. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.
20. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že v
prípade predmetnej zmluvy o úvere sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, podliehajúcu režimu zákona č.
129/2010 Z. z.. V úverovej zmluve (uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 20.03.2012) je uvedená
poskytnutá „čiastka úveru (úverový limit) 420 eur, „splatnosť úveru (počet splátok)/splatnosť - deň v

mesiaci 42/11“,“mesačná splátka (vrátane úrokov) 22,51“, „Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť
t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 945,42 eura“, „Predpokladaná RPMN za úver (v %) 70,05“,
„Ročná úroková sadzba úveru (v %) 70,05“, „Priemerná RPMN za úver (v%) 45,23“. Posúdiac vyššie
uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskehozákonníka, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje také dojednanie o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, aké predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je nepostačujúce ak zo zmluvy vyplýva, že vo výške splátky
sú okrem istiny zahrnuté aj úroky, ktoré sú splácané uhrádzaním jednotlivých splátok. V citovanom
ustanovení § 9 ods. 1 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zákonodarca výslovne vyžaduje
uvedenie čiastkových súm, súhrn ktorých tvorí splátku úveru (istina + úroky + poplatky). Uvedené
skutočnosti postačujú na konštatovanie, že bolo naplnené ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.

129/2010 Z. z., a preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že pri rozhodovaní rozhodcu boli porušené
všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Prišlo tým k naplneniu ustanovenia § 40 ods.
1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. a je tým daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského
rozsudku. Ďalšie dôvody uvádzané žalobkyňou nie je potrebné skúmať. Nie je potrebné skúmať ani
ďalšie odvolacie námietky žalovaného proti napadnutému rozsudku.
21. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. S poukazom
na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s citovaným ustanovením
§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
22. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za

návrh na začatie konania v sume 331,50 eura podľa položky 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov,
v lehote do 10 dní od doručenia rozhodnutia.
23. Podľa 2 ods. 2 ZoSP v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti ak je poplatník od
poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v

konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie
je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
24. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) ZoSP v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti od poplatku
je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
25. Podľa položky 3c) sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania o neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom je súdny poplatok
vo výške 331,50 eura.
26. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa mala v tomto konaní postavenie spotrebiteľa domáhajúceho
sa ochrany svojho práva podľa osobitných predpisov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) ZoSP
v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti tak bola oslobodená od súdnych poplatkov a

pokiaľ súd prvej inštancie jej žalobe vyhovel, povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu v zmysle § 2
ods. 2 ZoSP prešla na žalovaného. Súdny poplatok vo výške 331,50 eura bol správne vyrubený v súlade
s položkou 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.
27. Odvolacia námietka žalovaného, podľa ktorej bolo možné poplatkovú povinnosť v uvedenej
výške uložiť žalovanému len ak by predmetom konania bola neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a

súčasne zrušenie rozhodcovského rozsudku, neobstojí. Z predmetu sporu vyplynulo, že žalobkyňa sa
domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, a to aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (táto
skutočnosť však nebola predmetom odvolacieho konania, preto sa ňou odvolací súd nezaoberal). Bolo
by nadbytočným a z hľadiska ustanovenia § 80 v tom čase účinného O.s.p. aj neprípustným, aby sa
žalobkyňa domáhala súčasne určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a zrušenia rozhodcovského

rozsudku, keď na ochranu jej práv bolo postačujúce domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.
V súvislosti s uvedeným, a teda aj určením poplatkovej povinnosti v predmetnej veci tak odvolací súd
poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 814/06 zo dňa 11.01.2008, v
dôvodoch ktorého sa okrem iného konštatuje, že „ústavný súd už mnohokrát judikoval, že jazykový
výklad nie je jediným nástrojom výkladu právnej normy, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nie je

absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak to vyžaduje
účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj
základ v ústavno konformnom právnom poriadku ako významovom celku; ... Ak interpretácia právnej
normy za použitia jazykovej metódy výkladu vedie k nerozumným výsledkom, je namieste použiť ďalšie
výkladové metódy, ako je metóda výkladu systematického, logického, teleologického či historického,

ktoré by primerane korigovali interpretačné výsledky vyplývajúce zo základného, nie však jediného,
výkladu jazykového.“ V preskúmavanej veci je preto potrebné sledovať zmysel citovaných ustanovení
upravujúcich poplatkovú povinnosť a pri ich výklade použiť teleologický výklad, úlohou ktorého je
vystihnúť zmysel a účel právnej normy v súvislosti s potrebami spoločnosti v aktuálnej situácii, vktorej sa má norma realizovať. Zmyslom a účelom ustanovení ZoSP aplikovaných v preskúmavanej
veci je poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšiemu účastníkovi zmluvného vzťahu, resp. strany v
spore pri domáhaní sa svojho práva, pričom je na spotrebiteľovi, aký procesný nástroj (žalobu akého

druhu) využije. Súd prvej inštancie správne - použitím uvedeného výkladu - vyložil a aplikoval príslušné
ustanovenia ZoSP a sadzobníka súdnych poplatkov, keď žalovaného uložil poplatkovú povinnosť podľa
položky 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov.
28. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie s použitím citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

29.Žalobkyňamávočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnejvýškepodľa§396
ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.1C.s.p.,vzhľadomnato,žebolavodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).