Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/157/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114211407.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
zastúpeného právnym zástupcom Advocate s.r.o., IČO: 36865141, so sídlom v Bratislave, Pribinova
č. 25, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Martin Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnému X.

U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L. F., č. X, vedenej pod sp. zn. EX 17787/14, súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pre vymoženie
pohľadávky oprávneného v sume 848,79 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1677/2014-23 zo dňa 12.08.2014, ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; v odôvodnení uznesenia súd
prvej inštancie uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je
konkrétny rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave; exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý

vyvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou rozhodcovskej zmluvy, uzavretej
medzi oprávneným a povinným; súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve; právomoc rozhodcovského súdu tak nebola založená na základe platnej rozhodcovskej doložky
(rozhodcovskej zmluvy) a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto ho súd prvej inštancie považoval za materiálne

nevykonateľný a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie. Vyjadril názor, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
súčasne z neúplne zisteného skutkového stavu. Vyčítal súdu prvej inštancie, že v rámci preskúmavania
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu neprípustne skúmal samotné rozhodcovské konanie.

Namietal, že svojim postupom súd spôsobil, že k jeho zisteniam sa mohol vyjadriť až v podanom
odvolaní, čím došlo k pozbaveniu jeho práva na prejednanie veci. Poukázal na skutočnosť, že
dohodnutá rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je pre zmluvné strany záväzná a právomoc
rozhodcovského súdu bola založená riadne. Domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.4. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016; dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;

podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku; podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje
súd uznesením.

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
oprávneného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného podľa § 380 ods.
1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

5.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5.2 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu sa

stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, reagujúc na odvolacie dôvody oprávneného,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver súdu prvej

inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za správny. Z
dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania oprávneného viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami oprávneného uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či v
konaní došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku pristúpil súd prvej inštancie
správne k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd
nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc
rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako podmienku
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej
správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či

predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne
dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j.
exekučnýsúdjepovinnýžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniazamietnuť(porovnajnapríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp.
zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn.
5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo
dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013
a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako
aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti D. A. zo dňa
16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

8. Z obsahu spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že súdny exekútor požiadal súd
prvej inštancie ako exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného
proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská
zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie predmetného exekučného

titulu bola uzavretá na osobitnom vopred pripravenom tlačive pripravenom oprávneným; odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti spornej rozhodcovskej zmluvy ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa; predmetná
rozhodcovská zmluva nebola s povinným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná; skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva netvorila súčasť všeobecných obchodných podmienok úveru, ale bola uzavretá vo

forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v rovnaký deň, ako zmluva o úvere, neodôvodňuje záver, že
rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a že svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú
zmluvnú podmienku; povahu formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné podmienky,
ale aj predformulované znenia rôznych zmluvných ustanovení; tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj
vyhotovenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá má povahu vopred pripraveného formulára,

ktorého obsah nemohol povinný ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť; dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy,
ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby
z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,

čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní; ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom a akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán; v danom prípade z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinný ako spotrebiteľ mal
reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť (napr. modifikovať
predmet rozhodcovského konania), resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj

skutočnosť, že oprávnený už vo všeobecných obchodných podmienkach úveru predpokladal uzavretie
rozhodcovskej zmluvy s povinným; následne oprávnený ako veriteľ podaním návrhu na začatie konania
na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v samotnej rozhodcovskej zmluve; po tomto
výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom
a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu; navyše v rozhodcovskej zmluve bol vopred výlučne

zo strany oprávneného určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý bol oprávnený rozhodovať spory
vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným, pričom takouto formuláciou
rozhodcovskej zmluvy bolo povinnému odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho
práva nielen pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, ale aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená

na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok bol ako celok vydaný v rozpore
so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, pretože nie je materiálne vykonateľný a tento
nedostatok bráni vo vykonaní predmetnej exekúcie. Súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietol.

9. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
ako vecne správne potvrdil.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).