Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Anna Snopčoková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/353/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615216500
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615216500.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S.
XX, XXX XX D., t. č. F. X, XXX XX S., zast. JUDr. Ján Sitarčík, advokát, so sídlom Dr. Herza 20, 984
01 Lučenec, o zaplatenie 3.820,02 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 6C/415/2015-84 zo dňa 19.04.2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý
nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 143,41 Eur na účet IBAN: B., H., a.s., W. R.,
VS: XXXXX, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 449,01 Eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolaním bol napadnutý výrok uznesenia okresného súdu
len v časti náhrady trov konania. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca vzal
žalobu späť, a teda procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto v zmysle § 146 ods. 2,
prvej vety O.s.p. je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré si právny zástupca žalovaného
uplatnil vo výške 449,01 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 3 úkony právnej služby po 141,09
Eur, 3x režijný paušál po 8,58 Eur, a to za prevzatie zastúpenia žalovaného, vrátane prvej porady,
písomnévyjadreniezodňa09.03.2016,účasťnapojednávanídňa16.03.2016.Vyčíslenétrovyprávneho
zastúpenia súd priznal celkom vo výške 449,01 Eur, keďže podľa názoru okresného súdu zastavenie
konania z procesného hľadiska zavinil žalobca.
2. V zákonom stanovenej odvolacej lehote žalobca podal proti uzneseniu okresného súdu v časti trov
konania odvolanie, v ktorom uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, nakoľko je toho názoru, že
v danom prípade nebol dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia žalovaného v plnom rozsahu v
zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Poukázal na to, že žalobca podal žalobu v roku 2014, teda v čase,
keď zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu prejavu o vyrovnanie svojho záväzku. Následne v roku
2016 zo strany žalobcu bolo podané čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko bola žalovaným uhradená
suma vo výške 1300,- Eur, žalovaný čiastočne plnil až po doručení žalobného návrhu, a preto počas
konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Súd nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobca mal v
konaní čiastočný úspech, nakoľko žalovaný čiastočne plnil až po podaní žaloby, pričom práve z tohto
dôvodu žalobca vzal žalobu čiastočne späť. Poukázal na ust. § 146 ods. 2 a ust. § 142 ods. 2 O.s.p.,
pričom má za to, že v danom prípade prichádza do úvahy pomerné rozdelenie náhrady trov konania v
zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca bol úspešný v časti 1300,- Eur v zmysle ust. § 146 ods. 2, vetadruhá O.s.p. a žalovaný vo zvyšnej časti, vo výške 2520,02 Euv v zmysle ust. § 142 ods. 2, veta prvá
O.s.p. Miera úspechu žalobcu bola vo výške 34,03%, miera úspechu žalovaného bola vo výše 65,97%.
Žalovaný mal teda vo veci samej čistý úspech vo výške 31,94% (65,97% - 34,03%). Má za to, že trovy
právneho zastúpenia žalovaného by mali byť zohľadnené v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia a zaviazal žalobcu k úhrade trov právneho zastúpenia
vo výške 143,41 Eur.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania, v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu vo
výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od
01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd uvádza, že predmetom
odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom je napádaný výrok uznesenia v
časti priznanej výšky náhrady trov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, účastníkovi konania
nemožno odňať nadobudnuté právo na preskúmanie veci v časti trov konania nielen čo do nároku,
ale aj čo do výšky, keďže toto právo nadobudol do 30.06.2016 už v rámci začatého odvolacieho
konania. Retroaktivita nového právneho predpisu v tomto prípade nie je vhodná a ani účelná, lebo by
nerešpektovala legitímne očakávania dotknutých osôb rozhodnúť o náhrade trov ako celku (nároku aj
výške). Odvolací súd poukazuje na to, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí
požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz
spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Z tohto všeobecného
pravidla je však možné vyvodiť výnimky rôznej povahy a intenzity, odôvodnené mierou ospravedlnenia
zásahov do už existujúcich právnych vzťahov, nachádzajúcich sa na rozhraní pravej a nepravej
retroaktivity. V súlade s už uvedeným, retroaktivita ako stav spätného pôsobenia právnych noriem je
principiálne neželaným a ústavne nekomfortným javom; ignorovať ho však nemožno vtedy, ak spätné
pôsobenie právnych noriem môže uľahčiť fungovanie spoločenských vzťahov (rozhodnutie PL.ÚS
30/2015). Odvolací súd je toho názoru, že je v súlade s článkom 2 ods. 1, 2, článkom 3 CSP a ustálenou
praxou ÚS SR ohľadom retroaktivity právnych noriem, aby krajský súd, ako súd odvolací, v takomto
prípade posúdil rozhodnutie o trovách konania ako celok, t. j. rozhodnutie o nároku, aj o výške trov
konania. V časti výšky trov konania totiž v prípade retroaktivity všeobecný záujem neprevyšuje nad
ujmou na právnej istote dotknutých osôb, pretože v prípade rozhodnutých vecí dokončí konanie krajský
súd, ako súd odvolací a nemusí v časti výšky trov konania pred súdom prvej inštancie postupovať vec
okresnému súdu na rozhodnutie podľa § 262 ods. 2 CSP. S poukazom na ust. § 470 ods. 4 CSP krajský
súd, ako súd funkčne príslušný, posúdi odvolanie v časti výšky trov konania (ktoré bolo prípustné do
30.06.2016).
8. Odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 146
ods. 2 O.s.p., ktorý bol v čase rozhodovania súdu platnou a účinnou právnou normou pre rozhodovanie
o náhrade trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že dospel k právnemu
názoru, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobca procesne
zavinil zastavenie konania. Preskúmaním veci však odvolací súd zistil, že po začatí konania žalobca
zobral písomným podaním zo dňa 08.03.2016 návrh na začatie konania čiastočne späť v časti ozaplatenie sumy 1300,- Eur a naďalej trval na zaplatení istiny 2520,02 Eur, vrátane príslušenstva. Z
obsahu spisu, a to jednak z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.03.2016 vyplýva, že žalovaný
uhradil žalobcovi v období od 18.02.2015 do 12.02.2016 sumu celkom 1300,- Eur (13 splátok po
100,- Eur). Táto tvrdená skutočnosť je preukázaná aj z dokladov doložených žalovaným, a to fotokópii
poštových poukazov, z ktorých vyplýva úhrada sumy 1300,- Eur zo strany žalovaného žalobcovi v
období po začatí súdneho konania. O čiastočnom späťvzatí návrhu okresný súd osobitným uznesením
nerozhodol, a keďže následne žalobca písomným podaním zo dňa 11.04.2016 vzal návrh na začatie
konania späť v celom rozsahu, súd následne odvolaním napadnutým uznesením rozhodol o zastavení
konania, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania. Za takejto procesnej situácie odvolací súd uvádza,
že námietky žalovaného v podanom odvolaní je potrebné považovať za dôvodné, keď nepochybne z
obsahu spisu vyplýva, že žalobca návrh, ktorým sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 3820,02 Eur
s prísl., a to úrokov z omeškania vo výške 9% ročne od 08.12.2011 do zaplatenia, vzal čiastočne
v rozsahu žalovanej istiny 1300,- Eur späť pre správanie sa žalovaného po začatí súdneho konania,
čomu by zodpovedala aplikácia ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. (v čase rozhodovania okresného
súdu) a vo zvyšnej časti procesne zastavenie konania zavinil žalobca, čomu by zodpovedala aplikácia
ust. § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. (v čase rozhodovania okresného súdu). Z týchto dôvodov okresný
súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov
pomerne rozdeliť, pričom pomer úspechu žalovaného s prihliadnutím na čiastočný úspech žalobcu
predstavuje 31,94%, čomu zodpovedá náhrada trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby,
vrátane režijného paušálu, suma 143,41 Eur z celkových trov konania, ktoré vznikli žalovanému titulom
trov právneho zastúpenia v výške 449,01 Eur.
9. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie
rozhodoval podľa ust. § 256 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak strana mala vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania. Keďže čiastočne procesne zavinil zastavenie konania žalovaný
a čiastočne zavinil zastavenie konania žalobca, odvolací súd náhradu trov konania pomerne rozdelil,
pričomsprihliadnutímktomu,žežalovanýbolúspešnývpomerekžalobcovivrozsahu31,94%,rozhodol
tak, že z trov konania, ktoré žalovanému v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie vznikli v
rozsahu 449,01 Eur, priznal mu trovy konania v rozsahu 31,94%, čo predstavuje sumu 143,41 Eur.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1 CSP, aplikujúc ust. § 251 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu,
preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
11. Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.