Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/608/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221563
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814221563.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu S., zastúpeného Z. proti žalovanému
E., zastúpenému M., o zaplatenie 1091,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 09. apríla 2015, č.k. 16C/48/2015-60, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a spor v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 09.04.2015, č.k. 16C/48/2015-60 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi 611,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.01.2015 do zaplatenia a
trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 34,82 eur, a to na účet zástupcu žalobcu
Z.. M. U., advokáta, so sídlom X., Z., v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žaloba žalobcu
je s prihliadnutím i na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného opodstatnená iba sčasti.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi dňa 08.12.2008 úver vo výške
50.000,- Sk, t. j. v prepočte 1.659,70 eur, ktorý mal žalobca vrátiť v mesačných splátkach po 33,16 eur,
a to za podmienok dohodnutých v zmluve, uvedených vyššie. Sporným medzi účastníkmi konania bolo
posúdenie splnenia zákonných náležitostí úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch

a následne, či žalobca bol povinný žalovanému uhradiť iba istinu, resp. aj dohodnuté zmluvné úroky.
Navrhovateľom zaplatenú celkovú úhradu v splátkach v období od 15.01.2009 do 28.08.2012 (kedy
došlo k zosplatneniu) spolu vo výške 1.323,77 eur a poštovou poukážkou dňa 02.05.2014 vo výške
1.427,61 eur nikto nenamietal. Preskúmaním uvedenej zmluvy o úvere súd prvej inštancie zistil, že
uzavretá zmluva medzi účastníkmi neobsahuje údaj, a to konečnú splatnosť poskytnutého úveru, ktorú
bolo potrebné vyjadriť presným dátumom, a to z hľadiska určitého vyjadrenia

konečného splatenia úveru a taktiež neobsahuje výšku, počet a termíny splatnosti splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. V tej súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle hlavy 5 § 1 úverových
podmienok žalovaného, v jednotlivých splátkach je zahrnutá poskytnutá časť úverovej istiny,
úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne úhrada za poistenie, ktoré je
klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť. Uvedené dojednanie
v úverových zmluvných podmienkach potom predpokladá, že každá jednotlivá mesačná splátka, ktorá

bolavdanomprípadedohodnutávovýške33,16eur,zahŕňasplátkuúveru,dohodnutéhoúroku,poplatku
za vedenie účtu, prípadne i poistenie. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že v danom prípade uvedený
úver bol dohodnutý bez poistenia, bez poplatku za vedenie účtu, preto splátka úveru v sebe zahŕňa len
splátku poskytnutého úveru a úroku. Avšak zo znenia úverovej zmluvy, ktorá je podpísaná žalobcom,
nie je zrejmé, aká časť z jednotlivých dohodnutých splátok ide na splatenie istiny a aká časť splátky ide
na splatenie úroku. Uvedená skutočnosť sa síce dá zistiť z výkladu § 1 hlavy 5 úverových zmluvných

podmienok žalovaného, avšak v tej súvislosti súd udáva, že uvedené úverové zmluvné podmienky
žalobca výslovne nepodpísal a z hľadiska použitia malého a takmer až nečitateľného písma a prirozsiahlej obsiahlosti uvedených úverových zmluvných podmienok, je táto skutočnosť v konečnom
dôsledku ťažko zistiteľná pre priemerného spotrebiteľa, preto súd na základe uvedeného vyhodnotil,
že uvedená úverová zmluva neobsahuje náležitosti kogentne stanovené v § 4 ods. 1 písm. g) zákona

o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, na základe čoho sa potom predmetný úver v zmysle
§ 4 ods. 3 veta druhá citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. S prihliadnutím na
uvedené, keďže žalobca bol potom žalovanému vrátiť len čerpaný úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý mu
bol vyplatený 12.12.2008, pričom z titulu poskytnutého úveru zaplatil žalovanému spolu sumu 2.751,38

eur je zrejmé, že žalobca má v rozsahu o zaplatenie 1.091,68 eur nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo z titulu plnenia žalobcu bez právneho dôvodu v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný ako veriteľ vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, súd sa zaoberal posúdením, či je tento nárok premlčaný resp. nie. V tej

súvislosti súd udáva, že z výpovede žalobcu v tomto konaní vyplýva, že o tom, že sa predmetný úver
považuje za bezúročný a bez poplatku sa dozvedel počas pôvodného súdneho konania, sp. zn. 13C
113/2014, kedy sa žalobca skontaktoval so zástupcom vedľajšieho účastníka, čo bolo až v roku 2014
niekedy po úhrade sumy vo výške 1.427,61 eur z jeho strany, ku ktorej došlo dňa
02.05.2014.Zuvedenéhopotomvyplýva,žedvojročnásubjektívnapremlčacialehotanavydanieplnenia

bezdôvodného obohatenia začala v zmysle § 107 ods. 1 plynúť až približne od leta 2014, pričom žaloba
bola podaná na súd 10.12.2014. Avšak v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí trojročná
objektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, v prípade, ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, jedná sa o 10-ročnú premlčaciu lehotu. Podľa názoru súdu
zo strany žalovaného v danom prípade nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keďže i počas tohto

súdneho konania trvá a prezentuje názor, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 Zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho nemožno vyvodiť, že by z jeho strany došlo k
úmyselnému neuvedeniu náležitostí zmluvy, na základe čoho by u neho prijatím plnenia z takejto zmluvy
vzniklo bezdôvodné obohatenie, a preto podľa názoru súdu v danom prípade platí trojročná objektívna
premlčacia lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žaloba v predmetnej veci bola

doručená tamojšiemu súdu 10.12.2014, preto nároky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré si mohol uplatniť pred lehotou 10.12.2011, sú podľa názoru premlčané.

3. Z výpisu z úverového účtu žalobcu u žalovaného (č.l. 10,11 spisu) vyplýva, že v
období do 10.12.2011 žalobca zaplatil žalovanému spolu v splátkach 1.191,13 eur, t. j.

35 splátok po 33,16 eur plus jednu splátku 30,53 eur, pričom každá jednotlivá splátka obsahovala i časť
splateného úroku. Keďže výška úveru predstavovala 1.659,70 eur a mal byť splatený v 84 mesačných
splátkach, každá jedna splátka úveru v sebe zahŕňala splátku úveru vo výške 19,76 eur (1.659,70 eur :
84 mesiacov), a keďže dohodnutá splátka bola vo výške 33,16 eur, suma vo výške 13,40 eur (33,16 eur
mínus 19,76 eur) predstavovala príslušnú časť splátky úroku v jednotlivom mesiaci. Keďže v období od

15.01.2009 do 10.12.2011 žalobca zaplatil spolu 35 splátok úrokov v zmysle vyššie uvedeného po 13,40
eur a jedenkrát v sume 10,77 eur (30,53 eur mínus 19,76 eur), čo predstavuje spolu 479,77 eur, súd
konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 479,77 eur je
premlčaný, preto súd v tejto časti podaný žaloba zamietol a vo zvyšnej časti, a to o zaplatenie 611,91
eur, podanej žalobe v zmysle vyššie uvedeného ako dôvodnému vyhovel.

4. Z výpovede žalobcu v tomto konaní nesporne vyplýva, že pred podaním žaloby na súd žalovaného
nevyzýval na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto sa podľa názoru súdu žalovaný dostal do
omeškaniasvydanímbezdôvodnéhoobohateniadňomnasledujúcim potom,čomuboladoručená
žaloba v predmetnej veci, ktorá mu bola doručená 19.01.2015, preto súd priznal žalobcovi nárok na

úroky z omeškania až počnúc 20.01.2015, a to v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom
výška úrokov z omeškania bola stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení
neskorších predpisov, keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo vyššej výške, z vyššej sumy
a od 03.05.2014, súd v prevyšujúcej časti podanú žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O
trovách konania účastníkov v predmetnej veci rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v platnom znení.

5. Vec právne posúdil podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do
30.11.2009, § 100 ods. 1,2, § 107 ods. 1,2,3 a § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.6. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby v časti podal žalobca včas odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky tak, že podanému odvolaniu vyhovie v celom rozsahu,
event. aby zrušil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že nárok v čase podania žaloby dňa 10.12.2014 nebol
premlčaný. Poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, s čím sa stotožnil vo
svojom rozsudku aj prvostupňový súd. Žalobca mal povinnosť uhradiť žalovanému sumu 1.659,70 eur.
K splneniu tejto povinnosti zo strany žalobcu, t. j. splateniu sumy 1.659,70 eur, na ktorú mal žalovaný
právny titul, došlo dňa 02.05.2014, kedy žalovanému uhradil poštovou poukážkou sumu 1.427,38 eur.

Reálny dlh žalobcu voči žalovanému v čase úhrady 1.427,38 eur (dňa 02.05.2014) bol vo výške 335,93
eur.Načasťzuhradenejsumy1.659,70eurexistovalprávnytitulvpodobnepredmetnejúverovejzmluvy,
avšak na časť z uhradenej sumy 1.659,70 eur právny titul (právny dôvod) neexistoval. Časť z uhradenej
sumy 1.427,38 eur, na ktorú mal žalovaný právny titul, predstavuje čiastka 335,93 eur - zaplatením
tejto časti došlo k splateniu poskytnutého úveru. Časť z uhradenej sumy 1.427,38 eur, na ktorú nemal
žalovaný právny titul, predstavuje čiastka 1.091,68 eur - majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie). Pripísaním čiastky 1.427,38 eur na účet žalovaného došlo
teda zo strany žalobcu k splateniu istiny poskytnutého úveru. V tomto prípade majetkový prospech
žalovaného získaný bez právneho dôvodu predstavuje suma 1.091,68 eur. K vzniku bezdôvodného
obohatenia, teda k úhrade sumy, na ktorú neexistuje právny titul (právny dôvod), došlo dňa 02.05.2014.
Žaloba bola podaná dňa 12.05.2015. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca uplatnil svoj nárok

v rámci 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, ako aj v rámci 2-ročnej subjektívnej lehoty. Zastávame
názor, že zo strany žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že súd postupoval v súlade so zákonom, keď určil, že časť nároku žalobcu

je premlčaná, dôkladne zvážil začiatok plynutia objektívnej aj subjektívnej premlčacej lehoty. Zastáva
názor, že zmluva o úvere je v súlade so zákonom.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací spor preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa
§§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

9. Odvolací súd považuje za nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým vykonal určenie premlčanej
časti pohľadávky.

10. Predovšetkým súd prvej inštancie vykonal výpočet premlčanej časti pohľadávky bez opory
vo vykonanom dokazovaní, konkrétne výpočet výšky splateného úroku z každej jednotlivej splátky. Súd
prvej inštancie v rozsudku neuviedol, z akého dôkazu, resp. podkladu vychádzal pri výpočte uvedenom
na str. 7 rozsudku, a tak dospel k skutkovému záveru, cit.: „keďže každá jedna splátka úveru v sebe

zahŕňala splátku úveru vo výške 19,76 eur (1.659,70 eur : 84 mesiacov) a keďže dohodnutá
splátka bola vo výške 33,16 eur, suma vo výške 13,40 eur (33,16 eur mínus 19,76 eur)
predstavovala príslušnú časť splátky úroku v jednotlivom mesiaci.“

11. Tento nedostatok skutkového podkladu pre vykonaný výpočet sa zvýrazňuje v konfrontácii s právnym

záverom súdu prvej inštancie, ktorým odôvodňoval danosť nároku žalobcu z titulu bezdôvodného
obohatenia, a to na str. 6 rozsudku, podľa ktorého cit.: „zo znenia úverovej zmluvy, ktorá
je podpísaná žalobcom, nie je zrejmé, aká časť z jednotlivých dohodnutých
splátok ide na splatenie istiny a aká časť splátky ide na splatenie úroku“.

12. Ak podľa názoru súdu prvej inštancie nie je zo zmluvy zrejmé, aká časť splátky ide na splatenie
úroku a aká na splatenie istiny (čo je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia), nie je potom jasné,
z akého dôkazu vychádzal súd a ako dokázal takúto skutočnosť určiť.

13. Súdom vykonané výpočty výšky splátok úroku a istiny bez podkladu nezodpovedajú ani skutkovému

stavu zistenému z listinných dôkazov, obsiahnutých v spise, najmä z výpisu čerpania, splátok a úhrad
(č.l. 10). Z tohto dôkazu je zrejmé, že počas trvania úverového vzťahu a splácania úveru bola na úhradu
istiny úveru predpísaná a aj zo skutočných úhrad započítaná menšia suma ako v prípade predpisu a
úhrady úroku úveru (predpísaných 823,09 eur na úrok a 635,95 eur na istinu a úhrada 762,52eur na úrok a 560,25 eur na istinu). Súd prvej inštancie však vo svojom výpočte dospel k záveru
o menšej časti splátky, ktoré ide na zaplatenie úroku a väčšej časti splátky na zaplatenie istiny.

14. Zo všetkých vyššie uvedených zistení je zrejmá nesprávnosť výpočtu premlčanej časti splátok úroku
a istiny súdom prvej inštancie .

15. Bez ohľadu na konštatovanú nesprávnosť spôsobu výpočtu však odvolací súd dodáva, že záver
súdu prvej inštancie o potrebe výpočtu splátok na úrok za účelom zistenia premlčania pohľadávky je

zo samej podstaty sporu nesprávny. Táto nesprávnosť vyplýva z právneho záveru súdu prvej inštancie
vykonanéhovpredmetnomrozsudku,ktorývdôsledkuporušeniazákonnýchpravidielpovažujevzmysle
§ 4 ods. 3 veta druhá citovaného zákona predmetný úver za bezúročný.

16. Za bezúročný sa považuje tento úver od počiatku vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu,
a preto neexistuje opodstatnenie pre vyčísľovanie úroku úveru. Takýto postup súdu prvej inštancie pri

určovaní premlčania vyznieva osobitne zmätočne, keď bezúročnosť úveru je sankciu pre žalovaného
práve za to, že v rozpore so zákonom v zmluve neuviedol výšku splátok istiny a úrokov v jednotlivých
termínoch. Uvedeným postupom totiž súd prvej inštancie v konečnom dôsledku priznal právnu ochranu
ním zistenému a konštatovanému porušeniu pravidiel spotrebiteľského práva zo strany žalovaného.

17. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a podľa
§ 391 ods. 1 C.s.p. mu spor vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci bude
úlohou súdu prvej inštancie znovu posúdiť námietku premlčania práva žalobcu so zohľadnením svojho
(správneho) záveru o bezúročnosti úveru.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žaloba) (§ 428 C.s.p.).