Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/122/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515202569
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2515202569.3

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, O., občianka
Slovenskej republiky proti odporcovi: K. A., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX E. U., E., R., V., občan Indickej
republiky, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Navrhovateľke sa v r a c i a súdny poplatok vo výške 66 eur prostredníctvom spoločnosti Slovenská
pošta a.s. - prevádzkovateľa systému, IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica
po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.04.2015 domáhala rozhodnutia, ktorým
by rozviedol jej manželstvo s odporcom uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Miestnom úrade R., R.. E., Í.. V
návrhu uviedla, že s odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX manželstvo, pričom u navrhovateľky išlo o
druhé manželstvo a u odporcu o prvé manželstvo, z ktorého sa nenarodili žiadne deti a ich spoločné
posledné bydlisko bolo na XXX P., K. P.., A., V. XX, Í.. Navrhovateľka zároveň zaplatila súdny poplatok
za návrh na začatie konania vo výške 66 eur kolkovými známkami na prvopise návrhu.

Podaním doručeným súdu dňa 26.05.2015 navrhovateľka doplnila návrh a uviedla, že je občiankou
Slovenskej republiky a odporca je štátnym občanom Indie.

Z informatívneho výsluchu navrhovateľky súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXXvÍ..Vtomčasetamnavrhovateľkabývalaodroku2006,domovprichádzalalensporadicky.

V spoločnej domácnosti s odporcom nežije od marca 2012, odkedy spolužitie neobnovili a nie sú v
žiadnom kontakte, s výnimkou sporadických telefonátov, pričom navrhovateľka nevidí už žiadnu nádej
na obnovenie manželstva. Posledná známa adresa odporcu je Z. Í. ako je uvedená v spise. V čase
podania návrhu na rozvod ešte bývala v Í., avšak od júna 2015 sa zdržiava na Slovensku nepretržite
okrem dvoch týždňov kedy si bola iba po veci. Odporca na Slovensku nikdy nebýval a minimálne od
uzavretia manželstva býva v Írsku.

Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,
ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy
preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty
EurópskychspoločenstievaEurópskejúniemajúprednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky.Prevzatie
právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády

podľa čl. 120 ods. 2.Ústava SR v článku 7 ods. 2 vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred zákonmi
Slovenskej republiky. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 01.05.2004 sa
aplikujú aj predpisy Európskej únie na území Slovenskej republiky. Takýmto právne záväzným aktom je i

Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000
(ďalej len „Nariadenie“), ktoré je priamo aplikovateľné.

Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v

občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu

a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,

alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Z. K. a Í. tam má „domicil“;

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Z. K. Q. Í., ak tam majú obaja
manželia „domicil“.

Podľa čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto
nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného

členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), kedykoľvek za
konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo

základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej
podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom prípade jedná
o konanie vo veci rozvodu manželstva s medzinárodným prvkom, ktorý je daný bydliskom odporcu, súd
skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia, ktoré musí súd aplikovať prednostne pred
zákonmi Slovenskej republiky.

Základným kritériom (hraničným určovateľom) pre stanovenie právomoci súdu na konanie vo veci
rozvodu manželstva v zmysle čl. 3 Nariadenia je obvyklý pobyt manželov ako účastníkov konania.
Nariadenie pojem „obvyklý pobyt“ nedefinuje. Tento pojem je s ohľadom na jeho používanie v právnych
nástrojoch Európskej únie potrebné vykladať autonómne, to znamená s prihliadnutím na jeho význam

v únijnom práve a bez toho, aby naň súd nahliadal prostredníctvom pojmov a inštitútov svojho
vnútroštátneho práva. Za obvyklý pobyt je potrebné považovať miesto pobytu osoby, kde sa skutočne
zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale, kde žije, navštevuje školu alebo predškolské zariadenie,resp.kdepracuje.Adresa,ktorájevzmyslevnútroštátnehoprávaadministratívneregistrovanáakotrvalý
pobyt osoby, nie je pri aplikácii Nariadenia rozhodujúca.

Súd skúmal, či je daná právomoc slovenských súdov na konanie o rozvod manželstva v prejednávanej
veci na základe niektorého z kritérií, stanovených v čl. 3 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia. Z návrhu na
začatie konania a z výpovede navrhovateľky vyplýva, že obvyklý pobyt odporcu je v Í.. Je teda zrejmé,
že manželia nemajú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Naposledy mali manželia (spoločný)
obvyklý pobyt v Írsku. V prejednávanej veci sa nejedná o spoločný návrh na rozvod manželstva.

Do úvahy by teda prichádzala právomoc slovenských súdov založená na základe kritéria obvyklého
pobytu navrhovateľky, ktorá je štátnym občanom Slovenskej republiky. Aj v takomto prípade je však
právomoc daná len v prípade, že navrhovateľka bývala na území štátu, ktorého je občanom, najmenej
šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Navrhovateľka súdu na
informatívnom výsluchu dňa 19.11.2015 uviedla, že v čase podania návrhu na rozvod ešte bývala
v Í. a na území Slovenskej republiky sa zdržiavala až od júna 2015. Navrhovateľka teda nemala v

čase podania návrhu na rozvod manželstva obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a nebývala
tu najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu. Nakoniec navrhovateľka je štátnym
občanom Slovenskej republiky a odporca štátnym občan Indie, ktorého obvyklý pobyt je v Í., preto
nemožno uplatniť ani čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nemá v zmysle Nariadenia právomoc na prejednanie
návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a
rozhodnúť) slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné
odstrániť, súd konanie o podanom návrhu podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. a článku 17 Nariadenia
zastavil. Keďže právomoc konať o tomto návrhu patrí orgánom iného štátu, nebolo možné vec súčasne

postúpiť podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keď súd prihliadol
na dôvod zastavenia konania, ktorým je nedostatok právomoci súdu na konanie v prejednávanej veci.

Podľa § 11 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSUPO“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol

povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti,
ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti
sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol
zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez
návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Podľa § 11 ods. 4 ZoSUPO, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa
odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa
návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 ZoSUPO, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie
poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo
preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy
súdovaleboorgánprokuratúrynevydalrozhodnutie,zašlepísomnéupovedomenieospôsobevybavenia

sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia písomného upovedomenia.

O vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi rozhodol súd s použitím § 11 ods. 1 ZoSUPO, keďže súd
nemal od začiatku konania právomoc prejednať uvedenú vec a navrhovateľka preto nebola povinná

platiť súdny poplatok. Súdny poplatok bude navrhovateľke vrátený nekrátený a po právoplatnosti tohto
uznesenia jej bude prostredníctvom prevádzkovateľa systému, ktorým je Slovenská pošta a.s., vrátený
súdny poplatok vo výške 66 eur.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.