Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116204299
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116204299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ
1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1.
mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679 proti žalovanému: E. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. G.. O.
XXXX/X M., o zaplatenie 520,39 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 515,39 EUR s 5,05 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 15.12.2015 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 31,-EUR a na účet
právnej zástupkyne žalobcu trovy právneho zastúpenia 103,80 EUR.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 24.2.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu celkovej sumy 520,39 EUR, vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo výške
4,54 EUR a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 520,39 EUR od 13.2.2016 až do
zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému získal na základe Zmluvy o postúpení

zo dňa 18.3.2013 od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., čo žalovanému oznámil listom zo dňa
27.1.2016. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 19.11.2013 Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu
žalobcu.Predmetomúverovejzmluvyboloposkytnutierevolvingovéhoúveružalovanémuvovýške500,-
EUR prostredníctvom úverovej karty, ktorý sa zaviazal vrátiť v mesačných splátkach vo výške 4 % z
dlžnej čiastky s tým, že konečná lehota splatnosti nebola dohodnutá.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 25.11.2015 vyzvaný
k splateniu celého zostatku úveru vo výške 568,39 EUR, najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy.

Žalobca dlžnú sumu 520,39 EUR vypočítal ako súčet položiek, a to istiny vo výške 448,41 EUR, úroku
vo výške 44,84 EUR, poplatku za upomienku I. vo výške 5,-EUR, poplatku za výpis z účtu 8,15 EUR a
opravných úrokov 13,99 EUR. Žalobca si uplatnil aj sumu 4,54 EUR ako vyčíslený 5,05 %-ný ročný úrok
z omeškania zo sumy 520,39 EUR za obdobie od 12.12.2015 do 12.2.2016.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.6.2016.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré účastníci konania predložili do spisu. O

možnosti predloženia dôkazov boli účastníci v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. riadne poučení.

Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi
právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným dňa 19.11.2013.
Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský revolvingový
úver s kreditným limitom 500,-EUR s tým, že tento sa ho zaviazal splácať v mesačných splátkach

vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Termín splatnosti mesačnej splátky bol dohodnutý vždy do 20. dňa v
kalendárnom mesiaci. V zmluve si účastníci dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 26,28 %. Bola
stanovená RPMN 38,7 % a priemerná hodnota RPMN 25,09 %.

V spodnej časti zmluvy bolo oveľa drobnejším písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto

úverovej zmluvy sú úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu. Dolupodpísaný klient svojím
podpisompotvrdzuje,žedostalúverovépodmienky,jesnimioboznámený,súmuvšetkyichustanovenia
zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
K zmluve žalobca pripojil Predstavenie karty Premia karta Home Credit, ktorej súčasťou sú úverové
podmienky právneho predchodcu žalobcu pre Premia kartu Home Credit - IZK113P platné od 1.8.2013.

V týchto Úverových zmluvných podmienkach je v Hlave 13 v § 1 uvedené, že v prípade omeškania
klienta s úhradou splátky, či splátky revolvingového úveru, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať
a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške
5,-EUR v prípade prvej upomienky a 12,-EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky. V § 2 Hlavy 13 je
uvedené, že v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný

na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,-EUR. Táto pokuta bude
spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Predložil aj pravidlá Premia
programu pre Premia kartu Home Credit, Čo by ste mali vedieť o Vašej Premia karte, Informácie o
poistení.

Žalobca do spisu doložil aj výzvu k splateniu celého úveru zaslanú žalovanému dňa 25.11.2015, k tomu
pripojilajpodacíhárokpoštypreukazujúcizaslanieuvedenejvýzvydňa27.11.2015.Výzvoubolžalovaný
vyzvaný na úhradu celkovej dlžnej sumy 568,39 EUR, najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Ďalej
žalobca do spisu doložil aj výpis čerpania, splátok a úhrad z úverového vzťahu so žalovaným. Predložil
aj oznámenie zo dňa 27.1.2016 o postúpení pohľadávky na žalobcu. K tomu pripojil hromadný podací

hárok pošty, ktorým preukázal odoslanie oznámenia dňa 28.1.2016.

Iné listinné dôkazy žalobcom ani žalovaným do spisu doložené neboli.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014), ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Citovanéustanovenie§5bzák.č.250/2007Z.z.,akoajustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka
nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné
ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).

Je nesporné, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanýmdňa19.11.2013jespotrebiteľskouzmluvou.Keďžesúdmuselrozhodovaťnazákladeprávnej
úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania

Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa účinné od 1.5.2014.

Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.4.2014.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. h) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril
dňa 19.11.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bolo Predstavenie
karty Premia karta Home Credit, ktorej súčasťou boli Úverové podmienky právneho predchodcu
žalobcu pre Premia kartu Home Credit - IZK113P platné od 1.8.2013. Predmetom úverovej zmluvy

bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru s kreditným limitom vo výške 500,-EUR, ktorý
sa zaviazal žalovaný vrátiť v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky s tým, že konečná
lehota splatnosti nebola dohodnutá. Poskytnutý úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty.
Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 25.11.2015 vyzvaný
k splateniu celého zostatku úveru vo výške 568,39 EUR, najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy.
Odoslanie výzvy žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty, a.s. dňa 27.11.2015. Ak bola

výzva odoslaná dňa 27.11.2015, pätnásty deň uplynul dňom 12.12.2015. Žalovaný však na výzvu
nereagoval.

Pretože žalovaný poskytnutý revolvingový úver prestal splácať, súd ho zaviazal k zaplateniu
neuhradenej istiny vo výške 448,41 EUR, zmluvnému úroku 44,84 EUR, ako aj poplatku za výpis z účtu

vo výške 8,15 EUR a opravných úrokov - grace period vo výške 13,99 EUR, čo je spolu 515,39 EUR.

Žalobca si uplatnil aj nárok na úhradu poplatku za upomienku I. vo výške 5,-EUR, a to v zmysle § 1 Hlavy
13 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu. Podľa vyššie citovaného § 1 Hlavy
13 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu, tento mal žalovanému vyúčtovať

poplatok za upomienku. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by právny predchodca
žalobcu žalovanému poplatok za upomienku vyúčtoval a vôbec nepreukázal, že by žalovanému
upomienku doručil. V spise sa takýto dôkaz nenachádza. Preto súd nemohol žalobcovi poplatok 5,-EUR
za upomienku I. priznať. V tejto časti súd žalobu zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol 19.11.2013.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 25.11.2015 vyzvaný

k splateniu celého zostatku úveru vo výške 568,39 EUR, najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy.
Odoslanie výzvy žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty, a.s. dňa 27.11.2015, pätnásty
deň uplynul dňom 12.12.2015, ktorý pripadol na sobotu. Lehota splatnosti sa tak posunula na pondelok
14.12.2015. Žalovaný na výzvu nereagoval. Nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Žalobca si
uplatnil zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 520,39 EUR od 12.12.2015 do 12.2.2016,

ktorý vypočítal na sumu 4,54 EUR a od nasledujúceho dňa žiadal priznať zákonný 5,05 %-ný ročný úrok
z omeškania zo sumy 520,39 EUR až do zaplatenia.

Keďže splatnosť nastala až 14.12.2015, do omeškania sa mohol žalovaný dostať až dňom 15.12.2015.

Súd priznal žalobcovi sumu 515,39 EUR. Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
z priznanej sumy zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania od 15.12.2015 až do zaplatenia.Pretože si žalobca uplatnil zákonný ročný úrok z omeškania zo sumy 520,39 EUR už od 12.12.2015,
súd v prevyšujúcej časti nad priznaný úrok z omeškania žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca žiadal zaplatiť sumu 520,39 EUR, súd mu priznal 515,39 EUR. Neúspech žalobcu bol teda len v
nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy konania vo výške
31,-EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Preto súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 31,-EUR za zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby.

Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške

103,80 EUR, a to za prevzatie a prípravu veci, ako aj za napísanie žaloby. Za každý úkon žiadal odmenu
vo výške 34,86 EUR + 2 x režijný paušál 8,39 EUR (oba úkony vykonané v roku 2015), to všetko zvýšené
o 20 % DPH, čo je spolu 103,80 EUR. Pretože žalobca má právo na plnú náhradu svojich nákladov, súd
zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 103,80 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).