Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/493/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229882
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115229882.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Consumer Finance
Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, p r o t i žalovanému: X. A., S.. XX.X.XXXX, M. G. F.
XXX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66,
o zaplatenie 1.986,78 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 277,53 Eur.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.439,28 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne
od 21.11.2015 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 40 Eur počnúc mesiacom augustom 2016
pod následkom straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 14.12.2015 sa domáhal zaplatenia sumy 1.986,78 Eur s úrokmi z omeškania
vo výške 8,75% ročne od 8.1.2013 do zaplatenia. Uviedol, že so žalovaným uzavrel 14.3.2012 zmluvu

o pôžičke, ktorou mu poskytol celkovú sumu pôžičky 2.176,66 Eur, ktorú mal žalovaný uhradiť 43
mesačnými splátkami po 50,62 Eur. Doposiaľ žalovaný nič neuhradil a preto žalobca listom zo dňa
23.12.2012 zmluvu vypovedal.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil majúc za to, že došlo k premlčaniu nároku. Námietku premlčania
zdôvodnil tým, že žalobca v skutočnosti odstúpil od úverovej zmluvy listom zo dňa 23.12.2012, ktorý síce

označil ako výpoveď zmluvy, ale keďže podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vypovedať
len zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, čo nie je tento prípad (zmluva bola uzavretá na dobu 43
mesiacov) je potrebné tento právny úkon považovať za odstúpenie od zmluvy podľa § 48 Občianskeho
zákonníka. Nasleduje tak režim podľa § 457 Občianskeho zákonníka a preto pre posúdenie nároku je
potrebné aplikovať dvojročnú premlčaciu lehotu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše
úver považoval za bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.

f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (chýbajúci termín konečnej splatnosti a rozlíšenie splátok istiny úrokov a
iných poplatkov).

Žalobca s týmto názorom nesúhlasil. Účastníci si totiž nedohodli možnosť odstúpenia od zmluvy a
preto list zo dňa 23.12.2012 je potrebné považovať za výpoveď úverovej zmluvy, navyše nie je možné
nahrádzať vôľu účastníka konania, ktorého prejav je určitý a zrozumiteľný. Zmluva bola preto ukončená

výpoveďou, podľa ktorej mal žalovaný plniť dlh do 7.1.2013, trojročná premlčacia lehota teda začala
plynúť od 8.1.2013 a keďže žaloba bola podaná 14.12.2015, bola podaná včas. Uviedol aj to, že zmluvamá všetky povinné náležitosti, navyše podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. by musela byť
splnená kumulatívne aj podmienka, že zmluva nebola uzavretá písomné, aby súd mohol vyvodiť záver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo však nie je tento prípad.

Ďalším podaním zo dňa 23.6.2016 žalobca zobral späť žalobu ešte pred začatím konania vo veci samej
o sumu 277,53 Eur, ktorá predstavuje dlžné pokuty a poplatky. Trval preto len na zaplatení istiny vo
výške 1709,25 Eur, čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového
vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok.

Žalovaný na pojednávaní potvrdil uzavretie predmetnej úverovej zmluvy a uviedol, že v tom čase zarábal
mesačne okolo 700 Eur. Neskôr sa mu však jeho zárobok v dôsledku úrazu znížil, takže predstavoval
sumu okolo 600 Eur mesačne. Z toho musí uhrádzať pôžičku Poštovej banke každý mesiac 70 Eur a
za elektrinu platí 60 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má k deviatim maloletým deťom. Žiadal preto
o povolenie mesačných splátok po 20 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, písomnými vyjadreniami účastníkov, zmluvou o
poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 14.3.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu,
výpoveďou zmluvy zo dňa 23.12.2012 s doručenou, prehľadom splátok a úhrad a zistil tento skutkový
stav:

Dňa 14.3.2012 bola uzavretá formulárová zmluva medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom. Uvedená zmluva č. 5013648 sa týkala pôžičky vo výške 1.504,24 Eur za účelom vyrovnania
dlhov žalovaného z predchádzajúcich dvoch pôžičiek vo výške 1.380,50 Eur od Slovenskej požičovne a
vo výške 123,74 Eur od Quatra. Žalovaný sa zaviazal pôžičku uhradiť 43 mesačnými splátkami po 50,62

Eur, pričom bol stanovený termín konečnej splatnosti pôžičky na november 2015. V zmluve je uvedená
ročná úroková sadzba 23,98%, v tej istej hodnote je uvedené aj RPMN a priemerná hodnota RPMN je
vo výške 21,6%. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 672,42 Eur, takže celková suma
pôžičky predstavovala 2.176,66 Eur.

V zmluve ani vo VOP si účastníci nedohodli možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu a
nedohodli si ani možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Dohodnutá bola len možnosť odstúpenia od
zmluvy zo strany žalovaného (bod 12.3). V bode 12.2 VOP ako jeden zo spôsobov skončenia zmluvy
bola uvedená aj výpoveď a to pre oboch účastníkov, ktorí môžu zmluvu vypovedať kedykoľvek bez
uvedenia dôvodu.

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že splatnosť prvej splátky bola stanovená 20.5.2012. Žalovaný nič
z predmetnej pôžičky nezaplatil.

Listom zo dňa 23.12.2012 označeným ako „vypovedanie zmluvy“ žalovaný oznámil žalovanému, že v

súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a dohodnutých všeobecných podmienkach predmetnej
zmluvy túto zmluvu ku dňu 23.12.2012 vypovedá. V tomto liste vyčíslil dlh žalovaného na sumu 1744,70
Euravyzvalnajehozaplatenievlehote3dníoddoručenietohtovypovedania.Danýlistžalovanýprevzal
dňa 2.1.2013.

Vzhľadom na námietku premlčania súd sa musel predovšetkým vyporiadať s tým, kedy došlo k
ukončeniu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením
žalovanéhootom,želistoznačenýakovýpoveďzmluvyjepotrebnépovažovaťzaodstúpenieodzmluvy.
Nemožno totiž účastníkovi vnútiť právny úkon, ktorý nemal záujem realizovať. Je síce pravdou, že
žalobca chcel ukončiť zmluvu, ale je nepochybné, že tak chcel urobiť výpoveďou, čo je nepochybne

preukázané zo samotného označenia tohto písomného právneho úkonu a čo napokon korešponduje
aj s VOP, kde tento spôsob ukončenia zmluvného vzťahu bol upravený. Odstúpenie od zmluvy bolo v
zmysle dohodnutých zmluvných podmienok umožnené len žalovanému. Súd pripomína ustanovenie §
48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno od zmluvy odstúpiť, len ak to bolo účastníkmi
dohodnuté. Zákonnou podmienkou platného odstúpenia od zmluvy je teda dohoda účastníkov, čo v

tomto prípade splnené nebolo a preto aj keby žalobca mal záujem od zmluvy odstúpiť (čo sa však ani
nestalo)jehoodstúpenieodzmluvybyneboloplatné.Podobnevšakajvýpoveďzmluvysúdnepovažoval
za platnú s poukazom na § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno vypovedať len
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Sporná zmluva však bola dohodnutá na dobu určitú a to do novembra2015. List zo dňa 23.12.2012 súd teda považoval za výpoveď, ale zároveň túto výpoveď vyhodnotil
ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v
súvislosti s § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preto prijal záver o prirodzenej splatnosti úveru,

pričom posledná splátka bola splatná 20.11.2015 (vychádzajúc z bodu 6.2 VOP).

Námietku premlčania súd považoval za dôvodnú len vo vzťahu k 7 splátkam za obdobie od 20.5.2012
(prvá splátka podľa splátkového kalendára) do 20.11.2012.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Premlčaniu teda podlieha každá splátka osobitne a to v trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka počítanej od splatnosti každej splátky. Keďže žaloba bola podaná 14.12.2015,

premlčané sú splátky splatné do 14.12.2012. Konkrétne ide o sedem splátok za obdobie od 20.5.2012
do 20.11.2012. Nepremlčaných je tak 36 splátok (43 - 7) za obdobie od 20.12.2012 do 20.11.2015.

Súdvšakvychádzalzinejvýškysplátokvzhľadomnato,žeprávnyvzťahmedziúčastníkmibolopotrebné
posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.12.2011 do 31.12.2012).

Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona.

Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie

je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

RPMN je potrebné považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa vzhľadom na to, že zahŕňa všetky
náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutým spotrebiteľského úveru. Je preto najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonom č. 129/2010 Z.z. zákonodarca preto sprísnil

obligatórne náležitosti zmluvy spotrebiteľskom úvere aj tým spôsobom, že pri povinnom údaji o
RPMN pridal aj nutnosť uviesť všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, pričom tieto
predpoklady musia byť uvedené výslovne v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Aj keď v tomto prípade
je uvedená v zmluve hodnota RPMN, nie sú v nej uvedené spomínané predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. V dôsledku tejto chýbajúcej obligatórnej náležitosti zmluvy platí preto fikcia o

bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. Súd sa nestotožňuje s výkladom žalobcu v tom zmysle, že v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. postačuje, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
má písomnú formu a že zákonodarca pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru považuje
kumulatívne splnenie tak nedostatku písomnej formy ako aj absencie niektorej z tam vymenovanýchnáležitosti zmluvy. Takýto výklad postráda základnú logiku a viedol by k absurdnému záveru, že stačilo
by, ak by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí, čo určite
nebolo zámerom zákonodarcu. Potrebné ustanovenie sa žiada vykladať tak, že záver o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru je potrebné prijať pri nedostatku písomnej formy o spotrebiteľskom úvere alebo
pri absencii konkrétnych obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V danom prípade však navyše zmluva, ktorú predložil žalobca k žalobe, neobsahuje podpis žalobcu,
a keďže každá zmluva uzavretá písomnou formou je ukončená podpismi účastníkov, možno dospieť k

záveru, že ani nebola zachovaná písomná forma zmluvy. Jej nedostatok však nespôsobuje neplatnosť
zmluvy, ale bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako to vyplýva už z citovaného § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z.

Žalovaný teda žalobcovi má vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 1.504,24 Eur, pričom tento záväzok
mal uhradiť 43 mesačnými splátkami, takže jedna splátka činí 39,98 Eur (1504,24 : 43). Súd preto

zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1439,28 Eur, čo je 36 splátok po 39,98 Eur.

Žalobca ešte pred začatím pojednávania zobral späť žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 277,53
Eur, súd konanie v tejto časti zastavil s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. Vo zvyšku pokiaľ ide o istinu
nad sumu 1439,28 Eur žalobu ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok podľa § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013
výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol ešte v roku 2012, pre výšku úrokov z
omeškania bolo potrebné použiť predchádzajúci právny predpis. Žalovaný sa dostal do omeškania

s celkovým zostatkom úveru až po splatnosti poslednej splátky t.j. od 21.11.2015. Súd preto priznal
žalobcovi úroky z omeškania až od uvedeného dňa a keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškania
od 8.1.2013 vychádzajúc z nesprávneho záveru o predčasnom ukončení zmluvy a tiež vo výške 8,75%
ročne, súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania nad 8,05% ročne a za obdobie od 8.1.2013
do 20.11.2015 ako nedôvodnú.

Zároveň v danom prípade súd zohľadnil aj nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného, ktorý má nízky
príjem a má vyživovaciu povinnosť k 9 maloletým deťom. Po zohľadnení pomerov žalovaného, ale aj
výšky jeho dlhu, keďže je neprípustné, aby dlh bol splácaný neúmerne dlho, čo by bolo v prípade, ak by
súd povolil mesačné splátky len vo výške 20 Eur ako to žiadal žalovaný, súd s poukazom na § 160 ods.

1 vetu druhú O.s.p. povolil žalovanému mesačné splátky, ale tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Nepriaznivé sociálne pomery žalovaného súd zohľadnil aj pri rozhodovaní o trovách konania. Náhrada
trov konania by prislúchala len žalobcovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda išlo by len o pomernú časť
náhrady trov konania, avšak po zohľadnení pomerov oboch účastníkov na jednej strane žalobcu ako

finančnej spoločnosti a na druhej strane žalovaného, ktorý pri pomerne nízkom príjme musí zabezpečiť
živobytie 9 maloletým deťom súd mal za to, že sú splnené dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.